Teodor Križka

Len nie ako oni

V krvi bol namočený každučký môj verš
už od počiatku, i ten samý prvý,
a hoci mám už cez štyridsať, tiež
kúpe sa každé slovo v mojej krvi.

Odteká tíško, po kvapkách, ba priam
valí sa báseň zo mňa dravým prúdom,
akoby opúšťal ma život, Pán Boh sám,
no bližší som i Bohu, a aj ľuďom.

Ako kus mäsa vytrhnutý z pŕs
ponúkam hladným diely svojho hladu,
nie ako tí, čo nevkus len a hnus
z prebytku na stôl v dlhých sálach kladú.

Salomé hadí sa a o slová
brúsi si nože zradná Herodias,
kým báseň, hlava Krstiteľova,
na zlatej tácni nespočinie pri vás...

Ale ja radšej v sebe zavraždím
ostatky pýchy, z lásky zložím slohu.
Z horúcej krvi stekám zakaždým,
keď sa mi v spánku duša pohne k Bohu.