Štátna doktrína Slovenskej republiky
(návrh)
O štátnej doktríne sa už síce hovorilo a písalo aj skôr, ale iba v podobe vyhlásení o jej potrebe a v podobe úvah, čo je štátna doktrína, v čom spočíva jej aktuálnosť pre SR a čo všetko by asi mohla obsahovať. Nebola odvaha pustiť sa do vypracovania jej konkrétnej podoby. Prvý návrh štátnej doktríny uverejnila Kultúra 13. septembra 2000 a jej autorom bol prof. Ábel Kráľ. Tento text neskôr prevzali viaceré periodiká, dokonca aj noviny Slovák v Amerike. Politické strany aj Kancelária prezid
enta SR tento návrh (s výnimkou V. Palka, KDH) obchádzali doteraz mlčaním. Pre orientovaného čitateľa je to veľavravné.Text návrhu Štátnej doktríny, ktorý uverejňujeme teraz, je výsledok diskusií, ktoré organizovala Matica slovenská tohto roku. Autor ich zapracoval do tohto znenia. Podľa našich informácií sa na diskusiách zúčastnili reprezentanti Matice slovenskej, Nezávislého združenia ekonómov Slovenska (NEZES) a autor téz - predseda Výkonného výboru Spoločenstva Kresťanské Slovensko. Menovite to boli:
Prof. PhDr. Ábel Kráľ, DrSc., Ing. Michal Adam, Ing. Vladislav Bachár, CSc., Prof. PhDr. Ján Doruľa, DrSc., PhDr. Anton Hrnko, CSc., Doc. Ing. Ladislav Klinko, CSc., Doc. JUDr. Jozef Králik, CSc., JUDr. Alexander Kuchta, Ing. Ladislav Lysák, DrSc., Ing. Ivan Milkol, CSc., Ing. Jozef Markuš, DrSc., PhDr. Peter Mulík, JUDr. Alexander Števík.Redakcia Kultúry vyzýva všetkých záujemcov o túto závažnú politickú, štátnickú, kultúrnu, materiálnu i duchovnú a pre vnútornú i zahraničnú strategickú orientáciu Sloven
ska rozhodujúcu problematiku, aby k tejto téme zaujali stanovisko. Tí, ktorí sa chcú stotožniť s uverejneným znením návrhu štátnej doktríny, môžu dodatočne pripojiť svoj podpis (súhlasné stanovisko) v redakcii Kultúry napr. jednoduchým oznámením: ”Súhlasím s uverejneným znením štátnej doktríny SR”. Kultúra uverejní zoznam prihlásených ako ”Zoznam signatárov Štátnej doktríny Slovenskej republiky” (s výnimkou signatárov, ktorí si to vyslovene nebudú želať).
Tézy k štátnej doktríne Slovenskej republiky
I.
Slováci, obyvatelia Slovenska a slovenská štátnosť
1. Slováci sú pôvodným európskym národom.
2. Obyvatelia Slovenska sú Slováci a s nimi na ich štátnom území žijúce jazykové menšiny. Integrálnou súčasťou slovenského národa sú Slováci žijúci v zahraničí.
3. Štátnou príslušnosťou sú všetci občania Slovenskej republiky Slováci.
4. Štátnosť Slovákov má svoje korene v Pribinovom kniežatstve, v Rastislavovej a Svätoplukovej ríši. Od 9. storočia je slovenská štátnosť duchom cyrilo-metodskej tradície spojená s kresťanstvom.
5. Národným štátom Slovákov je suverénna Slovenská republika.
II.
Slovenská republika, jej občania a ich jazyk
6. Suverénna Slovenská republika je logickým a nevyhnutným zavŕšením národno-emancipačného vývinu Slovákov. Je nevyhnutným existenčným rámcom zachovania a rozvíjania ich identity a predpokladom ich špecifického, sebarealizujúceho a vnútorné sily uvoľňujúceho slobodného duchovného i materiálneho rozvoja všetkých jej občanov v rodine suverénnych európskych národov.
