Miloslav Dubec

O pietnej spomienke na mučenícku smrť prezidenta Tisa

Už osem rokov sa koná zádušná sv. omša v Blumentálskom kostole ako spomienka na Mons. Jozefa Tisa. Každý rok sa konávala na výročie jeho justičnej vraždy 18. apríla, avšak tohto roku na tento deň pripadol Veľký piatok, preto bola posunutá na štvrtok nasledujúceho týždňa, t. j. na 24. apríla 2003.
Po minuloročnej koncelebrácii desiatich kňazov tentoraz prišlo iné prekvapenie: k oltáru pristúpil sám arcibiskup metropolita Ján Sokol, bol tu i bratislavský dekan Ján Formánek a ďalších šesť kňazov. Arcibiskup Sokol hneď v úvode oznámil, že omša je venovaná pamiatke nášho vynikajúceho národovca a kňaza Jozefa. Homíliu začal oslavou zmŕtvychvstalého Krista, potom prešiel k pánu prezidentovi i k národu. Spomínal i Apokalypsu. Hovoril, že tu na zemi treba múdro žiť, to znamená byť verný Bohu, Cirkvi i národu, do ktorého nás Boh stvoril, pri zachovaní úcty k ostatným národom. Vyzýval k hrdosti na vieru i na národnú príslušnosť.
Sv. prijímanie podával pod obojím spôsobom, ostatní len Božie telo.
Po omši začal burcovať priam ako Andrej Hlinka. Vyjadril obavy o osud slovenského národa. Vyzýval k jednote, aby každý kládol národ nad svoju politickú príslušnosť. Spomenul prípad, keď Maďarov bolo 10%, ale v komunálnych voľbách získali takmer všetkých poslancov. Pochválil nás za hojnú účasť - kostol bol plný, ľudia aj stáli. Sťažoval si na malú účasť v Trnave. Rozprával, že keď mu chodia študenti pomáhať s písačkami a pýta sa ich, ako sa pozerajú na slovenskú históriu a Slovenský štát, prejavujú veľké nevedomosti a on im musí vysvetľovať. Nakoniec zanôtil „Hej, Slováci“, potom začal volať posunkami ľudí k oltáru a rozdávať im Sidorovu knihu „Takto vznikol Slovenský štát“.
Keď už arcibiskup začal takto otvorene burcovať ako Andrej Hlinka, zrejme už hore vidia, že situácia je veľmi zlá a je najvyšší čas, aby sme sa všetci zobudili a začali konať.