Váš názor

Rasizmus na Slovensku

V poslednom čase sa na Slovensku objavuje čoraz viac “občianskych iniciatív” a spolkov so záhadným pozadím, ktoré veľkohubo vyzývajú slovenských občanov, aby vraj neboli rasisti a xenofóbi a aby vraj konečne boli už aj Slováci tolerantní k hocikomu a hocičomu. Skrátka, obetaví a neviditeľní zahraniční sponzori a ich domorodí vykonávatelia odhodlane a s veľkým huriavkom bojujú proti tomu, čo oni sami vymysleli a čo na Slovensku nie je a nikdy nebolo! Podľa toho teda môžeme očakávať, že spustia ešte aj boj proti slovenskému buržoáznemu nacionalizmu (resp. ľavičiarskemu nacionalizmu či antiamerikanizmu – pozn. red.). Lebo aj taký boj v česko-maďarskom podaní sme už na Slovensku mali a mal aj nemálo obetí – samozrejme, len na slovenskej strane.
Normálni občania, ktorí žijú na Slovensku a poznajú situáciu u nás, sa týmto “bojovníkom” proti vymysleným strašidlám srdečne smejú. Ale v tom smiechu je aj kus typickej slovenskej naivity – veď “bojovníci proti rasizmu na Slovensku” sami najlepšie vedia, že bojujú proti strašidlám, ktoré oni sami vymýšľajú, ale vedia aj to, že keď sa ich “výzvy”,“správy” a “dokumenty” uverejnia v zahraničných médiách, stanú sa pre neinformované a ich spolkami dezinformované zahraničie virtuálnou skutočnosťou a na obraze Slovenska a na slovenskom národe nadlho prilipne síce falošný, ale zato ťažko zmazateľný biľag rasizmu! Veď práve na tento účel boli vytvorené a práve preto z neznámych zdrojov tak úspešne fungujú a prekvitajú takéto obetavé organizácie. Ich existencia a činnosť je názorným príkladom praktického uplatňovania protislovenského reálneho rasizmu priamo na Slovensku, a to z neidenfikovaných finančných zdrojov a za spolupráce neslovenských elementov. Klasickou ukážkou uplatnenia reálneho protislovenského rasizmu boli napríklad nedávne zákulisne organizované azylové výlety Cigánov do zahraničia z dôvodov “rasového prenasledovania” a najnovšie aj opakovaná správa akejsi americkej (!) nadácie, ktorá pred celým svetom verejne vyhlásila, že na Slovensku sa vykonáva násilná sterilizácia cigánskych žien, pričom sa autori tohto cynického rasistického klamstva odvolávajú na údajné výpovede desiatok cigánskych žien zo Slovenska! Na takéto brutálne hanobenie národa a štátu je každá suverénna vláda povinná reagovať trestným stíhaním páchateľov a diplomatickým protestom v zahraničí. Napriek tomu ani páchatelia, ba ani organizátori cigánskych azylových výletov do zahraničia neboli potrestaní, hoci tieto osoby sú známe a nebolo treba po nich pátrať. A na potrestaní alebo nepotrestaní páchateľov najnovšieho prípadu “sterilizácie Cigánok” sa definitívne ukáže, či je terajšia vláda na Slovensku ozajstnou vládou, alebo je len akousi bábkovou skupinou.
Vráťme sa však k podstate rasizmu. Je to reakčná teória o nerovnosti ľudských rás, ktorá už samou svojou existenciou znevažuje psychosomatickú podstatu človeka ako biologického tvora homo sapiens sapiens! Je to antihumánna teória, vymyslená a sformulovaná na to, aby slúžila agresorom, imperialistom a kolonialistom všetkých proveniencií na apriórne ospravedlnenie ich zločinov. V histórii ľudstva bola sústavne zneužívaná ako ideologický pláštik na zakrytie a ospravedlnenie mnohomiliónových genocíd černochov, Indiánov, Aziatov, Židov a Slovanov. Tu si však treba dôsledne uvedomiť, dôrazne pripomenúť a znova a znova opakovať, že ani jedna zo známych ideologických, náboženských, kultúrno-politických či iných podôb rasizmu nevznikla na Slovensku! Všetky, bez výnimky všetky, známe ideologické, náboženské či kultúrno-politické podoby rasizmu vznikli v prostredí agresívnych a ziskuchtivých národov Západnej Európy a Blízkeho Východu, na Slovensko sa dostávali iba ako cudzí import, a práve preto v širšej slovenskej spoločnosti nikdy nezapustili korene.
