Jozef Sivák

K bilancii odchádzajúceho prezidenta

Koniec funkcného obdobia je príležitostou na bilancovanie. R. Schuster odchádza s povestou prezidenta vracajúceho zákony. Ponechavájúc vycerpávajúcu bilanciu iným, vrátane prezidenta, chceli by sme sa sústredit na tri nasledovné momenty.
Prvým je jeho správanie pocas posledných parlamentných volieb roku 2002. Vtedy bolo vítazom, aj ked len pomerným, HZDS. Napriek tomu a miesto toho, aby zdvihol vítazovi ruku a dal mu podla Ústavy SR (cl. 102, ods. e) k dispozícii 6 mesiacov na povolebné rokovania o zostavení vlády, vyhlásil, že týmto zostavením poverí toho, kto bude mat v parlamente (matematickú) väcšinu omnoho skôr ci hned. Teda táto väcšina nemala vzíst z povolebných rokovaní s vítazom a byt potvrdená parlamentom, ale dohodnutá vopred medzi menej významnými, ba bezvýznamnými zoskupeniami, hoci zvolenými do parlamentu. Miesto toho R. Schuster poverí zostavením vlády M. Dzurindu, ktorého nikto na tento post nepredurcil, leda na post poslanca, cím umožnil skutocný parlamentný puc, ktorý do cela vlády i parlamentu vyniesol záujmové politické zoskupenia. Otvorila sa tak cesta nedemokratickým formám vlády priam podla ucebnicových príkladov. Vítazovi volieb budú odopreté prístupy k akýmkolvek rozhodujúcim postom a predsedom parlamentu sa stane 7-percentný P. Hrušovský, ktorý by bol inde pokladaný za krajnú lavicu alebo krajnú pravicu. Preto možno vážne pochybovat o legitimite tejto vlády.,
V Rakúsku, kde boli tiež volby a ich vítaz bol tiež len pomerný a taktiež so slabým koalicným potenciálom, sa vláda zostavovala plných 6 mesicov. Lebo na to, aby sa zistil tento potenciál treba urcitý cas, rozhodne nie pár dní. Kedže toto sa nestalo po prvý raz, kedy sa naucíme demokracii, ked sa nebude cerpat cas, daný ústavou a zákonmi, na dozretie politických rozhodnutí? Svojím prenáhleným vymenovaním za predsedu vlády niekoho, kto nevzišiel z volieb a teda nestelesnoval vôlu ludu, spôsobil R. Schuster predvídatelnú vládnu krízu, ktorej sme svedkami práve dnes.
Druhým momentom, ktorý mu vážne naštrbil povest prezidenta vracajúceho zákony bolo okamžité podpísanie zákona o zriadení madarskej univerzity v Komárne na etnickom základe. Ak mal vôbec nejaký zákon vrátit, tak rozhodne to bol tento. Treba totiž konštatovat, že menšinové školstvo patrí do ludských práv a právne ho zabezpecuje celý rad vnútroštátnych menšinových noriem a od r. 1995 aj Rámcový dohovor pre ochranu národnostných menšín ako prvý záväzný medzinárodnoprávny dokument.
SR prevzala velkorysé cesko-slovenské menšinové zákonodarstvo, ktoré umožnuje vyucovanie menšinového jazyka i vyucovanie v nom na všetkých stupnoch. Z tohto hladiska zriadenie novej univerzity bolo nielen nadbytocné, ale z oblasti ludských práv presunuté do správneho práva, ktorým sa univerzity riadia. A tým sa otvorila cesta ku kolektívnym právam, ktoré Rámcový dohovor nepozná.
Zameniac ludské práva so správnym právom, tak R. Schuster prispel k vytvoreniu nebezpecného precedensu na vnútornom i medzinárodnom poli, o tom, že na slovenské VŠ niet dost financii ani nehovoriac.
Za vrchol treba však pokladat tretí moment, na konci Schusterovej éry, a to vyhlásenie referenda o predcasných volbách, jeho prípravná fáza i jeho priebeh. Vyhlásené referendum však niektorí další ústavní cinitelia oznacia za „zbytocné“ a predreferendovú kampan nahradia podnecovaním k neúcasti na nom. Z tohto marenia „dôležitej úlohy štátneho orgánu“, co je terminológia Trestného zákona, si však prezident republiky nerobil nic a nikolo zo strany vládnej koalície do svojho paláca nepozval, aby mu svoje správanie vysvetlil a prípadne aj obsah predreferendovej kampane zmenil. Výsmech z Ústavy SR a referenda sa zo strany vládnej koalície tak preniesol na samotného prezidenta, ktorý zrejme dodnes netuší, že trpiac rozkol vo výkonnej moci, prispel k narušeniu demokratického poriadku v štáte, ktorého by mal byt predsa garantom.
Po takejto neružovej bilancii pohybujúcej sa prinajmenšom na hrane ústavnosti odchádza R. Schuster na zaslúžený odpocinok. Neštastné dieta jeho prezidentovania však ostáva: terajšia vládna koalícia pochybnej legitimity.

Jozef Sivák, filozof , bývalý expert pri Rade Európy