Voda po vode žízni
Elena Holbová
Symfonická
Ubudlo z knôta.
Do reťazí
zložené kruhy
stemneli.
Zástupu neubúda.
Časť kruhy pretne,
časť prešľapuje
kolom – dokola.
Rázcestie ruky podáva.
Rázcestie ponúka priechody,
do pása meč,
videné,
čo iní nevideli,
počuté,
čo ešte nepočuli,
žité,
čo nikdy nezažili
živí nadosah.
Zástupu neubúda.
Časť z časti
prejde uchom ihly,
časť z časti chodí
kolom dokola..
Na brány,
zdvihnuté ruky
búchajú dokrvava.
Priečelie
drviaci kameň pretne
a päste
žmolia ozveny.
Brána je kameň
na kameni.
Vidina,
v mede a mlieku
tonúca.
Brána je výdych
vdychom zdržiavaná,
na pravom mieste
pravé zastavenie,
v mäteži
pravý hlas.
Zástupu neubúda.
Časť prejde uchom ihly,
časť prešľapuje
kolom dokola.
Len, čo je miera v miere
a čo je v hlase
pravý hlas -.
Do hĺbky
voda ich presiakne,
rany vyumýva
a z toľkej ťarchy nevie,
či k prameňom sa vráti,
alebo vprúdi do mlyna.
Zástupu neubúda.
Voda po vode žízni.
Bránami prejde,
rozhodí perly
ako maják
k oblohe vytryskne
a potom
vbehne do mora.
Zástupu neubúda.
Zástupy prechádzajú.
Časť uchom ihly,
časť prešľapuje
kolom dokola.
Čím z časti
čiastka trvá -.
V čom
pohyb spochybňuje
kolá dokola -.
Zástupov pribúda.
Aj o palici,
ktorá vietor láme,
aj cez púšť,
ktorá nezasýti,
aj cez vrchy,
aj cez údolia,
aj o jednej nohe.
Aby lepšie uvideli,
zatvárajú oči.