Pavol Kalinay

Splnená túžba

Pri pohľade na naše mestá a dediny akosi automaticky hľadáme siluetu kostola a jeho vežu, ktoré sú prirodzeným oporným bodom v danej lokalite. Je však predovšetkým centrom duchovného života pre veriacich a na tom nič nezmenilo ani nedávne dlhé obdobie totality, ktoré sa všemožne snažilo obmedziť výstavbu nových kostolov. Len málo obcí doposiaľ nemalo svoj kostol, čo mohlo byť spôsobené chudobnými pomermi alebo zároveň aj malým počtom obyvateľov.
Aj malá obec Podzámčok (s asi 300 obyvateľmi), ktorú sotva nájdete na automape, doteraz nemala svoj kostol. Obec leží neďaleko Dobrej Nivy na ceste medzi Zvolenom a Krupinou, na zvlnenom svahu údolia lemovanom vencom hôr, pod siluetou zrúcanín malého hradu rovnakého mena. Obec je filiálkou farnosti Dobrá Niva, kam veriaci doteraz chodili na bohoslužby, alebo v poslednom čase do sály miestneho kultúrneho domu, upravenej pre tento účel. Pochopiteľne, takáto situácia mrzela veriacich obce, a preto sa rozhodli si postaviť vlastný Boží chrám. Asi pred piatimi rokmi prišli za architektom-projektantom na Fakultu architektúry v Bratislave a s veľkou rozhodnosťou predniesli svoj ,,skromný 2 zámer. Projektant sa na nich nedôverčivo díval, či si vôbec uvedomujú, do čoho chcú ísť. Jedna z nich, pani Anna Babiaková, zrejme hlavná iniciátorka celého podujatia, dosť odhodlane vyhlásila, že vedia do čoho idú, že ona sama sa zúčastnila postavenia dvoch rodinných domov. A tak začala odysea troch odhodlaných žien za víziou vybudovať Boží chrám v ich malej dedinke.
Na tejto ceste museli prekonať nesmierne veľa prekážok, ponajprv so získaním súhlasu s výstavbou kostola, potom so získavaním potrebných financií a zháňaním stavebného materiálu. Projektovú dokumentáciu, vďaka pochopeniu projektantov, dostali za 1 Sk v primeranom čase. Po fáze technickej prípravy na výstavbu nasledovalo zdĺhavé schvaľovacie konanie a po ňom samotná svojpomocná realizácia kostola, ktorá sa stala školou i previerkou odbornej zdatnosti všetkých, ktorí sa na výstavbe podieľali. Po štyroch rokoch vytrvalej práce, poznačenej drinou, nedostatkom skúseností (výstavka kostola je určite náročnejším výkonom ako postavenie rodinného domu) všetko vyústilo do vybudovania dôstojného Božieho stánku, za ktorý by sa nemuseli hanbiť ani skúsení profesionálni stavitelia. Kostol ku cti sv. Jána Krstiteľa bol slávnostne posvätený Mons. T. Galisom, pomocným banskobystrickým biskupom, dňa 16. 11. 2002 za početnej asistencie kňazov a veľkého počtu veriacich obce a okolia.
Treba oceniť obetavosť, prácu a odhodlanie všetkých, ktorí sa zúčastnili na postavení kostola. Avšak osobitne je treba vyzdvihnúť iniciatívu a úsilie troch jednoduchých žien, tetičiek (podľa slov miestneho pána farára Marcinku, ako ich označil v záverečnom príhovore na konci vysviacky), ktoré sa obdivuhodne dokázali vysporiadať s problémami pri hľadaní a zabezpečovaní nemalých finančných prostriedkov na kostol a pri obstarávaní stavebného materiálu neraz i za cenu sĺz z nepochopenia a opätovného kriesenia nádeje. Ich horlivosť a aktivita v takom získavaní finančných prostriedkov sa už nemuseli vždy pozdávať ani samotnej cirkevnej vrchnosti. Nedali sa ničím a nikým odradiť vidiac pred sebou jedinú víziu postaveného kostola.
Na záver treba azda vysvetliť, prečo je potrebné opísať a vyzdvihnúť príklad takej skvelej aktivity za dobrú vec zapálených jednoduchých žien, najmä pani Babiakovej, ktorá bola hlavnou iniciátorkou i hnacím motorom celého podujatia. V živote tak býva, že vždy oceňujeme skvelé diela a činy významných ľudí, ale málokedy to isté dokážeme urobiť jednoduchým, ale neobyčajne zanieteným, za veľkým cieľom kráčajúcim ľuďom.