Po vystúpení poslanca NR SR Júliusa Bindera v rozprave k novele Ústavy SR ho poslanci Strany maďarskej koalície začali húfne viniť, že vytiahol ”maďarskú kartu”. Každý, kto návrh novely čítal, musel zistiť, že je očividne poplatná túžbam maďarskej iredenty. Július Binder mal dostatok argumentov, aby mohol čeliť výpadom zo strany maďarských poslancov. Pripravil si druhé vystúpenie, ktoré v dĺžke 15 minút malo odznieť po vyčerpaní prihlásených do rozpravy. Neodznelo. Neoprávnenými machináciami predsedníctva NR SR, v pozadí ktorých bola koaličná rada a sám predseda vlády SR Dzurinda, sa stalo, že rozprava bola najskôr skrátená a potom úplne zrušená. Poslanec Július Binder sa už k slovu nedostal. Jeho príspevok preto uverejňujeme v plnom znení.

Dáma a páni,

Robím tak preto, lebo v návrhu novely je jedným z jej najcharakteristickejších znakov rad článkov, alebo ich dodatkov, o nadradenosti rozhodnutí medzinárodnej organizácie, ktorej by sme mali odovzdať časť zvrchovaných kompetencií. Pani poslankyňa Slavkovská vynikajúco rozobrala, ako môže táto formulácia v budúcnosti ohroziť nielen záujmy, ale aj samu existenciu Slovenskej republiky. Dovoľte, aby som tento problém ilustroval na príklade, ktorý sa už prihodil v minulosti.

Súbežne s tým naliehavo oslovovali všetky medzinárodné inštitúcie, organizácie a vlády veľmocí, aby v ich prospech zasiahli a zabránili Česko-slovensku, aby aspoň časť Sústavy uviedlo do prevádzky. Na KBSE, v BR OSN a na MSD v Haagu nepochodili, ale v Európskom parlamente našli silného lobistu – Ota Habsburga. Tento dokázal zabezpečiť, aby Európsky parlament v čase od októbra 1992 do februára 1994 prijal štyri uznesenia, ktoré na základe falošných informácií vyvíjali neprípustný, až traumatizujúci nátlak na vlády ČSFR a SR a na členov rokovacej delegácie. Títo sa na tripartitných rokovaniach dostávali do nerovnoprávneho postavenia.

Promaďarská lobby zabezpečila napr. zaradenie jednej z týchto rezolúcií na jar roku 1993 na koniec piatkového rokovania, kedy väčšina poslancov už nie je prítomná. V takejto situácii bola rezolúcia prijatá výraznou väčšinou. Z 13 prítomných za ňu hlasovalo 11. Tí reprezentovali vyše 500 poslancov tohto najvyššieho európskeho fóra.

Z iniciatívy poslankyne Ludviny Garcia Ariasovej 25 poslancov podpísalo žiadosť o stiahnutie tejto rezolúcie z programu, ale pre ich neprítomnosť na piatkovom rokovaní žiadosť prijatá nebola, pretože podľa rokovacieho poriadku takúto žiadosť môžu podať len prítomní poslanci.

taká je teda reprezentatívnosť tejto, ale aj ostatných protigabčíkovských eurounionistických rezolúcií. Ak by páni poslanci SMK, ale aj ostatní pochybovači chceli o tom vedieť viac, odporúčam im knihu nórskeho spisovateľa Egila Lejona Staré a nové hriechy, ktorá vyšla v slovenčine aj v angličtine roku 1994. Ak by aj to bolo málo, možno im pomôže kniha Vojtecha Hraška Dunaj a história Slovákov, ktorá vyšla roku 1997. Veľavravný je tiež Memoriál Maďarskej republiky určený Medzinárodnému súdnemu dvoru v Haagu, zväzok 4. z 2. 5. 1994.

Na vašu faktickú poznámku, pán poslanec Gyurovszky, v ktorej ste ma obvinili, že som zadĺžil túto republiku, čo mimochodom nemá nič spoločné s prerokúvanou novelou Ústavy SR, a že to nebudem splácať ja, ale občania tejto republiky, mám pádnu odpoveď v podobe prínosov vodného diela. Prosím, aby ste si zapamätali, že Gabčíkovo vyrobilo do konca januára tohto roku 19 miliárd kilowatthodín elektrickej energie. Vodné dielo Žilina, na ktoré išla časť z vami spomínanej pôžičky, vyrobilo doteraz 500 miliónov kilowatthodín elektrickej energie. Aby ste nemohli argumentovať tým, že väčšia časť prínosu z elektrickej energie išla pre Mečiarovu vládu, tak vám rád oznamujem, že pre vládu Mikuláša Dzurindu, teda pre vašu vládu, sa na Vodnom diele Gabčíkovo vyrobilo roku 1998, verte či nie, 702 mil. kWh, v ďalšom roku 2 mld., 613 mil. kWh, v minulom roku 2 mld., 616 mil. kWh a v januári tohto roku 150 mil. kWh elektrickej energie. V platných cenách od roku 1998 je to 11 miliárd Sk! Vodné dielo Žilina vyrobilo špičkovú energiu za 2 mld. Sk. Spolu je to 13 mld. len za elektrickú energiu. To je podstatne viac než zadĺženosť vodného diela. Nemusíte mi za to, pán Gyurovszky, ďakovať. V tom nie sú zarátané prínosy za stabilizáciu dna Dunaja v Bratislave, povodňovú ochranu, prínosy pre poľnohospodárstvo, dopravu, vodné zdroje, šport a rekreáciu. A predovšetkým za utvorenie zdravej, revitalizovanej prírody. Nie, nemusíte mi za to, pán Gyurovszky ďakovať.

