Július Binder

Pamätajme na odkaz dejín

Mohlo by sa predpokladať, že o novele ústavy sa povedalo všetko. No nepovedalo sa všetko. Nepovedalo sa - napríklad - prečo poslanci za SMK, ktorí sú vo vládnej koalícii, uprednostňovali svoje požiadavky pred potrebami Slovenskej republiky, keď prijatie veľkej novely Ústavy je podľa koalície také dôležité pre prijatie SR do Európskej únie a NATO a na riadenie štátu. Chcem odôvodniť svoje odmietavé stanovisko k predloženej novele Ústavy, hoci navrhovatelia presviedčajú verejnosť vo všetkých médiách, že novela ústavy neohrozuje slovenskú zvrchovanosť nad celým slovenským územím.

Prerokovanie Ústavy nie je to isté čo tvorba Ústavy. Novelu Ústavy pripravovali erudovaní právnici koalície. Tí mali predložiť svoj návrh na verejnú diskusiu a oboznámiť občanov so všetkým, čo v novele Ústavy je. V doteraz platnej Ústave Slovenskej republiky, v jej preambule sa stretávame so slovom demokracia v jedinej vete hneď dva razy. V prvej hlave prvého oddielu v nazvanom Základné ustanovenia je článok jeden, ktorý pozostáva z dvoch stručných viet. Ich znenie je takéto: ”Slovenská republika je zvrchovaný a právny štát.. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.” Predkladatelia veľkej novely Ústavy toto znenie vo svojom návrhu ponechali a doplnili ho ďalším textom. Ponechávam právnikom na posúdenie, či je potrebný, alebo nie. Najmä, či je potrebný práve na tomto mieste a v takejto dikcii, ako ho navrhujú a čo sa tým na slovenskej Ústave zlepší. Mňa zarazila iná vec. Ak v Ústave Slovenskej republiky tak nástojčivo zdôrazňujeme demokratické princípy nášho štátoprávneho usporiadania, prečo navrhovatelia Ústavy prehliadli vnútorný obsah citovaných slov a myšlienok, resp. prečo páni kolegovia Kresák, Orosz, Šimko a Hrušovský, ktorí návrh novely predkladajú, tieto demokratické princípy porušujú. Oni veľmi dobre vedia, nakoniec usvedčuje z toho ich vzdelanie a skúsenosti, že v ich ponímaní je novela poplatná aj ideológii, ale najmä cieľom jednej strany, Strany maďarskej koalície. Tá je riadená inou vládou a medzinárodnými organizáciami, ktorých konečným cieľom sú územné nároky voči susedným štátom a v prípade Slovenska aj jeho pričlenenie k predtrianonskému Maďarsku.

Nechcem prehliadnuť pozitívne momenty, ktoré predložený návrh novely Ústavy obsahuje a tým posúva celkový text Ústavy do zrelšej roviny, avšak maniere súčasnej širokospektrálnej koalície, ktorá nestíha tlmiť svoje vŕzgajúce súkolie, sú také, že už zo samého princípu uchovania si moci stúpa po demokracii ako takej. To priviedlo koaličné strany k tomu, že z prípravy novely Ústavy Slovenskej republiky vynechali dva politické parlamentné subjekty. ktoré sa najviac zaslúžili o vznik Slovenskej republiky: Hnutie za demokratické Slovensko, ktoré aj v posledných voľbách získalo najviac hlasov a má v tomto parlamente najpočetnejší poslanecký klub a Slovenskú národnú stranu, ktorá prvá vo svojom programe vyslovila požiadavku vzniku Slovenskej republiky. Jeden aj druhý subjekt sa aktívne podieľali na vzniku terajšej ústavy.

Navrhovatelia vynechali aj tretí, v súčasnosti mimoparlamentný subjekt, ktorý má výraznú podporu občanov a jeho preferencie ho umiestňujú už dlhodobo na popredné miesto. Ak spočítame preferencie troch spomínaných subjektov, ak by boli voľby teraz, súčet ich hlasov by prekročil 60 percent. Navrhovatelia teda navrhovanú novelu s reprezentantmi väčšiny občanov nekonzultovali. Nevypočuli si ich názory, a to sa prieči demokratickým princípom.