7. Slovenská republika sa rozkladá na historickom území Slovákov, ako sa ustálilo v priebehu storočí, ako bolo vytýčené a medzinárodnoprávne zakotvené a uznané Trianonskou mierovou zmluvou, Parížskou mierovou zmluvou a Konferenciou o bezpečnosti a spolupráci v Európe.
8. Štátotvorným národom Slovenskej republiky sú Slováci.
9. Územie Slovenskej republiky tvorí jednotný a nedeliteľný celok.
10. Slovenská republika je v zmysle Charty Spojených národov a Deklarácie OSN suverénny demokratický a právny štát a zvrchovaný subjekt medzinárodného práva. Slovenská republika organizuje svoje medzinárodné vzťahy, pripravuje svoje členstvo v nadštátnych spoločenstvách, uskutočňuje všetky medzištátne rokovania a prijíma dohody v duchu uvedených dokumentov. Slovenská republika prihliada pritom na zásadu reciprocity.
11. Štátnym jazykom na území Slovenskej republiky je slovenčina.
III.
Základné úlohy Slovenskej republiky
12. Základnou úlohou Slovenskej republiky je ochrana jej demokratických základov a jej demokratického vývoja, zabezpečenie zákonnosti, občianskej istoty a slobody.
13. Navonok je hlavnou úlohou Slovenskej republiky ochrana štátnej nezávislosti a suverenity, integrity jej územia a nedotknuteľnosti hraníc, ochrana jej materiálnych a duchovných hodnôt, podpora ekonomického rozvoja a organizácia spolupráce s inými štátmi a kultúrami.
14. Dovnútra je prvoradou úlohou Slovenskej republiky zveľaďovanie tradičných hodnôt slovenskej spoločnosti, zabezpečenie vzdelanosti obyvateľstva, podporovanie národných tradícií, umenia a kultúry vrátane národného jazyka. Úlohou Slovenskej republiky je aj trvalé zabezpečenie spoločnosťou usmerňovaného a sociálne orientovaného hospodárskeho vývinu, v ktorom sa prednostne využíva humánny, prírodný a technicko-ekonomický potenciál Slovenskej republiky.
15. Úlohou Slovenskej republiky je starostlivosť o vodné a prírodné úžitkové a zdravotné zdroje, ich ochrana i efektívne využitie a zachovanie suverenity štátu v rozhodovaní o ich využívaní a transporte.
16. Trvalou úlohou Slovenskej republiky je starostlivosť o udržanie funkčnosti štátu a plnenie jeho strategických úloh, ochrana obyvateľstva, garantovanie rozvoja kultúry, vzdelanosti a sociálnych istôt, zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja ekonomiky a dôstojného života (práce a príjmov) všetkých jej občanov.
17. Úlohou štátu je ochrana biologickej vitality Slovenskej republiky materiálnou aj ideálnou podporou rodiny, úctou k všetkým formám a fázam života a zabezpečením zdravotnej starostlivosti o obyvateľstvo. V imigračných procesoch štát prihliada na kultúrne, duchovné i jazykové predpoklady imigrantov včleniť sa do života slovenskej spoločnosti.
IV.