Pozrime sa teda, s vedomím tejto všeobecne známej a nepopierateľnej skutočnosti, ako je to vlastne s rasizmom na Slovensku a aké má spoločensky relevantné prejavy. Aby som sa vyhol planému teoretizovaniu, ktoré nikdy k ničomu dobrému nevedie, budem v uvádzaní príkladov reálneho a spoločensky relevantného rasizmu na Slovensku úmyselne až “prízemne” vecný a konkrétny. Nuž, teda:
Nepoznám nijakého Slováka, ktorý by o sebe tvrdil, že je príslušníkom národa nadľudí, predurčených vládnuť všetkým ostatným, lebo tí sú len akísi podľudia. Ale zažil som za prvej Slovenskej republiky dosť Neslovákov, ktorí toto o sebe tvrdili a tak sa aj k Slovákom správali!
Nepoznám nijakého Slováka, ktorý by sa považoval za príslušníka vyvoleného národa a na základe tejto predstavy by sa separoval od príslušníkov všetkých ostatných národov. Ale zato medzi nami žije dostatok vyznavačov tejto segregačnej ideológie a keďže neodchádzajú, žijú medzi nami radi, lebo Slováci im ich separatizmus ochotne tolerujú.
Nepoznám nijakého Slováka, ktorý by hlásal, že Slováci sú jediní Ľudia na Zemi a že všetci ostatní sú len akísi (nečlovečí?) gadžovia. Ale zato medzi nami žije veľmi veľa vyznavačov tejto nomádskej rasistickej ideológie a nikto ich spomedzi nás nevyhnal, hoci až priveľa z nich žije zo svojej vlastnej slobodnej vôle štýlom života, nehodným civilizovaného ľudského tvora.
Nepoznám nijakého Slováka, ktorý by si myslel alebo by dokonca hlásal, že Maďari nie sú ľudia. Ale zato rasistické maďarské heslo “Slovák nie je človek!” som si v rokoch 1938-1939 na okupovanom južnom Slovensku musel vypočuť mnohotisícráz, a ešte aj v dnešnej samostatnej SR nám ho veľkomaďarskí rasisti celkom beztrestne čmárajú po budovách, ba dokonca aj na národnom pamätníku na Bradle!
Slováci tieto eklatantné formy rasizmu ani nevyznávajú, ani nehlásajú, ani nepraktizujú. Musíme však s poľutovaním konštatovať, že napriek tomu reálny, živý a spoločensky relevantný rasizmus na Slovensku existuje vo všetkých uvedených podobách a že všetky jeho podoby sú neslovenské, ba väčšina z nich je dokázateľne a celkom otvorene protislovenská! Je preto už naozaj najvyšší čas, aby nerasistickí a antirasistickí slovenskí občania začali bojovať proti všetkým formám reálneho rasizmu na Slovensku. A aby to isté vyžadovali aj od tých veľkohubých spolkov a nadácií, ktoré si pre svoj “boj proti rasizmu na Slovensku” doteraz museli vymýšľať a vlastnoručne maľovať akési fiktívne rasistické strašidlá.
Nesmieme sa však pritom nechať pomýliť výčinmi príslušníkov lumpenproletariátu a inej čvargy, ktorí podľa západných vzorov a zrejme väčšinou aj podľa cudzích pokynov a za cudzie peniaze občas a vo vhodne vybranom čase, fyzicky zaútočia na ľudí inej pleti, alebo ako neľudské hyeny poškodzujú židovské cintoríny. To nie sú rasisti, tí o reálnom protislovenskom rasizme nevedia vôbec nič – pre nich sa “rasizmus” začína hákovým či šípovým krížom a končí sa pouličnými brutalitami. Sú to len deklasované okrajové živly spoločnosti a v najlepšom prípade sú to aj nevedomé obete cudzej rasistickej propagandy, z akých zákulisné mocenské a politické skupiny vždy regrutovali svoje úderky typu Ku Klux Klanu či SA. Proti tým musia bojovať bezpečnostné orgány štátu ako proti ktorýmkoľvek iným škodcom spoločnosti a kriminálnikom!
Branislav Levársky