V protiklade s princípmi, ktoré som spomenul, vychádzajú v ústrety navrhovatelia a predkladatelia ústavy len požiadavkám SMK. Tí ako skúsení handliari kupčia so svojimi hlasmi, ktoré koalícia potrebuje, na prijatie ústavného zákona. Poslanci a poslankyne z koaličných nemaďarských strán! Utiekate sa k maďarským partnerom, ale tí vám predávajú svoje hlasy za cenu pre slovenský národ neprijateľnú. Ja to maďarským poslancom nevytýkam. Je to ich právo a je to snáď aj ich povinnosť, ak uprednostňujú záujmy maďarskej menšiny pred záujmami Slovenska. Predkladajú nehorázne požiadavky: Prijatie Európskej charty menšinových a regionálnych jazykov, zriadiť maďarskú fakultu na nitrianskej Univerzite Konštantína Filozofa, ktorú im vyzývavo odobrila vláda Slovenskej republiky, získanie rozhodujúceho vplyvu na pôde neidentifikovaných vlastníkov, zrušenie, alebo aspoň preformulovanie preambuly doteraz platnej ústavy, vytvorenie komárňanskej župy na etnickom princípe, ktorá by podľa nich mala byť zložená zo šiestich okresov, z ktorých len v dvoch má väčšinu obyvateľstvo maďarskej národnosti, ale v ktorej by boli najlepšie podmienky na asimiláciu slovenského obyvateľstva. Následne by vzniklo autonómne územie. Vari neviete v ich konaní postrehnúť tieto ciele? Ak áno, prečo sa neozvete a nenarušíte svojím odporom voči predloženej novele skrytý zámer na rozrušenie Slovenskej republiky? Kto predsa predá posvätné práva národa za svoje úzkoprsé stranícke alebo dokonca osobné záujmy, je hodný opovrhnutia, vraveli naši predkovia. Najmä vtedy, ak z prípravy ústavy sa vylúči národ, ktorému má tento dokument dokumentov slúžiť.

Nechcem spochybniť slogan - politika je umenie možného, ale v súvislosti s prípravou novely sa vyskytuje celý rad príkladov nemožných riešení. Uvediem jeden za všetky. Koalícia prostredníctvom svojich hlásnych trúb začala presviedčať slovenský národ, že maďarská koalícia ustúpila od svojich pôvodných požiadaviek na zmenu preambuly ústavy, ale vzápätí sa poslancom dostala do rúk tlač číslo 634a, ktorá je spoločnou správou výborov Národnej rady SR. Tam sa dočítame, že Výbor Národnej rady SR pre financie, rozpočet a menu navrhuje pozmeniť aj preambulu ústavy. Nebolo by na tom nič mimoriadne, keby navrhoval múdre riešenie. Výbor to charakterizoval ako zvýraznenie zrovnoprávnenia postavenia národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky.

Nechcem byť silou mocou podozrievavý. Lenže prijatím takéhoto návrhu by sa nám do Ústavy Slovenskej republiky dostal hybrid v podobe kocúrkovského mačkopsa, pretože text v terajšej ústave – po slovách ”my národ slovenský, dovolávajúci sa stáročných skúseností o národné bytie a cyrilometodské tradície a historického odkazu Veľkej Moravysa týkal výlučne národa slovenského a nijakej inej menšiny ani etnika. Tvrdiť niečo iné je historická negramotnosť alebo falšovanie histórie. Porovnajte ústavu Poľskej republiky, Českej republiky, Maďarskej republiky, Rumunskej republiky a iných republík, či tam nájdete nejakú odvolávku na etnické skupiny alebo národnostné menšiny, i napriek tomu, že Slovensko má menej národnostných menšín a etnických skupín ako spomínané krajiny.

Kolegovia z maďarskej koalície, ale aj rôzni iní budú musieť skôr či neskôr zobrať na vedomie fakt, že Pribinov kostolík bol vysvätený 125 rokov predtým, ako prvý Maďar prijal kresťanský krst a že svätý Cyril a Metod hlásali na tomto území slovo Božie starým Slovänom v reči im vlastnej už v čase, keď ešte maďarské kmene pásli svoje stáda na prikaukazských stepiach. V tom čase bola už staroslovienčina štvrtým cirkevným jazykom rovnocenným s hebrejčinou, gréčtinou a latinčinou. Taká je historická pravda, ktorú oficiálna maďarská historiografia zamlčuje a neraz prekrúca. Nevšedným príkladom je pre Maďarov priam posvätný obraz Zaujatie vlasti. Toto šestnásťmetrové plátno visí v snemovej sále maďarského parlamentu aj dnes. Pod týmto obrazom si pripomínajú tichom výročia Trianonu. Svetozár Hurban Vajanský o ňom okrem iného napísal: ”Obraz metá v tvár hnusnú urážku podlosti tým národom, ktoré znášajú najväčšie ťarchy a udržujú štát od mnoho sto rokov.”

Odporúčam teda nebrať do úvahy návrh spomínaného výboru ako možnú úpravu preambuly našej ústavy.

