Marián Klenko

Výsledok prezidentských volieb

Príciny a súvislosti

Druhé kolo prezidentských volieb sa skoncilo rovnakým prekvapením ako predchádzajúci priebeh volby hlavy štátu. Po necakanom prepade Eduarda Kukana, ktorý za Ivanom Gašparovicom zaostal o približne tritisíc volicských hlasov, rozhodli obcania v druhom kole prezidentských volieb o vítazstve predsedu mimoparlamentného Hnutia za demokraciu. Ivan Gašparovic získal viac volicských hlasov ako bývalý predseda vlády - Vladimír Meciar, ktorý bol miernym favoritom druhého kola prezidentských volieb.
O výsledku druhého kola volieb rozhodla úcast volicov. Vyššia úcast oprávnených volicov vyhovovala Ivanovi Gašparovicovi, ktorý okrem dôvery materskej strany, casti národniarov a Smeru získal priazen volicov vládnej koalície.
Pod neocakávaný výsledok prvého kola sa podpísala podpora strany Smer v prospech kandidáta „Konfederácie národných síl“ - Ivana Gašparovica. Dovtedy sa za neoficiálneho kandidáta Smeru považoval úradujúci prezident, ktorého spomínaná podpora Ficovho Smeru v prospech pána Gašparovica zjavne zaskocila a nebol sám. Rudolf Schuster takúto zmenu postoja komentoval údajnou podporou zo strany podnikatelských skupín, ktoré sú v prípade Ivana Gašparovica a Smeru identické. R. Schuster pritom dlhodobo vystupoval v úlohe spolahlivého spojenca Róberta Fica v prezidentskom úrade. Z odstupom casu spomínané spojenectvo pôsobí ako úcelovo udržiavané do chvíle, kým prezident nespojí prvé kolo volieb s referendom o predcasných volbách, ktoré R. Fico oznacil za prioritu svojej strany.
Podstatnou prícinou postupu Ivana Gašparovica do druhého kola bola nízka úcast volicov vládnej koalície v predchádzajúcom hlasovaní, kedže ocakávali bezproblémový postup Eduarda Kukana, favorizovaného agentúrami v prieskumoch verejnej mienky. Nominantovi SDKÚ navyše neprospeli aféry, ktoré sú spojené s touto stranou, ako aj kandidatúra Františka Mikloška a Martina Bútoru, oslovujúcich rovnaký elektorát.
Do druhého kola volieb postúpil Vladimír Meciar s desatpercentným náskokom pred jeho bývalým spojencom, ktorý Ludovú stranu HZDS opustil po tom, ako sa nedostal na jej kandidacnú listinu do Národnej rady Slovenskej republiky. Ak by spomínané kolo volieb priaznivci vládnej koalície ignorovali, scítanie hlasov po druhom kole prezidenstkých volieb by zrejme neprinieslo zmenu v poradí a Vladimír Meciar by sa stal novým prezidentom Slovenskej republiky. Volici vládnej koalície napriek oficiálnym odporúcaniam vládnych strán pristúpili k volebným urnám a svoju antipatiu voci osobe predsedu LS – HZDS vyjadrili v podpore jeho protikandidáta. Opät tak prišlo k volbe akéhosi „menšieho zla“, ktorá nevytvára predpoklady, aby si Gašparovic udržal svoju relatívne vysokú podporu pocas celého funkcného obdobia. Na jednej strane ho podporili stúpenci mimoparlamentných strán a Smeru, ktorí sú radikálne nespokojní s politikou súcasnej vládnej koalície, na druhej strane získal podporu casti priaznivcov vládnej koalície, ktorí sa na prvom kole nezúcastnili možno i preto, že sa konalo zároven s  referendom o predcasných volbách. Novozvolenému prezidentovi tak hrozí osud Rudolfa Schustera, ktorého pocas jeho funkcného obdobia najviac kritizovali tí, ktorí mu výrazne dopomohli k moci.
