Teodor Križka

Stromoradím

Obloha nie je krídlo havrana,
obloha je len krídlom zastretá.
Ten zobák, čo sa cez ňu vykláňa,
je mesiac vyklonený do sveta.

Ráno sa znova nehou operí,
ráno nás opäť bielo popráši
nádhernou bielou nehou dôvery,
zapáli nový olej v lampáši.

A bude ešte mnoho oleja,
nebudeme naň žiadni lakomci.
Neskončí nikdy táto aleja,
len ďalšia aleja je celkom na konci.