Za základnú chybu návrhu novely považujem pomýlenú filozofiu členenia a s ním súbežne predkladanej decentralizácie verejnej správy a samosprávy. V podtexte návrhu novely rezonuje decentralizácia verejnej správy ako hotová vec. To kvalite návrhu neprospieva. Na odľahčenie by som rád upozornil na podľa mňa nesprávnu terminológiu. Viem, aj v súčasná Ústava používa slovné spojenie vyšší územný celok. Dovolím si však pripomenúť, že v Rusku majú gubernie, v USA dištrikty, vo Švajčiarsku kantóny, v Poľsku vojvodstvá, v Maďarsku pekné staroslavianske meno župa. Vráťme sa teda k župe alebo kraju. No najmä nepripusťme bezbrehý výklad článku 66, 67, 68 aj najmä článok 71, a to ani vtedy, ak vychádzajú zo základu kodifikovaného už v doteraz platnej ústave. Práve tu v týchto miestach je nebezpečie erózie celistvosti štátneho územia. Ani len trošku nepochybujem, že sa na juhu Slovenska nájde nejedna iniciatívna hlava, ktorá bude chcieť spojiť Hornú-Dolnú na modrej tabuli – Felšó-Alšó so zahraničnou Čučabáňou. V štruktúrach Európskej únie sa nájde dostatok podporujúcich, nakoniec už to v Európskom parlamente odznelo, a najmä keď sa vzdávame určitých kompetencií. Navrhovaná novela im to priamo ponúka.

Predložený materiál, ako som upozornil, neprešiel širokým občianskym pripomienkovaním, teda pripravoval sa nedemokraticky. Neobstojí tvrdenie, že aj pôvodná ústava nebola diskutovaná, ako tvrdí pán Šimko. ”Do tej istej rieky dvakrát nevstúpiš” – hovorí múdrosť dávneho filozofa.

Táto novela ústavy nemá dostatok blokačných ustanovení proti rizikám, o ktorých som hovoril. To treba bezpodmienečne zmeniť. Som pripravený niesť na svojich pleciach obvinenie, že plaším. Áno, plaším, burcujem, kým je čas. Ja sa nedám uchlácholiť tvrdením, že žiadne nebezpečenstvo voči územnej celistvosti nášho štátu nehrozí. Hrozí. Slovenský národ má živú historickú pamäť a tá nabáda na obozretnosť. Vari sme už zabudli na starostu obce komárňanského okresu, ktorý svojvoľne, napriek platným právnym úpravám, označoval svoju obec, a beztrestne? Nepamätáme si už na štúrovské referendum, ktoré nemalo oporu v zákone a na učiteľa, ktorý svojvoľne vydával dvojjazyčné vysvedčenia? Nepamätáme si list adresovaný pánovi Delorsovi, vtedajšiemu predsedovi Komisie európskeho spoločenstva? Dovolím si z neho časť odcitovať. Plné znenie si môžete prečítať v mojej knihe Prečo nemá Gabčíkovo Nagymaros na strane 101 až 103.

