Blahoslavení, ktorí teraz hladujete, lebo budete nasýtení!

Komu záleží na tom, aby bol Kristovým nasledovníkom a mal účasť na jeho dedičstve v čase a vo večnosti, urobí si z tejto reči životné pravidlo. Z toho logicky vyplýva nutnosť čím presnejšieho pochopenia pravého zmyslu Ježišových slov - čo nás na druhej strane uschopní pádne odpovedať na nezmyselné označenie kresťanstva za "náboženstvo otrokov" alebo za "ópium", ktoré natoľko omámi človeka, že sa uspokojí s chudobou a nepovstane proti nespravodlivosti koristníkov a utláčateľov.

A teraz pristúpme k Lukášovmu textu. Lukášovo a Matúšovo podanie Reči na vrchu sa vo všetkom nezhoduje. U Lukáša sa napr. Ježiš obracia priamo na prítomných: Blahoslavení ste, vy chudobní, vy, trpiaci atď. Matúš je neosobný. Lukáš hovorí o chudobe a jej následkoch - hlad, smäd, utrpenie - bez bližšieho určenia. Matúš hovorí o chudobe ducha, o hlade po spravodlivosti a pod. Okrem toho Lukáš uvádza nielen blahoslavenstvá, ale i zlorečenia. Pre oboch však skutočnosť, že Ježiš sa takýmto spôsobom obrátil na ľud, znamená plnosť čias, príchod Mesiáša, splnenie odvekých proroctiev. Obaja s rozhodnosťou poukážu na to, že mesiášske oslobodenie prináša slobodu ducha, že jeho revolúcia je revolúciou hodnôt.

Ľudia, ktorým Ježiš hovoril, vedome alebo spontánne pokladali za neomylný znak Božej priazne, ak bol niekto bohatý, zdravý, úspešný, slávny. Dokonca i apoštoli sami boli tej mienky. Preto sa pri istej príležitosti Ježiša opýtali: "Kto zhrešil, on alebo jeho rodičia, že sa tento človek narodil slepý?" Môžeme si predstaviť prekvapenie zástupov, keď sa Ježiš na ne obrátil slovami: Blahoslavení ste vy, chudobní, núdzni, hladní, smädní, vy, vydedenci z ľudskej spoločnosti, vy, ľudia bez mena a dejín. Váš nebeský Otec má iné miery ako ľudia, on ináč súdi. Ak niekoho uprednostňuje, tak tých, ktorých ľudia odsúvajú nabok, ktorými opovrhujú, ktorí v ich očiach nezavážia.

Apoštoli a pozornejší poslucháči si mohli všimnúť, že pre Ježiša blahoslavenie chudobných, jednoduchých, trpiacich, chorých atď. nie je rečníckym zvratom na získanie popularity ako pre toľkých súčasných revolucionárov - nezriedka žijúcich v prepychu. Ježišove slová sa stotožňovali s jeho životom. On jediný mal možnosť vybrať si rodinu a jej spoločenské postavenie. A zvolil si za rodičov chudobných dedinčanov. Natoľko sa stotožnil s jednoduchými ľuďmi, že Nazaretčania ho neboli schopní a ochotní uznať za proroka. Chudobný, hladný a prenasledovaný Ježiš žije medzi chudobnými, im káže, ich vyhľadáva, ich miluje, ich uprednostňuje. On, spolu s nimi, chudobnými a prenasledovanými - ako to neskoršie jasne povie apoštol Pavol - je tvorcom dejín spásy zo storočia na storočie.

Priatelia, je potrebné, aby sme si uvedomili, že Ježiš má – podľa Lukáša - pri blahoslavení na mysli skutočne chudobných, a tým smädných, hladných, prenasledovaných. Je isté, že je to len jeden aspekt veci, že neslobodno zabudnúť na to, čo zdôrazňuje Matúš - chudobu ducha -, ale nie menej je nutné, aby sme sa raz sústredili aj na chudobu samu, ako nás k tomu vedie Lukáš. Svoje evanjelium písal pre novoobrátencov veľkých grécko-rímskych miest, ktorí okrem malých výnimiek patrili do najnižšej spoločenskej triedy.

