Pozitívny signál do zahraničia
Júlia Ondrejčeková
O tom, že nezávislosť súdnej moci na Slovensku môže byť ohrozená, upozornilo vo svojej výročnej správe o dodržiavaní ľudských práv na Slovensku za rok 1999 Ministerstvo zahraničných vecí USA už začiatkom roku 2000. Správa, z ktorej výňatky síce uverejnili niektoré slovenské médiá, s výnimkou chúlostivej pasáže ohľadne smeru vývoja súdnej moci na Slovensku, totiž uvádza nasledujúce:” Predseda Ústavného súdu Milan Čič v novembri vyhlásil, že politici vyvíjali nátlak na Ústavný
súd v súvislosti s prípadom bývalého zástupcu Slovenskej informacnej služby Jaroslavom Svěchotom.”Čič sa sťažoval, že niektorí politickí lídri očakávali, že Ústavný súd vynesie rozsudok v zhode s ich písomnými odporúčaniami, čo by mohlo ohroziť jeho nezávislosť.”, uvádza sa ďalej v správe MZV USA. Koho mal bývalý predseda Ústavného súdu na mysli, sa slovenská verejnosť, žiaľ, doposiaľ nedozvedela.
V septembri minulého roku dostala slovenská vláda prekvapujúci ”súrny” list s hlavičkou Organizácie spojených národov. List bol podpísaný zvláštnym spravodajcom generálneho tajomníka OSN pre nezávislosť sudcov a právnikov Danom Paramom Cumaraswamym. Tlačo
vé oddelenie Cumaraswamyho sa o súrnej depeši vyjadrilo ako o ”urgentnej komunikácii zaslanej vláde Slovenskej republiky”, v ktorej zvlástny spravodajca vyjadril obavy ohľadne plánu Ministerstva spravodlivosti SR odvolať Štefana Harabína z funkcie predsedu Najvyššieho súdu SR. Cumaraswamy vo svojom liste, ktorý prakticky nie je ničím iným ako demaršom, upozorňuje slovenskú vládu na to, že jej plán ohľadne neústavného odvolania Štefana Harabína je v rozpore s princípmi čl. 12, 17, 18 a 19 zmluvy OSN o Základných princípoch nezávislosti súdnictva. Aj napriek tomu, že zvláštny spravodajca OSN pre nezávislosť sudcov doslova urgoval u slovenskej vlády, aby mu čo najrýchlejšie vysvetlila plán protiústavného odvolania Štefana Harabína, uspokojivej odpovede sa od vládnych činiteľov nedočkal. A preto sa rozhodol, že na Slovensko pricestuje osobne.Prveho novembra Cumaraswamy v ďalšom z listov slovenskej vláde požiadal o povolenie pricestovať na Slovensko osobne a presvedčiť sa o tom, či nezávislosť súdnej moci na Slovensku je skutočne ohrozená. Začiatkom novembra Cumaraswamy vyhlásil, že po zvaážení všetkých okolností a odpovedí slovenskej vlády na jeho urgentné komunikácie sa rozhodol, že jedinou cestou, ako sa dozvedieť skutočnú pravdu, je jeho ”výzvedná misia” na Slovensko. Zároveň vyhlásil, že pokus slovenskej vlády o odvolanie predsedu Najvyššieho súdu SR môže byť ohrozením nezávislosti súdnej moci na Slovensku.
Návšteve Cumaraswamyho na Slovensku však provládne médiá nevenovali veľkú pozornosť. Rádio Slobodná Európa dokonca naznačilo, že Cumaraswamyho návšteva nie je vlastne ničím iným ako zasahovaním do vnútorných záležitostí suverénneho štátu. Podobné čosi zopakoval pre médiá aj predseda KDH Pavol Hrušovský, ktorý postup osobitného spravodajcu OSN označil za neštandardný. Hrušovský nepovažuje totiž za správne, aby medzinárodné inštitúcie vyvíjali intervencie na poslancov
NR SR ešte pred hlasovaním. Skutočne kuriózny názor z úst predstaviteľa KDH, ktoré bolo jedným zo stálych hostí vo Washingtone vždy, keď išlo o odovzdávanie sťažností bývalej opozície na vtedajšiu vládu. KDH sa dokonca nepostavilo ani proti Helsinskému výboru pri americkom Kongrese a jeho okatým spôsobom zasahovania do vnútorných záležitostí Slovenska. To bolo zastavené okamžite po tom, ako Washington dosiahol svoj cieľ -zosadenie bývalej vlády. Bol to práve nemenovaný predstaviteľ KDH, ktorý priamo vo Washingtone na jednej z konferencií o rozširovaní Severoatlantickej aliancie požiadal prítomných o ”pomoc ” pri podpore vtedajšej opozícii v nadchádzajúcich parlamentných voľbách v roku 1998. V tomto prípade však Hrušovský zasahovanie do vnútorných vecí suverénneho štátu určite nepostrehol.Zvláštny spravodajca Cumaraswamy sa chystá vydať súhrnnú správu o svojej netradičnej návšteve Slovenska na 57. zasadaní Výboru pre ľudské práva, ktoré sa uskutocní v marci 2001. Aj napriek tomu, že slovenský parlament hlasoval o odvolaní Štefana Harabina ešte pred tým, ako bol Cumaraswamy schopný vydať svoje vlastné uzávery na túto tému, správa o neúspešnom pokuse presadenia protiústavného kroku slovenskými zákonodarcami obletela svet. Podľa mnohých politických analytikov a
právnych expertov, vrátane washingtonského právnika Toma Devina a nemenovaného americkeho kongresmana, ktorý o kauzu Harabin prejavili neskrývaný záujem, správa o jeho zotrvaní vo funkcii predsedu Najvyššieho súdu SR vyslala do zahraničia pozitívny signál. Pokus o jeho odvolanie však svedčí o nedemokratických praktikách súčasnej slovenskej vlády, ktoré podkopávajú najzákladnejšie princípy právneho štátu a vlády zakona.Júlia Ondrejčeková