Výsledok prezidentských volieb skoncil už v prvom kole vítazstvom opozície. Potvrdzuje sa skutocnost, že vládne reformy nevyvolávajú len nespokojnost, ale i výraznú apatiu. V tejto súvislosti sa hovorí o politickom štýle Mikuláša Dzurindu a rozporoch vo vnútri vládnej koalície. Výsledok posledných volieb je tak príležitostou na korekciu rozhodnutí a politických postojov, ktorých nositelmi sú strany vládnej koalície. Ak by k spomínanej porážke neprišlo a Eduard Kukan by minimálne postúpil do druhého kola, kríza spojená s vládnutím by sa nadalej prehlbovala, navyše, s možnostou vyústenia do predcasných volieb. Proces sebareflexie po prehraných volbách však môže spôsobit opacný efekt a vládne strany budú hladat cestu k vzájomnej dohode. Prirodzene, táto dohoda sa nezaobíde bez poslancov, ktorí opustili poslanecké kluby SDKÚ ci ANO, prípadne casti zákonodarcov z Klubu nezávislých poslancov. Vývoj je v tomto ohlade otvorený a  preto sa žiadny scenár nedá vopred vylúcit.
Otvorený je tiež vývoj v opozicnom spektre. Necakané vítazstvo Ivana Gašparovica, ktorého kandidatúra mala pôvodne pripomenút existenciu a propagovat Hnutie za demokraciu, spôsobí jeho logický odchod zo strany, ktorá sa bezprostredne spájala s jeho menom. Možno preto ocakávat fúziu HZD s nevýznamnou Ludovou úniou, ktorá však disponuje skupinou poslancov v Národnej rade SR. V tejto chvíli však nie je zrejmé, ako sa budú spomínaní poslanci správat, kedže viacerí z nich pravidelne hlasujú za vládne návrhy zákonov. HZD sa v prezidentskej kampani pritom štylizovalo do polohy kritika vládnej koalície. Nedá sa vylúcit možnost, že Hnutie za demokraciu (po zlúcení s LÚ) vstúpi do vlády, ale nemožno vylúcit ani alternatívu, že HZD bude tesne spolupracovat so stranou Smer s ocakávaním vstupu do vlády po budúcich parlamentných volbách. Nekontrolovatelný pohyb sympatizantov HZD, ktoré si získalo ich dôveru predovšetkým vdaka osobe Ivana Gašparovica, predznamenáva spolocný postup tohto politického subjektu s dalšou stranou.
Vývoj v Ludovej strane HZDS naznacil Vladimír Meciar bezprostredne po prezidentských volbách. Ocakáva jej radikalizáciu, prípadne razantnejší postup pokial ide o kritiku vlády a jej rozhodnutí. Konsensuálny charakter politickej stratégie, ktorá bola zameraná na obdobie do prezidentských volieb tak zrejme nahradí razantná opozicná politika, ktorá bude pretrvávat až do parlamentných volieb, obhliadnuc od toho, ci sa uskutocnia v riadnom termíne alebo predcasne. Správanie predsedu LS–HZDS, ktorý odmietol zagratulovat jeho protikandidátovi k dosiahnutému vítazstvu, našlo svojich kritikov vo vnútri strany. Objektívne však treba povedat, že Vladimír Meciar sa zúcastnil tradicných povolebných diskusií, co nebolo v minulosti pravidlom. Navyše, pragmatikom v LS–HZDS muselo byt zrejmé, že vítazstvo bývalého premiéra by bolo velkým politickým prekvapením. Jeho prehra sa podvedome ocakávala, no s iným prezidentským kandidátom. Meciarovo vítazstvo v prvom kole však vyvolalo nebývalé nádeje clenov a sympatizantov strany, ktorej predsedá od jej založenia, no jeho šance determinovala miera zúcastnených volicov v druhom kole prezidentských volieb. Podakovanie Ivana Gašparovica ako novozvoleného prezidenta by preto mohlo zniet: Nemusíte so mnou súhlasit, stací, že ste ma zvolili.
Priebeh prezidentských volieb poznacila nízka úcast volicov. Pri vyššej úcasti v prvom kole by mal další priebeh volebnej kampane iné zloženie, priebeh i charakter. Relatívne pokojná a nevýrazná kampan, napriek nákladnej prezentácii Eduarda Kukana, nevyvolala výraznejšiu pozornost obcianskej verejnosti. V zásade pristúpili k volebným urnám tí, ktorí boli o správnosti svojho kandidáta presvedcení ešte pred oficiálnym zaciatkom kampane. O vítazovi volieb však rozhodli volici, ktorí možno celkom nevedeli, co chcú, no s istotou vedia, co nechcú. K tejto atmosfére prispievajú najmä médiá, ktoré sú dnes z hladiska svojho vlastníckeho pozadia a skupinových záujmov mimoriadne nedôveryhodným subjektom obcianskej spolocnosti na Slovensku.