Môj názor

Pre tých, pre ktorých rečnícke otázky z predošlej časti tejto úvahy boli ozaj len rečnícke, mám vetu, ktorú povedal Andrej Hlinka po prepustení z väzenia na margo aprílových volieb roku 1920: "Budem pracovať vo dne i v noci, do tých čias, kým z červeného Slovenska nebude Slovensko biele, Slovensko slovenské a kresťanské." Toto by mohlo byť motto pre súčasnú inteligenciu, ktorá sa nechce zmieriť s daným stavom. Len jedno slovíčko by som vzhľadom na súčasnú situáciu zmenil, napriek úcte k nášmu velikánovi. Slovo "biele" by som nahradil slovom "zelené", a to hneď z dvoch dôvodov. Po prvé, slovo "biele" by mohli zlomyseľne a lživo zneužiť boľševici na svoje dezinformácie, no a potom, od roku 1920 sa už svet dosť zmenil a medzitým nám pribudol obrovský problém - ničenie životného prostredia. Pre každého inteligenta, ktorý zdieľa univerzálne kresťanské hodnoty zachovania hodnotného života a sveta, musí stáť ekologické uvedomenie na poprednom mieste jeho hodnotového rebríčka.

Zelené Slovensko, dôraz na ekológiu - toto by mala byť oficiálna štátna idea, zmysel slovenských dejín, idea, ktorou by Slovensko mohlo špecificky prispieť do pokladnice hodnôt, ktoré spoluvytvárajú Európu. A nebola by to pre nás nijaká "módna" či nasilu implantovaná idea, pretože ekologické správanie sa je súčasťou tradície nášho ľudu, ktorá nadobudla trhliny až za boľševikov. A zároveň by to bola predstava zelenej lúky, na ktorej sa darí najrôznorodejším kvetom v rámci demokratickej tolerancie, okrem nacistickej a komunistickej buriny, ktorú treba nemilosrdne vyplieť.

Lenže - na všetky tieto snahy a krásne vízie nestačí len chcenie, dobré úmysly či jeden časopis (navyše dvojtýždenník). Na to, aby sme čo len trošku pohli so súčasným stavom, musíme mať páku, a to páku veľmi silnú. Pri súčasnom stave a pravidlách hry takouto pákou môže byť len jedno - politická strana. Strana, ktorú vzhľadom na politické hry, ale aj pre našu neschopnosť, dodnes nemáme. Vlastne vďaka tomu nám vyrástlo za 10 rokov znovu ČS. Táto strana by tu bola nielen na presadzovanie záujmov svojej voličskej základne, ale aj myšlienok, na základe ktorých by mohla táto spoločnosť slušne žiť. Najmä druhá vec v dnešnej politike zásadne chýba. Hlavný smer tejto strany by bol kresťansko-konzervatívny. Konzervatívny v tom zmysle, že strana by nesledovala ako veterník všetky módne politologické heslá a opäť "železnou päsťou" hnala ľudí za šťastím, ale vychádzala by zo stáročných znalostí a skúseností a taktiež zo stavu slovenskej spoločnosti, pre ktorú je vzhľadom na jej históriu zažitá skôr ľavicová ekonomická politika, pre ňu konzervatívna v tom pravom slova zmysle, a nie rôzne pravicové experimenty podľa "nových", v podstate nanútených vzorov. Konzervatívci a kresťania sú vždy proti experimentom, pretože si na rozdiel od komunistov vážia človeka, nie je to pre nich nijaká pokusná myš. Na presadzovanie "staronových" hodnôt však musí mať moderný slovník, aby oslovila všetky vrstvy spoločnosti. Ako vraví klasik konzervativizmu Edmund Burke: "...nevedú nás povery staromilcov, ale duch filozofickej analógie".

Niekoľko základných hodnôt či praktických priorít pre stranu "zeleného Slovenska": Táto strana by nemala nijaké totalitné nároky na politický či duchovný život spoločnosti. Bola by to strana prirodzene demokratická, zahraničnopoliticky orientovaná na Európu, s citlivým vyvažovaním vplyvov USA a Ruska. Morálne hodnoty, ktoré by pestovala, by stáli na žitých zásadách kresťanstva. Zasadila by sa, aby sa už konečne prestali vyučovať komunistické dejiny a dal sa dôraz na celkovú duchovnú obrodu spoločnosti. Presadila by, aby zahraniční Slováci boli naši plnohodnotní spoluobčania. Momentálny stav vari ani výrečnejšie nemôže ilustrovať súčasnú absolútnu nadvládu boľševikov. A rozumne a účelne by pracovala aj na sebavedomí nášho národa, ktorý sa ešte stále nevie zbaviť svojich sluhovských zlozvykov.