Všeobecné povinnosti štátu voči občanom
18. Povinnosťou štátu je
a/ zabezpečenie podmienok pre sociálno-ekonomický rozvoj a konkurencieschopnosť Slovenska pri plnom využití potenciálu slovenskej ekonomiky;
b/ zabezpečenie všeobecne prístupnej vzdelanosti najmä starostlivosťou o rozvoj školstva a kultúry a zvyšovanie počtu obyvateľov s vyšším odborným a vysokoškolským vzdelaním;
c/ zabezpečenie vedecko-technickej základne, osobitne aj výskumu slovenských dejín, sebapoznania Slovákov a popularizácie týchto poznatkov ako nevyhnutného predpokladu
rastu sebavedomia a národnej hrdosti;d/ garantovanie bezpečnosti občanov, ich majetku a verejného poriadku;
g/ dodržiavanie práva, ochrana individuálnej slobody a ochrana osobnosti, plnenie povinností jednotlivcov a skupín občanov navzájom a voči štátu podľa zásad rovnosti a v súlade s etickými princípmi;
h/ zabezpečenie práv jazykových menšín podľa medzinárodného štandardu;
i/ ochrana občanov pred informačnými manipuláciami;
j/ plnenie strategickej úlohy štátu, zabezpečenie vplyvu štátu na vývin v hospodárskej, politickej a duchovnej oblasti a kontroly nad rastom hospodárskej, finančnej a mediálnej moci jednotlivcov, skupín jednotlivcov, spoločenstiev a korporácií;
k/ starostlivosť o inštitucionálny rozvoj spoločnosti, osobitne o rozvoj inštitúcií na zabezpečenie využiteľnosti a vynútiteľnosti práva.
V.
Zahraničná politika Slovenskej republiky
19. Zahraničná politika Slovenskej republiky sa odvodzuje z princípu suverénnej rovnosti a politickej nezávislosti všetkých štátov, zo suverenity svojho vnútorného práva a z práva budovať vlastný politický, sociálny, hospodársky a kultúrny systém.
20. Zahraničná politika Slovenskej republiky je orientovaná na podporu a rozvoj mierovej spolupráce a priateľstva národov a štátov sveta na princípe rovnosti a vzájomnej
výhodnosti.21. V zahraničnej politike Slovenskej republiky zaujíma významné miesto jej ekonomická i kultúrna orientácia.
22. Zahraničná politika Slovenskej republiky riadi a zabezpečuje proces integrácie Slovenskej republiky do rodiny európskych štátov a
ko suverénneho subjektu a v súlade s vlastnými potrebami.23. Zahraničná politika zabezpečuje vyváženosť vonkajších aktivít Slovenskej republiky vo svete, ich viacstrannosť v orientácii na západnú aj východnú Európu i vo vzťahu k ostatnému svetu.
24. Slovenská viacstrannosť smeruje k racionálnej mierotvornej angažovanosti Slovenska vo vzťahu k mocenským zväzkom a štruktúram, k iniciatívnemu plneniu sprostredkovateľských funkcií v strategických mocenských záujmoch veľmocí.
VI.
Vojenská doktrína Slovenskej republiky
25. Vojenská doktrína Slovenskej republiky je doktrína preventívnej územnej ochrany a obrany proti akýmkoľvek vonkajším mocenským alebo politicky motivovaným zásahom, zabezpečenia nedotknuteľnosti hraníc, ochrany majetku a životov obyvateľstva, pomoci obyvateľstvu pri živelných pohromách, aktívnej ozbrojenej účasti na ochrane obyvateľstva a štátu proti terorizmu.
26. Vojenská doktrína Slovenskej republiky nepripúšťa členstvo štátu ani účasť jej ozbrojených zložiek v útočných akciách, organizáciách a zväzkoch a na aktivitách, ktoré by neboli v súlade s medzinárodným právom a s postojom OSN a BR OSN.
VII.
Predpoklady zdravého materiálneho a duchovného rozvoja Slovenskej republiky
27. Predpokladom zdravého vývoja Slovenskej republiky je udržiavanie súladu jej vývinu s historickými skúsenosťami slovenského národa, s historicky formovaným vedomím spoločnosti s jeho základmi v kresťanstve.
28. Slovenská republika zakladá svoju existenčnú istotu a predpoklad svojho hospodárskeho rozvoja v strategickej orientácii na prednostný rozvoj jeho humánnej zložky najmä zvyšovaním vzdelanostnej, kultúrnej a duchovnej úrovne obyvateľstva. Vo všestrannom rozvoji humánnej zložky vidí najsilnejší predpoklad úspešnosti Slovenska v medzinárodnej spolupráci, ale aj
predpoklad uchovania a rozvoja slovenskej identity v podmienkach globalizácie.29. Ekonomika Slovenskej republiky musí smerovať k sociálne spravodlivému štátu, v ktorom sa vylučujú negatívne prejavy necitlivého ekonomického liberalizmu a živelnej vlády trhu. Sociálna spravodlivosť sa chápe aj v zmysle kresťanského sociálneho učenia.
