Teodor Križka

Vynášanie Moreny

Keď bola, bola, ale ďaleko,
len ako klíček v nezasiatom zrnku.
Život bol ako cesta po mlieko,
pomiešať kávu v otlčenom hrnku.

Život bol iba zopár banalít,
zakúriť v peci, ponapájať kone,
odkrojiť, do utierky zabaliť
chlieb, nech mu neubudne z vône.

A bolo všetkým zložiť úrodu
do sýpky, narúbať dosť dreva
a denne, ako podľa návodu,
tancovať podľa zeme, ako spieva.

A človek vedel, že až zostarne,
zostane po ňom múdrosť v každej vete,
cestička vyšliapaná z horárne
až ku kostolu, veci – drobné, sväté.

A jedného dňa, keď sa na veži
rozoznel zvon a znel tak trochu smutne,
vedeli všetci, na čom záleží,
a pili život, pili z plnej putne.