Vladimír Balko

K strhnutiu Mariánskeho stlpa v Prahe.

Osudy Mariánskeho stlpa v Prahe na Staromestskom námestí sú zdanlivo dost známe.
V den 75. narodenín môjho otca mu necakane prišiel do Prievozu v Bratislave gratulovat bývalý minister vnútra z obdobia prvej Slovenskej republiky Šano Mach. Prekvapivo aj preto, lebo sa pocas vojnových rokov obidvaja ocitli velakrát na názorových protipóloch. Vyvolalo to u nich neraz vzájomné rozpory. Šano Mach si od prítomnej rodiny vyžiadal možnost, aby mohol ako prvý gratulovat on. Gratuláciu sa pokúsim co najvernejšie interpretovat: „Jano, prišiel som Ti popriat vela Božích milostí. Chcel by som sa Ti hlavne ospravedlnit a podakovat, lebo Ty si mal tolkokrát pravdu, ked sme ju my nemali.“
Vo vzniklej atmosfére na otcovu žiadost gratulant pospomínal viaceré udalosti zo svojho dlhorocného väzenia. Chcel by som hlavne spomenút zaujímavý príbeh, ktorý sa podla gratulanta odohral vo Leopoldovskej väznici v jej nemocnicnom oddelení. Šano Mach, ako bolo o nom známe, bol vážne chorý (plúcne ochorenie). V istom case ležal vedla neho, na vedlajšom lôžku, dovtedy neznámy ceský väzen. Ten žalostne nariekal nad sebou v ocakávaní blízkeho skonu svojho života. Nariekal hlavne nad jedným svojím skutkom, ktorý mu podla neho Pán Boh nemôže odpustit. Mach sa ho opýtal, akého strašného cinu sa dopustil, ked má také výcitky svedomia. Nariekajúci spoluväzen sa po chvíli priznal, že on bol hlavným iniciátorom, ktorý viedol pražskú demonštráciu, ktorá násilne strhla známy Mariánsky stlp na Staromestskom námestí v Prahe po prvej svetovej vojne 3. novembra 1918. Vinník bol presvedcený, že mu to Pán Boh iste nemôže odpustit. Šano Mach sa ho ujal, presviedcal ho a uistil, že Milosrdenstvo Božie je nekonecné. Tento dojemný príbeh podla svedectva gratulanta koncil tým, že na smrtelnej posteli mu zomierajúci podakoval a povedal, že by si nikdy nebol pomyslel, že ho práve o Milosrdenstve Božom presvedcí a na smrt pripraví práve Šano Mach.
Gratulant potom pospomínal viaceré zaujímavé príbehy zo svojho dlhorocného väzenia. Medziiným aj ten, že ho v 50. rokoch pomaly vyhladovali len preto, aby ho prinútili svedcit, že Husák a Novomestský boli ním nasadení agenti urcení na rozbitie KSS, co Mach dôsledne odmietal a odmietol. Okrem iného spomenul dalej, že vdaka svojej pamäti si zapamätal a odpísal z motáka básen Laca Novomestského, ktorú si už sám autor vôbec nepamätal. Básen mu potom po návrate z väzenia sprostredkoval a odovzdal. Pripomenul aj iný príbeh z väzenia. Vtedy ho vysokí dôstojníci ŠTB konfrontovali s predstavitelmi predvojnových ceskoslovenských vlád. V konfrontácii išlo aj o to, aby bývalí ministri povedali, aké bolo zastúpenie Slovákov v Prahe na ministerstvách. Jednotliví ministri priznali mizivé obsadenie ministerstiev Slovákmi. Na to vysoký dôstojník ŠTB, ocividne Slovák, vyskocil voci Šanovi Machovi s výcitkou : „Ako to, že ste toto všetko pripustili?!“ Šano Mach na to odvetil: „Ved práve preto som vo väzení !“
Ozývam sa s týmto svedectvom najmä potom, co CTV2 dna 28. 3. 2004 vysielala v rámci historických reminiscencií archívne zábery z udalostí odstranovania Mariánskeho stlpa na Staromestskom námestí v Prahe. História posledných desatrocí komunistického teroru ponúka prekvapivé poznatky. Potvrdzuje pravdu posledných slov židovského rabína na smrtelnej posteli, ktorý na žiadost synov, aby im povedal svoj životný odkaz, odpovedal: „Všetko je inác !“