Prvé a základné pravidlo každej slušnej politickej strany by malo byť, že nevstúpi do koalície s komunistickými stranami. Myslím tým predovšetkým SDĽ, nástupnícku stranu po KSS. (Poznámka pre menej zorientovaných: nehovorím o kolektívnej vine, hovorím o konkrétnej organizácii, ktorá páchala konkrétne zločiny.) Veď už len pokračujúca existencia takejto strany relativizuje všetky morálne hodnoty spoločnosti. Nielen existencia, ale aj nevysporiadanie sa s predošlými evidentnými a brutálnymi zločinmi plodí spoločenský marazmus a postupne vzniká druh spoločnosti, v ktorej sa nedá žiť. Ako môžu robiť zákony ľudia, pre ktorých to donedávna boli len smiešne zdrapy papiera?

Keď už som položil toľko rečníckych otázok, dovolím si jednu takpovediac kvízovú: Čo myslíte, prečo v Izraeli odsúdili na smrť a popravili argentínskeho občana Richarda Klementa? Veď keby ste poprezerali všetky možné archívy z koncentrákov od Osvienčimu po Buchenwald, osobné zoznamy Gestapa či SS, takého zločinca by ste tam nenašli. Tak za čo? Odpoveď je veľmi jednoduchá: ten bezúhonný občan sa predtým volal - Adolf Eichmann. Nuž, podľa teórie a hlavne praxe našich komunistov ho vlastne mali nechať na pokoji. Veď už z neho bol určite vzorný demokrat.

Zdôrazňujem, tieto odstavce vôbec nie sú myslené ako morálny apel na (KSS) SDĽ. Ľudia, ktorí napriek všetkým zverstvám a dlhodobému rozkladaniu spoločnosti v tejto organizácii zostali, sú buď absolútne amorálni - ak o nich vedia, alebo úplní hlupáci - ak o nich ani nevedia. Mám však vážne obavy, že apel je zbytočný aj na tých, ktorí sú teraz v koalícii s SDĽ. Neviem, či má zmysel im zacitovať napr. Edmunda Burkeho: "Každé prímerie so zlom je spoluúčasťou na jeho zločinoch." Tí najväčší "demokrati" pod slnkom totiž už ukázali celému národu pravú tvár: žiadna morálka, žiadne hodnoty, odsúdenie zločinov či demokracia, kdeže, keď ide o koryto, pôjdu do spolku aj s diablom. Jednoducho ukázali, že o tom, čo je funkcia vlády a parlamentu v spoločnosti, nemajú ani potuchy. A národ si postupne prispôsobuje na to svoje zvyky. Otázne už len ostáva - koľko je v tom politickej tuposti, koľko chamtivosti a prípadne - či to nebol úmysel takto postupne etablovať komunistov a ich členov opäť širokoplošne rozsiať do všetkých funkcií.

Skutočne, na celej veci je najmenej dôležitá odborná či intelekuálna úroveň našich komunistov... Keď sa lepšie pozriete na to, kto v SDĽ zostal, zistíte, že je to len sekretariátna zmes. Drvivá väčšina technokratov a odborníkov, ktorí v strane boli len preto, aby mohli robiť kvalifikovanú robotu, odtiaľ hneď po novembri odišla, aby mohla ďalej pracovať bez hlúpych ideologických bŕzd. Zostali v prevažnej miere drobní aparátnici, ktorí by sa nikde inde neuchytili, pretože ich jedinými schopnosťami boli intrigy a - propaganda, ktorú za desaťročia svojej vlády zvládajú profesionálne. A tak národ dokonca uveril rozprávke o inteligentných odborníkoch, čo mu už mali, žiaľ, možnosť veľakrát ukázať - spomeniem len Schmögnerovej spravovanie ekonomiky, či Migašovo vedenie parlamentu.

