Stanislav Májek

Šebastián Labo SJ v rádiu Lumen

Je potešiteľné, že hodnotné programy Rádia Lumen už možno počúvať takmer na celom území Slovenska. 12. apríla v jeho košickej redakcii hosťoval jezuita Šebastián Labo. Tohto pátra pozná hádam celé Slovensko. Bohu oddaný, vzdelaný, múdry, pracovitý a pritom jednoduchý a srdečný kňaz Labo je i napriek svojim 72 rokom stále duchom mladý, oplýva optimizmom a humorom. Charizmatickými vlastnosťami si získal srdcia všetkých, ktorí čo len raz mali možnosť počuť jeho kázeň, alebo sa s ním stretnúť osobne. Jeho rozprávanie je mimoriadne pútavé, lebo je to autentické svedectvo toho, čo naozaj prežil. Mal nevšednú príležitosť osobne sa stretnúť a rozprávať s takými osobnosťami, akými nesporne sú sestra Lucia z Fatimy, pápeži Pavol VI., Ján Pavol II.. Š. Labo je aj úspešným publicistom. Napísal niekoľko kníh o Svätom Otcovi Jánovi Pavlovi II. (Zabijem pastiera, Lietajúci pútnik 20. storočia I. – VI., Posol lásky a pokoja, a Apoštol národov 20. storočia), ktoré sú nielen dôležitým historickým dokumentom, ale svedčia aj o jeho láske a oddanosti k Sv. Otcovi. Má rozpracované ešte ďalšie tituly, ktoré zaiste obohatia naše poznanie.
V uvedenej rozhlasovej relácii ho pozdravili najmä jeho priaznivci. Prišiel rad aj na tému slovenská história a kniha Dejiny Slovenska a Slovákov od Prof. M. S. Ďuricu. Volajúci poslucháči, až na jedného, sa o knihe vyjadrovali pochvalne. Podobne ju hodnotil aj páter Labo, lebo ako absolvent Filozofickej fakulty UK v Bratislave (odbor archívnictvo) a až do svojho odchodu do zahraničia pracovník dnešného Slovenského národného archívu, mal najlepšiu možnosť oboznámiť sa s historickými dokumentmi a tým fundovane vyjadriť svoje hodnotenie. Jeden pán z Trenčína namietal, že na strane 19 nie je pravdou, čo uvádza profesor Ďurica k roku 982. Citoval: Podľa neskoršieho ruského prameňa pražský biskup Vojtech prišiel na Slovensko a do Poľska, kde „rozvrátil pravú vieru a zavrhol ruské písmo; zaviedol latinskú vieru aj písmo a biskupov pravej viery dal sťať a iných rozohnal“. Na konci relácie síce zaznelo krátke vysvetlenie, ale ja si dovolím ho doplniť. Citát je uvedený v úvodzovkách, čiže to nie je hodnotenie profesora, čo asi pán z Trenčína nepochopil. V novom rozšírenom vydaní Dejín (s. 43) sa uvádza prameň tohto citátu - Skazanije o Slovjanskoj pismennosti,1494; Monumenta historica Polonica, I., s. 89-90. Autor citátu, príslušník východnej ortodoxnej cirkvi, veľmi negatívne hodnotí záslužnú misijnú činnosť sv. Vojtecha. Je možné, že sv. Vojtech používal západnú – rímsku liturgiu v latinčine, ale je vylúčené, aby nejakého biskupa dal sťať. V mne dostupných prameňoch sa také niečo neuvádza. V tejto súvislosti by som rád zdôraznil veľkú zásluhu svätých Cyrila a Metoda. Nimi zavedený liturgický jazyk (stará slovenčina) bol v Ríme pápežom Hadriánom II. schválený už v roku 867 teda asi 120 rokov pred predpokladaným príchodom sv. Vojtecha do Poľska a prípadne na Slovensko, ktorým asi len prechádzal.
Š. Labo prešiel veľký kus sveta a úprimne si váži príslušníkov všetkých národov, ale svoj slovenský národ z hĺbky srdca miluje. Poznajúc históriu a poučený životnou skúsenosťou je horlivým, i keď objektívne kritickým zástancom slovenskej štátnosti, tej súčasnej, ale aj minulej. Je taktiež presvedčený o nevine potupne popraveného prezidenta prvej Slovenskej republiky Dr. Jozefa Tisu, ktorého meno sa snažia isté skupiny aj dnes znevažovať. V roku 1997 pri spomienke na tohto národného martýra vo svojej homílii p. Labo okrem iného povedal: „Máme v národe zradcov a máme sa za nich modliť. O 50 rokov budú námestia niesť meno Dr. Jozefa Tisu. Tento vývoj nik nezastaví. Pravda nás vyslobodí. Boh je pravda. Takto sa modlime a pracujme.“