Roman Michelko

Devín patril Slovenskej inteligencii

V rôznych podobách a rôznymi formami dlho proklamovaný vstup SR do EÚ si môžu vysvetlovat rôzne skupiny obcanov rôzne. Preco nie ? Sme slobodnou spolocnostou. Slovenská národná inteligencia poucená skúsenostou vlastného národa vidí tento historický akt svojou optikou –– a preto hovorí, že ide skôr o vstup EÚ na územie nášho štátu... Boli sme už úcastníkmi viacerých tzv. vonkajších integrácii – Uhorsko, CSR, Sovietsky blok... O výhodnosti ci prospešnosti týchto integrácií nech si urobí každý svoj obraz sám. V každom prípade si myslíme, že ani zdaleka nebude všetko také ružové, ako nám to slubovali „ ked vtácka lapali“ a že spolahnút sa môžeme, tak ako pocas celých našich dejín, opät len na seba.

Prvý máj sa na Slovensku neniesol iba v znamení osláv vstupu SR do EÚ, aj ked to podla médií tak vyznelo. Predstavitelia slovenskej inteligencie na tento dátum pripravili dve velmi významné akcie. Prvou z nich bolo obnovenie SNR ako morálnej a odbornej autority, ktorá v našej spolocnosti zjavne chýba, a druhou bola prezentácia slovenských dejín, tentoraz nie cez prizmu cudzích, ale z hladiska slovenských národnoštátnych záujmov.
- Co bolo hlavným cielom obnovenia SNR?
Viliam Hornácek : Súcasná NR SR sa už dlhú dobu drží na spodnej priecke dôveryhodnosti a nie je autoritou už ani pre politické grémia strán, ktoré diktujú poslancom, ako majú „ podla svojho vedomia a svedomia“ hlasovat. My postupujeme prísne podla nami schválených dokumentov, v ktorých sme si už roku 1990 predsavzali „ v konecnom dôsledku svojej cinnosti pripravit Slovákov ako zvrchovaný, o svojich veciach a vztahoch slobodne rozhodujúci národ na existenciu v Európe,(svete) bez geopolitických hraníc.“ Prvá cast nášho predsavzatia je splnená, chýba nám však dôležitý stupen národnej politickej zrelosti a tým je - vnútorná integrácia nášho štátu. Znamená to usporiadanie si vnútorných pomerov v našej spolocnosti. Musíme sa usilovat stat slovenským politickým národom. Predsavzali sme si tiež, a to už roku 1992 - „vytvorit novú tradíciu vztahov medzi štátom a inteligenciou“ K tomuto smeruje aj slobodná rada slovenského národa – obnovená SNR.

- Aké budú hlavné ciele a metódy práce tohto orgánu ?
Viliam Hornácek: Jedným z hlavných problémov našej spolocnosti je naucit sa mysliet a konat slobodne ako suverénni obcania. Nami kreovaná SNR má za úlohu slobodne sa vyjadrovat ku všetkým veciam, ktoré sa dotýkajú nášho národného a štátneho života. Budeme teda posudzovat všetky významné politické akty (zákony , zmluvy ) z hladiska ich súladu ci nesúladu so záujmami slovenského národa a štátu. Ako príklad uvediem hned prvú iniciatívu, ktorá vznikla priamo na mieste slávnostne prísahy – pri základoch staroslovenského kostola na Devíne. Ide o našu nespokojnost s výsledkami rokovania konaného 27. 4. 2004 v Komárne, kde madarský minister Imre Németh a minister vlády SR madarskej národnosti Zsolt Simon - podpísali dohodu o Tokajskej vinohradníckej oblasti, ktorou prišlo Slovensko o polovicu výmery svojich viníc a tým aj o polovicu vývozu produkcie tokajského vína. V tejto, pre Slovensko ponižujúcej, dohode sa SR vzdá celej svoje produkcie dvojputnového tokajského vína. Takto uzavretá dohoda hrubo poškodzuje záujmy SR a slovenských vinohradníkov, pricom sa navyše, uplatnením madarského vinárskeho zákona, opät zavádza princíp exteritoriality na našom území tak, ako to už platí pri madarskom tzv. krajanskom zákone!

- Ako konkrétne sa budú šírit názory a vyhlásenia obnovenej SNR ?
Viliam Hornácek: - Pri šírení našich stanovísk a vyhlásení nám prislúbila pomoc redakcia casopisu Kultúra.