Musím sa ale zmieniť o jednej menej príjemnej veci vo vzťahu k apelu na našich politikov. Našich boľševikov prijali do svojich štruktúr aj západní "demokrati", menovite Socialistická internacionála. Nepríjemné je to aj preto, že vzhľadom na vyčíňanie našich komunistov je ešte stále dosť veľká časť našich ľudí v zajatí ilúzií, že títo západní "demokrati" sú napospol všetko slušní ľudia. Samozrejme, vyčíňanie našich komunistov sa nedá porovnať s vyčíňaním sovietskych komunistov, aspoň nie podľa počtu zavraždených, no de facto boli súčasťou jednej mašinérie, ktorá popáchala najobludnejšie zločiny ľudskej histórie. Veď aj spolupáchateľov nacistických zločinov vyhľadávajú vo všetkých krajinách. Dosť dlho som rozmýšľal, ako k tomu mohlo dôjsť. Či je to z ich strany len neznalosť (presnejšie slovo by bolo hlúposť), či to, že práve amorálni ľudia sa im viac hodia na presadenie ich zámerov. No zdá sa mi, že tu skôr ide o tzv. "selektívnu" spravodlivosť, čo je veľmi zákerná forma nespravodlivosti. Koho vlastne vraždili nacisti? Židov, Angličanov, Francúzov... - veď to sú už nejakí ľudia, vzácni Európania, že? A kohože to vraždili komunisti? Nejakých Ukrajincov (aj keď ich vyvraždili toľko ako Židov - koho to zaujíma?), Poliakov či Slovákov - západných "demokratov" evidentne takíto podľudia netangujú. Veď ktovie, či si aj sami neboli na príčine, veď kto sa tam v nich vyzná... A tak všetci tí Schröderovia a spol., ktorí tak zapálene vedia rečniť pri každej príležitosti o nacistických zločinoch a s dedičmi ešte väčších zločinov sú v jednej organizácii, sú vzhľadom na túto premisu obyčajní, no - rasisti.

Novovzniknutá strana musí samozrejme uznať realitu takú, aká je a z toho vychádzať. Ak morálne nemôže akceptovať komunistickú stranu, na druhej strane musí akceptovať všetky strany, ktoré vzišli demokratickým vývojom. A vedieť s nimi buď spolupracovať, alebo byť slušným protivníkom, nikdy nie nepriateľom. Toto, čo sa momentálne deje u nás, tie orgie primitívnej nenávisti voči HZDS, ukazujú iba úbohú intelektuálnu úroveň ich nositeľov a staré boľševické zvyky v novom balení. Len boľševik neakceptuje realitu, je to priam jeho poznávacie znamenie. Navyše - do HZDS prešla vlastne technokratická špička bývalých komunistov, ktorá teda vystúpila z KSS, skoncovala s nimi. (Ak týmto ľuďom nadáva člen KSS - SDĽ, či ich spojenec, do komunistov, to už je doslova choromyseľné.) Táto strana má najväčšiu voličskú základňu a dlho ju ešte bude mať, pretože je prirodzeným výsledkom celého nášho vývoja a výchovy. Títo ľudia sú tu a majú také práva ako všetci ostatní, čo musí uznať nielen filozof, ale aj praktický politik. To len boľševici sú nešťastní, že ich nemôžu opäť masovo pozatvárať do koncentrákov a tak im robia aspoň minikoncentráky (ako v TV), či vytvárajú pre nich informačné getá. (Asi najväčšia chyba HZDS je v tom, že vzniklo mimo prednovembrových dohovorov pražskej réžie.)

SMK - to je ďalšia prirodzene vyformovaná strana, ktorá tu bude dovtedy, dokedy bude existovať maďarský nacionalizmus - teda prakticky večne. Slovenský politik sa k nej musí správať prirodzene ako k súperovi. Naši politici však zatiaľ ešte nepochopili rozdiel medzi demokratickým protivníctvom a nepriateľstvom, a tak prevláda buď hlúpa nenávisť, alebo ešte hlúpejšie podkladanie sa maďarským nacionalistickým záujmom.

SDSS - už aj len vypisovanie tejto dlhokánskej skratky je neekologickým mrhaním papiera na stranu bez minulosti a budúcnosti.