30. V ekonomickom rozvoji Slovenska sa prihliada na reálne možnosti jeho potravinovej nezávislosti podporovaním multifunkčného poľnohospodárstva, na energetickú bezpečnosť (možnú sebestačnosť) a technickú porovnateľnosť so svetom ako elementárne hospodárske predpoklady suverénneho postavenia a účinkovania Slovenskej republiky v spoločenstve štátov.
31. Slovenská republika zabezpečuje ochranu prírody Slovenska a životného prostredia obyvateľstva vrátane usmerňovania jeho urbanizácie s vedomím, že zdravé prostredie je predpokladom harmonického rozvoja ducha i podmienkou jeho národohospodárskeho využitia rozvojom turizmu.
32. V ekonomickom rozvoji Slovenskej republiky sa s aktívnou účasťou štátu budú zhodnocovať prirodzené predpoklady Slovenska na plnenie tranzitných a transformačných úloh v medzinárodnej spolupráci.
33. Najdôležitejším predpokladom zdravého rozvoja Slovenska je vysoká vzdelanostná, kultúrna a mravná úroveň jeho obyvateľstva, zdravé národné a štátne vedomie občanov, vedomie vlastnej identity a obetavá láska k vlasti. Pestovanie týchto hodnôt je úlohou štátnych, vedeckých, cirkevných a spoločenských inštitúcií.
VIII.
Integrácia Slovenskej republiky
34. V procesoch integrácie Slovenskej republiky do EÚ a v procesoch reorganizácie štátnej správy sa berie do úvahy potreba predchádzajúcej a súbežnej vnútornej integrácie Slovenska. V tomto svetle sa posudzuje aj regionalizácia Slovenskej republiky.
35. Slovenská republika je suverénnym subjektom (nie objektom) integračných procesov. Integračné kroky pripravuje tak, aby neoslabila vlastnú identitu a integritu, aby zabezpečila trvalo udržateľný rast svojej ekonomiky a prispela k rozvoju integrovaných zoskupení.
36. Slovenská republika zabezpečí v integrujúcej sa Európe podmienky na prirodzený rozvoj slovenskej identity v jej materiálnej i duchovnej zložke a rovnocenné postavenie Slovenska a jeho občanov v spoločenstve európskych národov.
IX.
Mravný imperatív slovenskej politiky
37. Politika Slovenskej republiky sa orientuje na službu národu a štátu. Vo všetkých aktoch rešpektuje tradičné hodnoty Slovenska - sociálnu citlivosť, etickú bezúhonnosť a úctu k všetkým formám života; rešpektuje jazykovú a kultúrnu osobitosť a žiada lojálnosť a štátnu spoluzodpovednosť národnostných menšín žijúcich na jej území.
38. Mravným základom slovenskej politiky je kresťanské porozumenie a spolupráca v záujme spoločného dobra. Kresťanstvo je súčasťou identity Slovenska, je mravným základom a existenčným garantom Slovenska.
Štátna doktrína Slovenskej republiky - základná téza a ústredná idea
Prvoradý národný a štátny záujem Slovenskej republiky
je prednostná a všestranná podpora zdravého duchovného, vzdelanostného a materiálneho rozvoja moderného slovenského národa
v duchu stáročných tradícií Slovenska.
Všetky riadiace a usmerňujúce činnosti štátu
majú na zreteli tvorenie predpokladov a zabezpečovanie podmienok na sledovanie tohto cieľa.