List znie: ”Vaša Excelencia, my Maďari žijúci na tomto území nie sme jedinými dedičmi hydroelektrárne v Bóši, postavenej na hraničnom úseku Dunaja medzi Slovenskom a Maďarskom. V nepriamom zmysle ju zdedilo aj Európske spoločenstvo.” A citujem presne, presný preklad, úradne overený: "Maďari, ktorí tu žili tisícky rokov trpia tiež faktom, že časť nášho životného prostredia je oddelená od prirodzeného sociálneho prostredia a je umelo stláčaná medzi elektráreň a staré hlavné koryto Dunaja. Sme jediní, ktorí sa musíme pozerať na 18 metrov vysokú stenu pred našimi oknami, pričom si uvedomujeme, že za ňou dňom i nocou prúdia tisícky metrov kubických vody za sekundu a že stavba má diskutabilnú kvalitu vzhľadom na nízku pracovnú morálku minulého režimu. Sme podvedení, nakoľko tisícky hektárov našej zeme, o tom je tu reč, pri neidentifikovanej pôde (zvýraznil J. B. – poznámka autora) sa vyvlastnili bez kompenzácie alebo nádeje, že niekedy dostaneme niečo naspäť. Podľa vyjadrenia odborníkov viac ako 50-tisíc hektárkov ornej pôdy vyschne kvôli poklesu spodnej vody. Pravdaže, najviac strachu nám naháňa i pomyslenie, že prípadná teroristická akcia by mohla zničiť hrádzu, čo by mohlo, možno viedlo k tomu, že stovky až tisícky Maďarov by zomreli a celá oblasť by bola za niekoľko minút zničená. (Slováci majú, proti veľkej vode imunitu! – poznámka J. B.) Postavení tvárou v tvár takejto hrozbe a zatlačení do negatívnych existenčných podmienok mnohí sa rozhodli opustiť svoju domovinu. Sme vystavení tomuto všetkému bez akejkoľvek vonkajšej ochrany alebo právnych prostriedkov na ochranu. Vaša Excelencia, chceli vy sme zdôrazniť nasledujúci fakt. V tejto oblasti na oboch stranách Dunaja skoro 100% obyvateľstva tvoria Maďari. Slovenská vláda a jej politika kladie všetky negatívne následky v základe nedobrým zámerom výlučne na nás aj tým, že nalieha na činnosť elektrárne v Boši. Táto stavba je posledným krokom sedemdesiatročnej histórie permanentnej diskriminácie založenej na rovnakom vzťahu, aký je medzi kolóniou a kolonizátorom. Obyvatelia kolónie dostanú trosky a zisk pôjde kolonizátorovi. Preto vás žiadame, Vaša Excelencia, pán predseda, aby ste navštívili náš región a sám sa na vlastné oči presvedčili, že naše studne vyschli, steny našich domov popraskali a masy vody nebezpečne hučia nad našimi hlavami. Každý deň, každú minútu. Zároveň vás prosíme, aby ste nám legitímnym politickým predstaviteľom Maďarov poskytli vhodnú príležitosť vysvetliť vám naše názory na mieste. V Požoni, 23. decembra 1992, maďarskí členovia Federálneho zhromaždenia, poslanci Slovenskej národnej rady v zastúpení obyvateľstva regiónov. Za Federálne zhromaždenie Ferencz Andrássi, Peter Bábi, István Bajnok, István Bartakovicz, István Batta, Zoltán Boros, Miklós Duray, Stanislav Gawlík, István Hornyak, László Mihály-Molnár, Peter Pazmany, Klára Sarkozi, Ernó Rózsa. Za Slovenskú národnú radu Pál Bárta. Edith Bauer, Béla Bugár, Pál Csáky, László Dobos, Arpád Duka - Zólyomi, Pál Farkas, Miklós Fehér, János Filakovszký, János Fóthy, István Harna, László Koteles. Na vedomie pánovi Egonovi Klepschovi, predsedovi Európskeho parlamentu.

Pripomínam vám, pani poslankyňa Angelovičová, pán poslanec Ambróš, pán poslanec Muránsky, naše skúsenosti pri rokovaní so zástupcami maďarského výboru pre životné prostredie v Budapešti, oživte si slová členov parlamentu, pripomeňte si diskusiu s poslucháčmi medzinárodného práva, ich názory.

Tí, čo sledujú vývoj po rozhodnutí Medzinárodného súdneho dvora v Haagu o sústave vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, vedia niečo o návrhu Maďarskej republiky z novembra 1999. Dovolím si pripomenúť stručne, čo v tisícstranovom dokumente je podstatou. Žiaľ, občania Slovenskej republiky o tomto dokumente nevedia. Maďarská republika v tomto dokumente nemieni vecne splniť zmluvu z roku 1977 a postaviť Nagymaros. Nerešpektuje rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora v Haagu. Maďarská republika požaduje jej patriacu polovicu prietokov Dunaja vypúšťať do koryta Dunaja mimo vodného diela Gabčíkovo, vybudovaného podľa zmluvy z roku 1977. Maďarská republika navrhuje zlepšiť plavebné podmienky v úseku Palkovičovo - Budapešť tradičnými metódami, pričom automaticky predpokladá, že náklady týchto prác, ktoré by neboli nutné, keby sa postavil dolný stupeň, budú hradiť obe strany rovnakým dielom. Pani ministerka, miliarda korún ročne! Maďarská republika predpokladá anulovanie všetkých nárokov na náhradu škôd. A neuvažuje o kompenzácii škôd na strane Slovenskej republiky, ktoré sa bez dolného stupňa budú neustále zvyšovať.

Burcujem a budem burcovať, keď už nie voči inému, tak voči štyrom ozbrojeným vpádom z juhu na naše územie od roku 1918.

