Minnaloushe
Aj padám len preto
x x x
Hvízdaš si prasiatko
pomalú pesničku
chrúmaš čerešničku
za uchom svojmu milému
druhému prasiatku
Tie vaše nadovšetko
ľudské oči
a to zmierenie, čo v sebe
máte, ten pokoj
jedenia a spánku
A obraz
súmrak a dve prasiatka
na rozkvitnutej lúke
zahľadené do diaľky
za uchom na pol obhryzená
strieška z čerešní
x x x
Cez moju kožu
šepká si svet so svetom
vymieňajú si dotyky
a pohladenia
čosi nenarodené
a čosi nepohltené
odkiaľ kam sa rodí
tento svet
smiešne snahy o poriadok
vidličky lyžičky a nože
v osobitných priehradkách
domy k domom
ulice k uliciam
len zhlboka dýchaj
a všetkému čo vidíš
ver len
trochu
x x x
je to ako vybehnúť na kopec
ako chytiť posledný dych
pred skokom do neznáma
každý deň
každý deň sa ti ešte raz odovzdať
Bože
Pavučiny tvojej sily
nedýcham a predsa ti verím
veď kto ak nie ty
môže ma odtiaľ vymotať
Padám
aj padám len preto, aby som
okúsila ešte pevnejšie vlákno
tvojej milosti
A čo ak ma uznáš za nehodnú
a necháš ma prekĺznuť
Môj Bože
Dážď na spadnutie
a tvoje oči
na tomto tu všetkom
x x x
Deň ako tento
zakrývaš mi oči
klameš ma cez uši
svetlo niekde zboku
a zvláštny zvuk
niekde ďaleko
šepot a smiech
deň ako tento
,x x x
Mená mestá zvieratá a veci
kladú sa ti k nohám, Pane
mená, mestá, zvieratá a veci
ukladáš si do suknice
nad všetkými nimi
plačeš a raduješ sa
rovnako, spravodlivo
nechávaš ich šplhať sa ti po kolenách
po bruchu, cez chĺpky
na prsia a krk,
poza uši až do vlasov
tak sú v tebe a ty si v nich
menách mestách zvieratách a veciach
z druhej strany mojej hlavy
kam chodíš len Ty
Sám...
x x x
Ľahnem si na kopec, chytím
rožok trávy a pomalým
kotúľaním dole dole dole
sa do nej celá celá zabalím
potom s tichým úsmevom
počkám, aký kvet mi
vyrastie z kolien, z ucha,
z diery po zube, zo spomienok
potom vyleziem a pozriem
sa na to všetko, po
kvetoch poznám kým som bola
potom, potom odídem
x x x
Rozbieham sa na všetky strany
letiac tunelom seba
chytám sa poličiek
fľaštičiek s nápismi
”Pusti ma” a ”Drž ma”
Rozlietam sa ako kŕdeľ vrán
krúžim nad sebou
mnohá ako holubie striebro
čosi hľadám
niečo ako jedlo alebo spasenie
Trieštim sa zas a znova
ako vlna, vtedy dávno
si ju pamätám, jedna
jediná voda tisícich kvapiek
čo sa na konci koncov
vracajú späť k sebe
x x x
Dom, izba, polica
na polici kniha
v knihe pohľad
nicaa na nej to slovo
to, na ktoré som tak čakala
x x x
Cítim, cítim ju veľmi
tú neuvezniteľnú
tú čo nepokojne habká
v mojom tele a hľadá
kade von
Cítim ju, vidím, ako-
by zo mňa vybehla
vyletela, vystrelila
ako biela gazela, laň
čosi s mnohými nohami
alebo také rýchle, čosi
ako krídla ľahké
a voľné, voľné ako
všetko a nič.
x x x
Na spánok sa ukladajú
moje krásy a hlasy hláv
zožaté úkosom zazretých právd
už dospievali Na dne tej vody
ruky sa mi vznášajú nad hlavou
Svet mihotavých tieňov
mihá sa spolu s tvárami
mojich potknutí Tak dávno
som zabudla milosrdné slová
pokoja a nerozumiem prečo
práve ty mi pripomínaš zviera
zobudené uprostred spánku
zo všetkých mojich
ktoré by si mi mohol pripomenúť
aby som ti zahrala znova tú lásku
pri ktorej si sa tak rád zabúdal.
Povedz čo si ešte môžeme dať
pri kráskach púpav stony žihľavy
Povedz čo ak nikdy viac nezaklopeš
na dvere mojich tajomných
a v predizbe zostane naponáhlo,
nevrlo a temne Kedy sa už znovu
pozrieme sebe do najhlbších očí
Tak sme navždy dosnívali
Sen o tebe vo mne o mne v tebe
Pútnici, čo z ticha vlastných ciest
zdravia sa plachým úsmevom
x x x
Chodím sem ich vidieť
všetky svoje tváre
Prítmie chrámu kým
rozsvietia svetlá
Som tu skoro celá
Celkom vpredu
ten mladý kňaz s plamenným pohľadom
Som ja
Aj ten, čo má bradu
od husacej masti a kázeň
krasopisnú a všetky chvostíky
prasačie
A ten, ktorému sa díva
do tváre, tam pri chrámových dverách,
ten čo nevstúpi
a klame, keď klopí zrak
aby si videl najprv jeho dlaň
čo si pýta - čo dáš,
a ešte peniaze,
a medzi nimi, koľko mojich
tvárí
Neposedné dieťa a jeho požehnaný krik
a tá čo si dáva pozor, aby kľačala na koberci
a tá čo si pod kolená dáva
čistú vreckovku
Som ten, čo sa mi díva na prsia,
z predposlednej lavice
a pani so spevníkom
A ešte ona, čo drží ho za ruku
a prosí
Dívam sa na ne
Som všetky ja
niektoré nepoznané, učím sa ich
odznova, Pane
Tu k tebe chodím, aby si ma
všetky videl
A za hrubými sklami okuliarov,
zovretú v dlaniach
klietku na motýle
pohrúženú do tvojho Písma.