Všetko úsilie Slovenskej republiky
smeruje k zabezpečeniu a posilňovaniu rodiny a duchovnej sily spoločnosti
-- mravnosti, kultúry, vzdelanosti, vedy a školstva Slovenska –
ako predpokladu odbornosti a hospodárskej výkonnosti,
ako najzákladnejšieho a najdôležitejšieho predpokladu
na dôstojný život v konkurenčnom prostredí globalizujúceho sa sveta a zjednotenej Európy,
ako predpokladu na obohatenie európskej kultúry a vzdelanosti
jedinečným slovenským duchom.
Komentár
V dôsledku transformačných procesov na stav slovenskej ekonomiky Slovenská republika nemá teraz predpoklady na rýchle a mnohostranné úspechy v hospodárskej súťaži v ekonomickom prostredí Európskej únie
. Tlak európskeho hospodárskeho prostredia a zahraničnej konkurencie na slovenské hospodárstvo bude silnieť.Slovensko nebolo pripravené ani na vonkajší duchovný tlak. Aj tento tlak silnie a u nás sa prejavuje najmä duchovne (kultúrne) oslabujúcimi účinkami. Dokladá to mravný stav našej spoločnosti a zmenšovanie kultúrnych aktivít. Ak sa však rozložia duchovné základy spoločnosti, spoločnosť neprežije – poddá sa vonkajším vplyvom, rozplynie sa v cudzích prúdoch, jej identitu neudržia ani čiastkové a neskoršie ani väčšie ekonomické úspechy.
Po zániku slovenskej identity by ani ekonomické úspechy neboli
slovenské úspechy – Slovensko by Európe nič nedalo.
Prvou existenčnou otázkou akéhokoľvek subjektu – aj subjektu národa – je práve život vo vlastnej identite. Na nej je založený akýkoľvek individuálny príspevok do spoločného (integrálneho, nadnárodného) diela.
Ak si Slovensko chce zachovať svoje podstatné špecifiká, svoje individuálne črty, ak chce novo sa formujúce európske prostredie obohatiť svojím duchom, svojou individualitou, musí zabezpečiť predpoklady na jej zachovanie i rozvoj z vlastnej podstaty.
Slovenská individualita môže prirodzene stáť iba na svojských duchovných základoch, osobitne na vzdelanosti a mravnej sile spoločnosti, lebo aj materiálna kultúra, teda aj ekonomický pokrok, má ľudský duchovný (intelektuálny) základ:
Budúcnosť Slovenskej republiky – malého e
urópskeho štátu - prednostne závisí od jeho duchovnej sily.
Od duchovného rozvoja, mravnej sily a vzdelanosti závisí všetko.
Duchovný rozvoj predpokladá mravný poriadok, ktorého sila sa zakladá na tradovaných a historicky osvedčených špecifických hodnotách. Duchovná sila Slovenska je vo svojom najhlbšom základe sila praktického kresťanstva. Od neho sa priamo odvodzuje sociálna a humánna dimenzia spoločenského (a to aj hospodárskeho) poriadku a všetkého spoločenského života.
Duchovný rozvoj je vždy spojený s rastom vzdelanosti a vzdelanosť sa sprostredkúva školstvom. V školstve sa pripravujú nové pracovné sily pre národné hospodárstvo a nové generácie občanov a spravovateľov štátu.
Škola dopĺňa a posilňuje aj rodinnú výchovu, upevňuje duchovné sily spoločnosti. Škola sprostredkúva celý komplex vzdelanosti a výchovy, v ňom aj historické a národné vedomie, aj humanizmus a altruizmus indivídua vo vzťahu k spoločnosti a národu, aj ideály a vízie budúceho života jednotlivca a národa.
Duchovné hodnoty, kultúra, vzdelanosť a mravnosť – školstvo ako inštitúcia vzdelanosti a výchovy, rodina ako biologický a mravný základ spoločnosti - sú práve v integrovanej Európe a v globalizujúcom sa svete najdôležitejšie predpoklady zdravého vývinu a budúcnosti Slovenska. Ony môžu zabezpečiť všetko ostatné. Ony sú strategickým cieľom a zmyslom všetkých národných a štátnych záujmov Slovenskej republiky.
Bratislava 21. mája 2001
Ábel Kráľ