Stanislav Májek

Sláva vítazovi, cest porazenému

Prezidentské volby z pohladu slovenských záujmov možno hodnotit ako vítazstvo: do druhého kola postúpili kandidáti, ktorých programy boli velmi podobné. Prvé kolo poskytlo obraz skutocného rozloženia síl jednotlivých politických strán. Volby boli demokratické, aj ked ovplyvnované masmédiami a rôznymi agentúrami o preferenciách. Volici v druhom kole rozhodli tak ako rozhodli, pricom nesporne podstatnú úlohu zohral „antimeciarizmus“. Obaja kandidáti si musia tento moment analyzovat. Tým, že kandidát pravicových extrémnych liberálov nepostúpil do druhého kola, volici jasne povedali, že s takou politikou nesúhlasia. Vzhladom na vstup do EÚ by bolo prospešné, aby vztahy medzi budúcim prezidentom, LS – HZDS i dalšími stranami boli korektné, co nevylucuje prípadný kritický pohlad. Do úzadia by mali ustúpit osobné animozity.
Volby sú za nami, život pokracuje dalej a pred nami sú nové problémy a úlohy, z ktorých uvediem aspon niektoré.
- Blížia sa volby poslancov do Európskeho parlamentu, v ktorom by naši najlepší zástupcovia mali zosúladit svoju cinnost s politikou NR SR.
- Znovu sa otvorí otázka Ústavy EÚ. Za lepšie riešenie treba považovat uzatvorenie Ústavnej zmluvy s EÚ po dôkladnej celonárodnej diskusii, nakolko prosperujúcu Európu zabezpecí skôr spolocenstvo národných štátov.
- Národne a sociálne orientované strany by sa mali zbližovat, aby po najbližších parlamentných volbách boli schopné prevziat zodpovednost za Slovensko. Ide hlavne o rast jeho prosperity, zníženie vysokej miery nezamestnanosti, poriadok v školstve, zdravotníctve, kultúre i v dalších rezortoch.
- Vstupom do EÚ budú narastat odnárodnovacie a iredentistické tlaky najmä na slovenskom juhu, ktorým treba zabránit. Ako je možné, že vláda rázne nezakrocila proti rušeniu slovenských škôl v Komárne? Ako mohla vláda pripustit budovanie madarskej univerzity na slovenskom území? Ako je možné, že štátni úradníci madarskej národnosti vo velkej miere neovládajú slovencinu slovom i písmom?
- Na dôležitost udržania krestanských princípov, národného povedomia a identity po vstupe do EÚ nás upozornujú aj naši cirkevní predstavitelia.
- Všetky parlamentné politické strany by mali zamedzit vysielaniu našich vojakov do rôznych konfliktných oblastí, ktoré nie sú pod záštitou OSN. Mocní tohto sveta by si mali uvedomit, že mier nemožno dosiahnut brutálnym bombardovaním v záujme ich ekonomických problémov. Za nehorázne považujem pokusy liberálov oznacovat tieto konflikty len ako stret náboženských svetov.
- Záujmom všetkých politických strán by malo byt zastavenie dalšej nezmyselnej, Slovensko poškodzujúcej „doprivatizácie“ strategických podnikov. Ide hlavne o energetiku, plynárenstvo a vodu, ktoré nielen že sú ziskové, ale zásadne ovplyvnujú hospodársku a sociálnu oblast.
- Casto si kladiem otázku, dokedy budú koalicní poslanci v parlamente ignorovat návrhy opozicných poslancov pri prerokovávaní zákonov, ktoré sa krátko po schválení musia novelizovat? Taktiež preco vláda vo väcšej miere nevyužíva odborné poznatky domácich odborníkov, ale platí milióny za pochybné služby rôznym zahranicným poradcom?
- Pre Slovensko sú nebezpecné pokusy médií rozložit národne a krestansky orientované politické strany, comu sa, žial, prepožicala aj slovenská verejnoprávna televízia v svojich politických reláciách, napr. Pod lampou, odvysielanej po prezidentských volbách. Pripomína to totalitné komunistické praktiky, prezentované novodobými „demokratmi“. Ak si to neuvedomia riaditelia týchto inštitúcií, ani príslušné mediálne rady, potom proti takýmto praktikám treba bojovat všetkými zákonnými prostriedkami. Avšak aj politici musia zvážit svoje verejné vyhlásenia.
Vymenované staronové problémy sú prevažne známe, ale považujem ich za potrebné stále pripomínat aj po vstupe do EÚ. A to nie sú všetky.
Do Európskej únie Slovensko nevstúpilo ako rovnocenný partner. Boli mu nadiktované rôzne podmienky a obmedzenia. Dnešné ekonomicky silnejšie štáty EÚ zabudli, akú pomoc dostali po 2. svetovej vojne prostredníctvom tzv. Marshalovho plánu. Ich súcasné ekonomické problémy možno chápat, ale mali by si uvedomit priepastný rozdiel medzi ich životnou úrovnou a úrovnou v krajinách, ktoré nedávno vstúpili do EÚ, vrátane Slovenska. Nežiadame milodary, ale ako od nás napríklad môžu požadovat, aby sme odstavili prosperujúcu atómovú elektráren Jaslovské Bohunice, ked vedia, že to podstatne zhorší našu ekonomickú a tým i sociálnu situáciu? Ako mohla vláda na takúto podmienku pristúpit? Servilnost ju nectí. Ak bude egoistické správanie sa silnejších štátov v EÚ pokracovat, tak nemožno ocakávat, že toto spolocenstvo bude mat dlhšie trvanie.