Všimnime si teraz formu blahoslavenstiev. Ježiš nehovorí: Blahoslavení, vy chudobní, lebo prišiel čas, aby ste povstali a spolu so mnou si vydobili svoje práva. Kristova reč má povahu náboženskú. Blahoslavení ste, lebo vám patrí kráľovstvo nebeské. Takto formulovaným blahoslavenstvom dal podnet k vývinu povedomia ľudskej hodnoty každého človeka, i toho najbiednejšieho. Veď či nie je veľkým a dôstojným človekom ten, komu patrí kráľovstvo Božie, koho uprednostňuje Boh? Ježiš z Nazareta má teda z čisto sociálneho hľadiska nekonečne väčší význam ako jeho skoro- súčasník Spartakus a vzbura otrokov, lebo zasial do ľudských duší myšlienku ľudskej dôstojnosti, ktorá síce pomaly rástla a dozrievala, ale priniesla a stále bude prinášať ovocie, i keď ľudia už dávno zabudli, kto bol rozsievačom toho vzácneho semena a čo zaň musel zaplatiť.

V 16. kapitole je reč o nemilosrdnom boháčovi a chudobnom Lazárovi. Po smrti sa ich osudy obrátili. Chudobný je blažený, boháč trpí. Prosí teda Abraháma, aby poslal niekoho upozorniť jeho bratov, aký osud ich očakáva, ak sa neobrátia. A dostal odpoveď: Ich srdce je také skazené - bohatstvom - že nedajú viac na slová nikoho, ani keby niekto vstal z mŕtvych. Ježiš tu predpovedal, ako budú mnohí reagovať na jeho zmŕtvychvstanie. Aj v dvanástej kapitole Lukáš hovorí o boháčovi. Charakterizuje ho - rozprávajúc Ježišovo podobenstvo - ako blázna, lebo vkladal všetku svoju nádej do majetku. A v 18. kapitole je znova reč o bohatstve - ako o veľkom nebezpečí. Lukáš tu opakuje Kristove trpké slová: "Ako ťažko vchádzajú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky! Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly (názov nízkej bránky v múroch) ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva." Nie je to síce nemožné, lebo ťava sa dostane cez bránku, ale si musí kľaknúť, a tak sa pretlačiť. Je to však veľmi ťažké. Chudobní majú teda, keď ide o kráľovstvo nebeské, väčšie šance. Preto ich Ježiš nazýva blahoslavenými a naopak, bohatých nazýva "úbohými" a v tomto zmysle vyslovuje nad nimi "beda".

Ježiš teda nie je rozzúreným proletárom, ktorý hucká masy, aby sa zmocnili bohatstva zámožných. Naopak, učil mať nedôveru voči tým, ktorí sľubujú čo i celý svet, ale na újmu duše. Spásu neprinesie ten, kto nevie, čo ponúknuť, keď už nasýtil a zaodial. Urobil síce veľa, ale nie dosť. Nestačí dať niekomu nový oblek, aby sme z neho urobili nového človeka. Mnohí sľubovali koniec otrockej éry, ale nevedeli premeniť otrokov na slobodných ľudí. Ježiš je prvý za spravodlivosť, bratskosť a slobodu, neslobodno ho však stotožňovať s politickým revolucionárom. Ale ani s budhistickým mníchom, ktorý zo zúfalstva nad nemožnosťou vytrhnúť svet z jeho biedy uniká do nirvány vnútorného pokoja a ľahostajnosti voči iným. Pre budhizmus platí Marxov výrok o ópiu. Ježišovi ide o vnútornú premenu, o rast zvnútra; každý jednotlivec začne od seba a všetci spolu vytvárajú nový svet.

Každý z nás domyslí sám, ako prispôsobiť svoj život k štvornásobnému Kristovmu blahoslaveniu, ale i to, ako sa vyhne neblahým následkom štvornásobného Kristovho "beda". Chcel by som pripomenúť len dve veci: Dajme si pozor, aby sme neopovrhovali chudobnými, jednoduchými, nenadanými, skrátka ľuďmi, ktorí v spoločnosti veľa neznamenajú, lebo s nimi sa Ježiš stotožňuje a ich uprednostňuje. - Dajme si pozor na bohatstvo, či ho už vlastníme vo forme majetku alebo neukojiteľnej túžby, aby neskazilo naše srdce a neurobilo ho bezcitným voči Božiemu hlasu. Nie každý môže všetko zanechať a utiahnuť sa do kláštora. Ale každý môže a je povinný pokladať sa iba za správcu svojich majetkov, za správcu pred spoločnosťou a Bohom.