Faktickú poznámku si uplatnila aj pani poslankyňa Šarkézyová. Ako vždy, ak ide o Vodné dielo, aj teraz ste len a len protigabčíkovská, ak chcete, aj protibinderovská. Ako vždy. Pozývate ma do troch dedín medzi Dunajom a prívodným kanálom, aby som spoznal, ako tam ľudia žijú. Dobre, môžeme ísť, ale najskôr sa so situáciou oboznámte vy. Ešte som nikdy z vašich úst nepočul a z vášho pera nečítal, akou výhodou pre tieto obce je povedľa Vodného diela postavená nová cesta do Bratislavy, akým prínosom pre občanov je, že cena ich nehnuteľností od sprevádzkovania Vodného diela vďaka veľkému záujmu Bratislavčanov vzrástla desaťnásobne. Ba práve tento fakt vám prekáža. Neviete sa zmieriť s tým, že tam začína prenikať aj slovenský živel. To je základ vášho odporu proti jestvujúcemu stavu. Poukazujete na traumu tamojšieho obyvateľstva, ale ani raz ste nespomenuli, že toto obyvateľstvo prestalo mať strach z povodní. Spýtajte sa starostu Vojky pána Nagya, akým spôsobom prebiehala povodeň roku 1991 a roku 1997. Môže vám o tom hovoriť aj starosta Gabčíkova. Zhodne vám potvrdia, že vlastne ani nevedeli o povodňovej situácii. Obidvaja za to vďačia Vodnému dielu, čo neraz aj verejne osvedčili. Spýtajte sa miestnych rybárov a lesníkov, ako stúpli výnosy z výlovu rýb a lesného hospodárstva. A vy, lekárka, zoznámte sa s rozsahom ekologických stavieb na priľahlom území Vodného diela. Dávam vám do pozornosti, že sa tu postavilo 63 stavieb, medzi nimi studne, vodovody, kanalizácia, čistiarne odpadových vôd, ale aj zdravotnícke zariadenia. V naprostej väčšine išlo o obce s prevahou obyvateľstva maďarskej národnosti. Posledná, ktorá dostala vodovod a kanalizáciu, bola slovenská obec Dunajská Lužná. Z rozpočtu Vodného diela sa na to vynaložilo v 27 obciach 2 miliardy 392 miliónov Sk. Nikdy som o tom nepočul rozprávať ani vás, ani nikoho z vašich kolegov, okrem pána Kötelesa, ktorý túto akciu spochybnil. Odpovedal som mu, nebol som vtedy poslancom, vo svojej knihe Prečo nemá Gabčíkovo Nagymaros. Ak chcete o tom vedieť viac, nájdete to na str. 180 a 181. Nenazdávam sa, že tak urobíte, lebo vy ste sa vo vzťahu k Vodnému dielu Gabčíkovo naučili len vysielať. Prijímanie názorov iných je vám cudzie.

Žiaľ, aj páni poslanci Farkas a Hóka sa predstavili len ako ideológovia archaických názorov. Tie, napriek ich zvetranosti časom, stále hlásajú ako neúnavní propagandisti aj napriek tomu, že dunajskou prírodou vejú iné, čerstvé vetry.

My, ktorí sa nielen hlásime, ale sme aj vyznavačmi kresťanstva, máme na pamäti, že Kristus prikázal milovať blížneho svojho ako seba samého. Neprikázal však robiť zo seba handru, do ktorej si hocikto utrie špinavé topánky a potom ju odkopne, lebo sa mu bridí.

Toľko na adresu niektorých poslancov Strany maďarskej koalície. Všetkým ostatným si dovolím pripomenúť slová katolíckeho biskupa Štefana Moysesa, ktoré vyriekol pri založení Matice slovenskej: je nám potrebný ten veľký cit, to obyčajné slovenské povedomie.

To platí aj teraz.

Tí, ktorí to vyznávame, sme povinní odhaľovať skryté, falošné karty maďarského iredentizmu. To som urobil a budem robiť aj naďalej.