No a ocitli sme sa konečne na konci, aby sme si položili tú otázku, kvôli ktorej celá táto úvaha vznikla: ako založiť a uviesť do života novú kresťanskú a demokratickú stranu, ktorá by konečne vyplnila medzeru, ktorá tu stále zostáva po tých všetkých inscenáciách a spravodajských hrách. Zásadné sa javia dve možnosti: pretransformovať už jestvujúcu stranu, alebo založiť stranu novú. Každá možnosť má svoje klady a zápory. V jestvujúcich stranách je výhodou, že netreba v začiatkoch mať tak veľa peňazí na propagáciu a už sú nejaké štruktúry, o ktoré sa dá oprieť, nevýhodou je však to, že vzhľadom na personálne problémy je väčšia zmena smeru dosť ťažko možná. Pri novej strane zase treba rátať s obrovskými prostriedkami na propagáciu v masmediálnom prostredí, ktoré k takejto strane bude apriórne nepriateľské, no a na výstavbu organizačných štruktúr.

Prvá, teoretická možnosť je zmena vedenia KDH, strany, ktorú z neznámych dôvodov ešte aj dnes zopár ľudí vníma ako slovenskú a kresťanskú. Ono to tam občas v základni zovrie, ale vždy sa to nejako ututle. Jednoducho, z dlhodobejšieho pohľadu je zrejmé, že základňa je úplne bezmocná. Po diskusii s priateľmi sme však dospeli k názoru, že keby aj došlo k výmene vedenia KDH, veril by im ešte vôbec niekto? Čo by to musela byť za zmena? K tomu pristupuje ešte to, že značka KDH už len veľmi ťažko zo seba zmyje svoje prostislovenské ťaženie a dvojnásobnú kolaboráciu so SDĽ. Takže táto možnosť je len veľmi teoretická, ale uvádzam ju pre istotu.

Druhá možnosť je upriamiť sa na SNS. Nie na vyvolanie vnútrostraníckeho prevratu, ale na nasmerovanie síl slovenskej inteligencie na jej skvalitňovanie a rast. Táto strana vznikla ako konglomerát ľudí, ktorí chceli osamostatnenie Slovenska, tzn. že je to zmes ľudí blízkych ľudáckej tradícii až po komunistov, čo si začali spytovať svedomie. Treba však uznať, že je to jediná parlamentná strana, ktorá nemá komunistickú rétoriku. Jej zástupcovia sa bežne zúčastňujú na akciách ZPKO a na odhaľovaní protikomunistických pamätníkov. Strach komunistov z čo len minimálnych postihov, či českých nacionalistov z oslobodenia Slovenska, im vyslúžila už od ich vzniku sústredné mediálne útoky boľševikov a sluhovskej Slovače. Na druhej strane však táto strana okrem oslobodenia Slovenska prakticky nemá vyformovaný žiadny relevantný program, štátnopolitický ani ekonomický.

Otázka teda znie - je možné a má to zmysel (za spolupráce s vedením strany) pomôcť SNS vyformovať na základnú páku na postupné vykultivovanie "zeleného" Slovenska? Historický precedens spolupráce Hlinku a Rázusa by takto dostal vyššiu formu.)

A nakoniec zostala tá najťažšia a nadrahšia možnosť, založiť novú stranu, nejakú slovenskú konzervatívnu stranu. Podstatné je dať dokopy intelektuálnu elitu, ľudí, ktorí svojím životom a prácou sú zárukou morálky a kvality. A do práce zapojiť všetkých, ktorým záleží nielen na Slovensku, ale aj na tisícročných európskych a kresťanských hodnotách, aby sa táto krajina stala postupne miestom dôstojného života bez strachu a bez chudoby. Červená farba nevybledne sama od seba, naopak, táto rakovina má skôr tendenciu bujnieť, ak sa jej nepostaví do cesty prekážka. A hoci to môže trvať aj desaťročia, netreba sa vzdávať.

Ak to na záver veľmi zjednodušenie zhrniem: každá strana, ktorá má názor, potrebuje dve zásadné veci - peniaze na rozbeh a voličskú základňu, bez nich nemôže existovať. Voličskú základňu považujem dokonca za dôležitejší faktor, veď bez nej nijaká strana ani nemá zmysel. No paradoxom dnešných čias je fakt, že na Slovensku je široká voličská základňa, trúfam si povedať, že po voličoch HZDS najpočetnejšia, ktorá nemá koho voliť, alebo volí len menšie zlo. Dokedy?!