Na začiatku vzniku nášho poslaneckého mandátu sme sľúbili na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Sľubovali sme, že budeme plniť svoje povinnosti v záujme jej občanov. Vernosť republike znamená predovšetkým ochranu jej územia. Slovenský národ je pamätlivý a dobre vie, aké sú konečné zámery iredenty. Ja som ich istý čas zažíval na odpadnutom území po viedenskej arbitráži. Vedia to občania Šurian, vedia to občania Nových Zámkov, vedia to občania ostatných dedín, ktoré na zabratom území. Škoda, že súčasníci o tom málo vedia, ale najmä že nechcú vedieť. Preto som vďačný spisovateľovi Vladimírovi Ferkovi, ktorý o nich píše vo svojej poslednej knihe Zákon smotany. Váhaví poslanci by si mali prečítať ešte pred hlasovaním a maďarskí preto, aby vedeli, akí boli, akí sú a žiaľ aj budú. V ich geneticky zakódovanom ponímaní Slovenska je len čiastkový zámer. Cieľom je spoločná hranica Maďarska s Poľskom. Ak sa niekto najmä z našich maďarských kolegov o tom nevie vyjadriť, nech sa spýta pána Csurku, nájde ho v budapeštianskom parlamente. Pán Duray to nebude potrebovať. A tu sa ospravedlňujem pánu Durayovi, pretože on je jediný, ktorý to, čo si myslí, aj povie. Ten už pred desiatimi rokmi vyhlásil, že lojalita štátu je prežitkom. Tento občan, ktorý sedí u nás v parlamente a o jeho hlas pre novelu Ústavy úpenlivo prosíte, 3. apríla 1990 v novinách Verejnosť vyhlásil: zmiešané manželstvá ničia maďarský národ. Špiní rasu ten, kto si zoberie Slovenku za ženu. Hľa, aký učenlivý žiak rasových teórií. Nechcete to počuť, nechcete to vnímať, že takto je to, hovoríte o demokracii, hovoríte o dobrom spolužití, toto sú pravdy. Dovolím si pripomenúť, že už v roku 1883 vznikol spolok Femke. Cieľom Femke bola prevýchova slovenských detí v maďarských rodinách. Od roku 1887 do roku 1892 bolo v dobytčích vagónoch s očíslovanými tabuľkami zo slovenského územia vyvezených 1462 detí. Na to pri posudzovaní návrhu novely, ktorú prerokovávame, nezabúdajme. Nezabúdajme ani na to, že nejde len o históriu. Súčasnosť je rovnako varovná. Spomínaný pán Duray na kongrese Spolužitia v roku 1992 povedal: Naším najvyšším cieľom je politická a hospodárska samospráva a celková autonómia. Tvorcovia novely Ústavy, dobre počúvajte Durayove slová: My sami sa musíme vyhlásiť za národ, už nesmieme byť nálepkovaní urážlivým názvom menšina. Postavenie Maďarov na Slovensku bude rozhodujúcim jazýčkom na váhe pri vstupe Slovenska do Európy. Preto sme nútení použiť všetky formy a možnosti na to, aby sa svet dozvedel o našich problémoch. Dozvedajú sa komisári, emisár a iní, ktorí prichádzajú presviedčať a ubezpečovať. SMK je jediná z koalície, ktorá plní dôsledne svoje predvolebné sľuby. Predložený návrh Ústavy je najlepšou cestou k naplneniu maďarských zámerov. Váš hlas za novelu bude ich víťazstvom a porážkou Slovenska a slovenskosti. Nezabúdajte na to, že s výnimkou dvoch okresov Dunajská Streda a Komárno všetky južné okresy majú nadpolovičnú väčšinu slovenského obyvateľstva. Naša Ústava musí zaručiť všetky základné práva všetkým obyvateľom, najmä obyvateľom slovenskej národnosti. V prípade juhu nezabúdajme, že to nie sú len štvorcové kilometre územia, ale aj materiálna základňa, ktorá sa najmä po roku 1948 budovala prevažne z peňazí Slovákov. Cez toto územie vzhľadom na prijateľný pôdny reliéf vedú naftovody a plynovody a budú viesť i vodovody. Na tomto území stojí gabčíkovské vodné dielo a vedľa neho pod povrchom je najväčšia zásobáreň pitnej vody v Strednej Európe znásobená práve sústavou Vodných diel Gabčíkovo. Južné Slovensko, to sú aj komárňanské Lodenice, štúrovská Celulózka a papiereň, tlmačské kotlárne a Jadrová elektráreň Mochovce, Duslo Šaľa a stáročná obilnica Slovenska. Na toto všetko, kolegyne a kolegovia pri schvaľovaní, radšej však neschválení novely Ústavy pamätajme. Ak by sme toto vypustili zo zreteľa, potom nemáme čo v tejto sieni hľadať.

(Z vystúpenia Júliusa Bindera, poslanca NR SR, na 45. schôdzi Národnej rady SR 12. 2. 2001)