Cyril Žuffa

Krpčiarske Slovensko – to zabúdané, malicherné, ale stále v nás ešte živé, žijúce, dáva o sebe zase vedieť. Nie, Slovensko sa nezmenilo, nemení sa ani pod vplyvom technickej a informačnej revolúcie – modernej vedy, techniky, systémovým prístupom k všetkým sféram života, činnosťou odborných manažmentov vo výrobe i v spoločnosti, zdokonaľovaním vzdelávania a skultúrňovaním človeka vo všetkých oblastiach jeho činnosti, atď. – skrátka, sme tu síce v novom šate, ale oblečenom na starých handrách.

Veď o čom inom na Slovensku svedčia akoby na bežiacom páse produkované rôzne ”kauzy” nášho, ako ryba na suchu zmietajúceho sa spoločenstva. Zrkadlovým obrazom Slovenska – trpiaceho už dlhý čas pre nesvornosť, nejednotnosť, závisť, nenávisť, korupciu, ľúty boj o moc, peniaze, majetky, postavenie, sféry vplyvu a iné nešváry – nesporne je aj súčasný obraz Matice slovenskej v Martine a situácia okolo nej. Smutný je obraz rozhašterenej, ohováranej, v predstavách mnohých už likvidovanej Matice slovenskej – tejto našej najhistorickejšej národnej kultúrnej ustanovizne. 137-ročná Matica – teda vekom úctyhodná ustanovizeň – v minulosti bitá, ponižovaná, zatváraná a znovu obnovovaná, v láske k národu, poznaniu, slovenskej histórii, zveľaďovaniu národných kultúrnych hodnôt, národného povedomia, dosiaľ neprekonaná, nezaslúžene sa v súčasnosti potáca ako loďka na rozbúrených morských vlnách. Keby však morských, ale teraz, na posmech sveta, len na vlnách akejsi ”žabej mokrade”, zapáchajúceho močiara pod jej dnom. Úspechy, ktoré v činnosti dosiahla, naraz majú v jej okolí nemálo spochybňovateľov, prirodzene, najmä medzi neprajníkmi všetkého slovenského, národného. V atmosfére neprajnosti – až závisti, či nenávisti, hľadajú a zveličujú sa niektoré nezávažné problémy a problémiky jej prevádzky, riadenia, pôsobenia, za sprievodného hurhaja kadejakých samozvancov zvonka, len aby sa mohol realizovať vopred pripravený a falošným zámerom slúžiaci scenár rozloženia Matice slovenskej.

Matica slovenská – ”pamäť národa” – moderná, teraz verejnoprávna národná ustanovizeň – kultúrna a knižnično-informačná inštitúcia, s nesmierne širokým profilom činnosti a služieb kultúrnej verejnosti kodifikovaných zákonom o Matici slovenskej, s nebývalými potenciálnymi možnosťami pre rozvoj rôznych ďalších aktivít (aj napriek podceňovanej vidieckej lokalizácii v Martine), naraz sa umelo ”splošťuje” len na politizujúci subjekt, spolok, na neproduktívnu, ale finančne až trestuhodne rozšafnú organizáciu, ktorá si neplní základné povinnosti, najmä v knižničnom systéme. Spochybňujú sa ciele MS, jej program, koncepčnosť činnosti, demokratickosť vnútorných organizačných, riadiacich a finančných vzťahov a väzieb jej vlastných subjektov, atď. V minulosti, v centralistickejšom organizačnom modele Matice slovenskej, mohla byť Slovenská národná knižnica MS jednou z najprogresívnejších inštitúcii tohto druhu v stredoeurópskom priestore. Naraz však ”zlé” vedenie, riadenie a financovanie, bráni SNK MS udržať si dosiahnuté odborné výšiny a treba SNK od Matice odtrhnúť, osamostatniť, najmä podriadiť štátu – Ministerstvu kultúry SR, ako v ”zlatých” časoch socializmu. Len tak budeme na Slovensku svetoví. Potom už zrejme nebude treba tvrdo, poctivo a koncepčne pracovať a pracovníkom SNK bude padať ”Božia mana”. Do súboja o organizačný rozklad Matice slovenskej sa cielene zapája nielen Ministerstvo kultúry SR, ale aj legislatíva, vláda SR, parlament, zámerne sa dezinformuje verejnosť. Nikto akosi nepátra po podstate veci.

Prirodzene, nie je ani v Matici slovenskej všetko len naj... Najhoršie na celej skutkovej podstate matičnej ”kauzy” je fakt, že prezentované odborné ciele, hľadanie východísk ďalšieho skvalitnenia činnosti MS, racionalizácia jej prevádzky a činnosti, ostali pred dverami a sú len klamlivým pláštikom neprijateľných úmyslov – boja o osobné sféry vplyvu pre nových, či staronových uchádzačov o najvyššie posty v Matici slovenskej. O riešení riadiacich, odborných, finančných i iných otázok by sa dalo veľmi jednoducho a dobre dohodnúť medzi časťou nespokojných pracovníkov SNK MS a orgánmi – vedením MS pri vnútornom okrúhlom stole. V tomto prípade je však evidentná snaha, najmä súputníkov vnútromatičných nespokojencov MS vonku – mimo jej rámca, rozdeliť slovenskú maticu, odplatiť jej pronárodnú, proslovenskú aktivitu po novembri 1989. To aj za cenu prípadného pohltenia ústredných funkcií SNK MS nenásytnou centralistickou bratislavskou ”hydrou”. Takéto nebezpečie teraz dokonca nevadí ani martinským mestským konšelom.

Ak sa naplní pripravovaný katastrofický scenár rozčlenenia Matice slovenskej, bude to pre ďalší vývoj jej osudov svojím spôsobom malá národná ”tragédia”. Až sa raz múdrym otvoria srdcia a statočným oči, len potom sa v celej nahote ukáže bieda dnešnej ”kauzy” Matice slovenskej. V našej histórii sa otvorí ďalší prameň hanby, malosti toho povestného krpčiarstva, ktoré u nás ešte stále aj pánovi trčí z bot ako sedliakovi slama z krpcov. Tomuto národu ostane zaslúžená hanba, že si nevedel uchrániť svoju národnú kultúrno-historickú inštitucionálnu vzácnosť, svoj osobitostný inštitucionálny fenomén, aký nemá žiadny iný národ. Namiesto ochrany jednoty Matice, jej osobitosti – hryzie sa tu o akúsi zapáchajúcu kosť osobných ambícií.

Jednota Matice slovenskej by mala byť aj v súčasnosti nenarušiteľnou, doslova posvätnou základňou jej jestvovania. Skúsenosti z minulosti ukazujú, že jednotu, celistvosť Matice slovenskej nikdy nebolo možné narušiť pôsobením síl zvonka, tak sa teraz uplatňuje aj všeobecne osvedčená metóda jej erózie zvnútra. Podľahne jej Matica? Zoberie si Slovensko a Matica pri jubilejnom 125. výročí jej prvého zatvorenia maďarskou vládnou mocou na svedomie takýto zahanbujúci počin.