Tak by to vari

oficiálne dnes chceli:

zo stránok

našej histórie.

Toto meno však

a dátum

pre deti

a pre nás –

pre váhu faktu

ktorým je

z najvýznamnejších jeden –

trinásty október

roku

Tak tomu bolo vtedy,

ako tomu aj dnes je.

A iste nie naposledy.

Staval si národ svätyne

z halierov

od úst urvaných,

nielen chlebom

a takíto

chudobní,

ale ak treba

aj do krajnosti

obetaví,

a bytia zamerania

akými boli

výsostne

tí pätnásti,

ktorí

posviackou svätyne

za obeť padli teroru

a výstrelom

z pušiek tyranov,

opití mocou

a bezmocní

v zloby ošiali.

Áno, tak –

Pereszlényi,

my dnes

po rokoch

sme o tom

napriek tomu,

nesuspendovali z funkcie

ani za

vlastné srdce vrelé

a odhodlanie smelé

a svoj vyrazený dych

mohli

a smeli

tyrani naši,

grófi

Appónyi a Andrássy –

a rovnako

aj proti vám – Excelencia

biskup Párvy

a v očiach

váš profil

poznáme

aj z iných

súvislostí

súdobých

a vaša

ani úrad hierarchu

neodviedli, -

avšak

odvolacie inštancie,

ani súd histórie

ste

nepodviedli!

Ste vinní všetci

a každý svojou mierou

a my dnes preniknutí vierou

toto konštatujeme!

nedal nik

satisfakciu

prirodzenému právu,

ktoré ukladá,

bol odsúdený

a vinný

aby nebol

beztrestne

pozbavený vín!

Sme tuná,

sme súdom histórie

a pod váhou

za to,

Formulujeme

výrok odsúdenia

nášho pokolenia

verného viere otcov,

ako

veky pretrvávajúcim

bohatstvom mu bolo

a vy

v tomto smere

v dobrom diele –

k martýriu!

x x x

Ach,

v žiali

ústa nevyslovia,

zovrie

a nízke vášne zradné

a zverské pudy hladné -

všetko

tak primerané

Staré to zbrane,

ktorým dodnes

a stále

sa nimi

vládne.

x x x

odkazujete?!

Ako

v srdci

a v dušiach

na váš hrob

Váš odkaz stále

ako to dávno

náš básnik riekol –

diamant

v hrude

nezhnije!

hymnickej piesne našej

ste sa stali –

dnes teda

a nech ju spievajú

pozostalí!

Vaša krv preliata

a vaše pevné

v Bohu zakotvenie

posledné vaše kroky

na toto miesto,

kde všetci

Ste naši prví

nekanonizovaní svätí

zástup martýrov

známych i neznámych

zrátaní...

Národa údel

prežitý v znameniach doby

vplietame do vencov

a bielych chryzantém

a priozdobujeme

vaše hroby

a na váš pomník

i v našich srdciach

nezapomenutia,

rozpomenutí

A pred tým,

pripomienku,

na tomto mieste

za spomienku,

v slovenskej zemi

na východ od miesta

vášho

z podobných pohnútok

ako vy –

z uvedomelého rozhodnutia

sme práve tiež

Ale aj –

rovnako ako vy –

sedemnástimi rokmi

niektoré svätyne

sme uzamkli –

pred znesvätením zatvorili

na zámky vo dverách

i na zámky závesné –

také bolestné –

na bránach vchodov

do chrámových nádvorí

a sám ten fakt

sme zámerne stratili...

Do ich vnútra

sme tak nepripustili

najatých zmätkárov

a nepripustili sme si

ani blud

do duší.

x x x

Ach, -

vo svete niekto –

vytuší?!

x x x

Sme solidárni

s vami, bratia

v postoji –

v pokoji –

a do videnia,

do vzkriesenia!

Október 1967