V každej spoločnosti majú isté inštitúcie, ktoré vznikli počas historického vývoja, veľmi špecifické postavenie. Matica Slovenská je typickým príkladom inštitúcie, ktorá sa stala symbolom . Pozitívnym symbolom boja za národné uvedomenie, boja za slovenskú svojbytnosť, jazyk, slovenskú kultúru a v neposlednom rade aj štátnosť. Ak je nejaká idea dostatočne príťažlivá , je ťažké zaútočiť na ňu priamo. Pretože by bolo veľmi obtiažne útočiť na hodnoty vlastenectva , národnej hrdosti a pod., tj. proti hodnotám, ktoré zosobňuje Matica, odporcovia  všetkého národného rozhodli sa zaútočiť na symbol, veriac, že ak padne symbol, padne aj idea, ktorá ho zaštiťuje. A tak od konca roku 1998 sme pravidelne svedkami nevyberavých útokov na Maticu slovenskú. Paradoxne však iniciátorom útokov na túto celonárodnú verejnoprávnu inštitúciu sa stalo ”slovenské” ministerstvo kultúry. Svoje dvojročné horúčkovité úsilie korunovalo prijatím hanebného tvz. knižničného zákona, ktorý de facto znamená likvidáciu inštitucionálnej zložky Matice slovenskej a jej degradáciu na spolok s marginálnym významom. Je veľmi smutné, že slovenské ministerstvo kultúry sa podujalo na takéto nízke konanie a vo svojej zaslepenosti sa stalo nástrojom na ukojenie frustrácií niektorých bývalých pracovníkov tejto inštitúcie. Komunistický vedecký tajomník MS Dušan Katuščák a niektorí iní tak môžu opäť veriť v návrat do inštitúcie, ktorú boli nútení s hanbou opustiť. Je veľmi smutné, že v siedmom roku trvania štátnosti sa pod podobný právny paškvil, za ktorý by sa nemusela hanbiť ani uhorská vláda, podpísal slovenský parlament a v neposlednom rade aj prezident. Treba pritom zdôrazniť, že znenie tohto zákona je s najväčšou pravdepodobnosťou protiústavné a tiež v rozpore s medzinárodnými právnymi normami , ktoré sme sa zaviazali dodržiavať. Zákonom sa totiž MS skonfiškovali aj knihy a zbierky, ktoré získala do roku 1953, teda ktoré získala bez štátnych prostriedkov. V slušnom a demokratickom štáte je možné vyvlastniť niekoho majetok len vo verejnom záujme (je skutočne vyvlastnenie Matice slovenskej vo verejnom záujme ?) a za náhradu. To sa v tomto prípade celkom jednoznačne nestalo. Spoločná správa zbierok a kníh je takisto nerealizovateľná, pretože postoj ministerstva kultúry je krajne arogantný a nekultúrny a navyše bez elementárnej snahy dohodnúť sa.

Zákon nadobudol účinnosť 1. júla a normalizátori nenechali na seba dlho čakať. Už v prvý deň účinnosti zákona odvolali vedenie Národnej knižnice a dosadili si tam nové servilné vedenie. Ani to však neznamenalo zastavenie útokov proti Matici slovenskej . Štvrtého júla na podnet Generálneho prokurátora vydal Ústavný súd SR rozhodnutie, na základe ktorého oberá Maticu slovenskú o dva ďalšie objekty, Ligu pasáž v Bratislave, priestory, v ktorých sídli ústredie MS v Bratislave a dom MS v Čadci. Tieto objekty získala MS v roku 1993 na základe zákona NR SR , ktorým sa napravila krivda voči MS. Tá bola v roku 1953 nútená ” dobrovoľne” previesť tento majetok na štát. Ústavný súd takéto vrátenie zákonom považuje za neústavné, pretože dané objekty neboli Matici slovenskej skonfiškované, ale ich (v roku 1953 ” dobrovoľne pod nátlakom” odstúpila), teda neplatí pri nich reštitučný nárok .

Ak si uvedomíme, ako bola po roku 1948 MS zglajchšaltována, väčšina jej pracovníkov bola zatknutá či inak perzekuovaná a ak si uvedomíme, aké pomery vládli nielen v Matici , ale vôbec v celej spoločnosti v roku 1953, nemožno hodnotiť podobné zdôvodnenie Ústavného súdu inak ako vrchol cynizmu a zároveň nepredstaviteľné znásilňovanie práva.

Slovensko už dávno nie je právnym štátom. Arogancia moci sa naplno prejavila už v čase, kedy opozícii neprešiel ani jediný kandidát na sudcu Ústavného súdu. Dnes začíname zbierať plody totalitného ovládnutia štátu svorkou arogantných politikov. Rozhodnutie Ústavného súdu v kauze majetku MS predznamenáva orwelovskú víziu účelového znásilňovania práva v prospech úzkej skupiny politikov. Je veľmi smutné, že časť politikov sa dnes nezastaví pred ničím. Žiadne hodnoty, symboly či autority im nie sú sväté. Pri napĺňaní svojich záujmov hrubou čižmou pošliapu všetko, čo im stojí v ceste. Napriek tomu všetkému dovolím si vysloviť istú nádej. Je šťastím v nešťastí, že jeden z matičných objektov sa nachádza v Čadci. Možno totiž predpokladať, že primátorka Anna Malíková ako aj mestské zastupiteľstvo bude mať väčšie pochopenie pre spravodlivosť a vôbec elementárnu ľudskú slušnosť a to, čo Ústavný súd pokazil, napraví . Napríklad tým, že budovu MS v Čadci odpredá MS za symbolickú 1 Sk.

O tom , že dnešná vládna garnitúra v svojom úsilí zničiť všetko slovenské nepoľaví, dokiaľ jej to voliči nezatrhnú, nepochybujem. Prijatie likvidačného knižničného zákona a vyvlastnenie dvoch objektov je zaiste len predprípravou na niečo väčšie. Ukradnutie prosperujúcej Neografie Matici slovenskej. O tom, že záujem o toto rodinné striebro slovenskej polygrafie je obrovský, niet pochýb. O tom , že vlastníctvo Matice slovenskej mnohým kole oči, tiež. Séria účelových útokov i  arogantné vyhlásenia ministra kultúry nasvedčujú tomu, že niečo podobné sa skutočne chystá.

Roman F. Michelko