- Akým spôsobom sa robil výber osobností do tohto orgánu a aké významné osobnosti prijali úcast v tomto orgáne?
- Viliam Hornácek: Každá z pozvaných osobností bola nominovaná clenmi prípravného výboru. Je pre mna velmi tažké urcit ich poradie, pretože každá z nich sa významnou mierou zaslúžila o rozvoj nášho národa. Z tých skutocne najvýznamnejších spomeniem aspon mená - autority, za ktoré hovoria skutky, nie slováza seba : Ladislav Tažký , Július Binder, Ivan Plander, Ferdinand Klinda, Matúš Kucera, Ivan Pišút, Jozef Ponec, Teodor Križka, Alexander Ilecko, Viliam Paštéka, Marta Melníková, Michal Gáfrik, Ignác Kolcák, Marián Polonský, Eva Kristínová, Jozef Šimonovic, ...O pomeroch u nás vela hovorí aj prijaté clenstvo bývalého sudcu Ústavného súdu SR Tibora Šafárika ci osobná úcast poslanca NR SR Dušana Caplovica. Zo Slovákov žijúcich v zahranicí prijali úcast v „tomto orgáne cti a svedomia“ napr. svetoznámy umelecký sklár žijúci vo Francúzsku Ján Zoricák ci jeho umelecký druh Viliam Schiffer, ale aj predseda Svetového združenia Slovákov Dušan Klimo, alebo predstavitel Slovákov žijúcich v Madarsku, básnik Gregor Papucek. Potešitelná je skutocnost, že sa devínskej prísahy zúcastnilo aj mnoho mladých ludí, predovšetkým pedagógov, ktorí tvoria podstatnú cast obnovenej SNR. Celkovo prišlo vyše 270 úcastníkov, z ktorých 138 vybraných osobností zložilo prísahu.

- Vyvrcholením tohto slávnostného dna bola premiéra scénického programu Slovenská rapsódia, ktorá sa konala v hoteli Hradná brána. Aký bol hlavný ciel tohto umeleckého programu, koho mal oslovit a kto v nom úcinkoval ?
Viliam Hornácek : - 26. 12. 2003 mi zo Švédska zatelefonoval majitel hotela pod staroslávnym hradom Devín Alexander František Zvrškovec, ci by som nenapísal scenár na lubovolnú tému pre program pri príležitosti jeho slávnostného otvorenia, ktoré sa uskutocní v den vstupu SR do EÚ. Vybral som tému prezentujúcu pozitívny odkaz slovenských dejín, ktorú som nazval Slovenská rapsódia. Jej zámerom je prezentovat v tento osudový den Slovákov ako historický a kultúrny národ tvorcov hodnôt, ktoré od spociatku našich dejín civilizovali Európu a svet. Ako národ slova, národ práce, národ kultúry... Chcem nielen ukázat, ale aj dokázat faktami obrovský výkon slovenského ducha, ktorý sa zacal niekde v zdanlivej anonymite dávnovekého cloveka a ,zatial, vyvrcholil v takých excelentných výkonoch, akými sú napr. stopa priameho potomka slovenských vystahovalcov Eugena Cernana na mesiaci, alebo získanie titulu majstrov sveta v ladovom hokeji. Nehovoriac o umeleckých ci vedeckých výkonoch príslušníkov nášho národa, ktorými sme sa natrvalo zapísali do dejín svetovej vedy a kultúry. Tento scénický obraz, audiovizuálna mozaika bola obohatená živými vystúpeniami popredných slovenských umelcov - Evy Kristínovej , Juraja Sarvaša a Jozefa Šimonovica ci speváckeho Zboru mesta Bratislavy pod vedením Ladislava Holáska, folklórneho súboru Polana, súboru Slovania ci známej Musy Ludens... Cielom celého tohto programu bolo zároven vrátit nám Slovákom oprávnené sebavedomie ako národa pozitívnych duchovných hodnôt.

- Co bude po velkom úspechu tohto programu nasledovat dalej . Aké sú dalšie ciele pri prezentácii tohto programu?
Viliam Hornácek : - Naša práca týmto vôbec nekoncí naopak možno povedat, že nanovo zacína. Po tejto prvej premiére chceme kompletný program nahrat na DVD a budeme ho ponúkat predovšetkým slovenským školám. Robíme to s vedomím, že medzi sebavedomými európskymi národmi môžeme aj my obstát iba ako sebavedomý národ, ktorý pozná pravdivý zmysel svojich dejín a tým aj svoje smerovanie, ktorým je dosiahnutie  našej dôstojnej a úspešnej budúcnosti. Pre mna osobne ako predsedu združení Slovenskej inteligencie je najväcšou odmenou príslub investora celého tohto projektu pána Zvrškovca, že týmto naším cinom sa stáva priestor hotela Hradná brána „ stálou scénou slovenskej národnej inteligencie“. To je výzva, ktorá zaväzuje!
Otázky kládol Roman Michelko