§ Prirodzene, že vstup do Únie je spojený so stratousuverenity. Oveľa viac však zaváži to, čo naopak dostaneme. Malá krajina ako Slovensko si nemôže dovoliť stáť bokom. EDUARD KUKAN, minister ZV SR (cit. podľa Slovenskej REPUBLIKY, 12. 11. 1999

§ Entitu Európy ako politického celku považujem za chybnú schému... Nechcel by som žiť v Európe, v ktorej sú zmazané hranice zvrchovaných štátov. VÁCLAV KLAUS, český politik (Národná obroda, 15. 5. 2000).

§ Všeobecne sa uznáva presvedčenie, že žiaden národ nemá byť riadený druhými národmi a nesmie byť ich nástrojom... Každý národ musí rozhodovať sám za seba, pokiaľ ide o jeho vlastný osud. Cirkev musí naplno podporovať tento názor. JÁN PAVOL II. (16. 1. 1992 na audiencii diplomatov. akreditovaných pri Sv. stolici).

Hlavným cieľom bezprizorných politických maniakov, ktorí si od parlamentných volieb 1998 hovoria ”vládna koalícia”, usmerňovaných a dirigovaných tzv. koaličnou radou, bolo a je zavlečenie Slovenska do EÚ a NATO. S týmto cieľom – no nie za každú cenu – sa stotožnila aj protivládna parlamentná opozícia, pričom SNS vstup SR do NATO odmieta.

Keď vychádzame z faktu, že väčšina členov Dzurindovho vládneho kabinetu a značná časť koaličných poslancov NR SR boli proti vzniku samostatného Slovenska, resp. rozdelenia ČSFR si neželali, vynorí sa pred nami súvislosť medzi spojeneckými putami dnešnej koalície s predákmi piatej kolóny, ktorí sa po parlamentných voľbách v septembri l998 stali jej organickou súčasťou. Rozhodujúcim faktorom na Slovensku po parlamentných voľbách stali sa protinárodný čechoslovakistický prúd – namixovaný z tzv. kresťanských demokratov, liberálov z liahne smutne známej VPN a včerajších ortodoxných komunistov a predstavitelia maďarskej iredenty. Rozhodujúcim v tom zmysle, že vedome, programovo a zámerne – v zmysle tabuizovanej dohody protiústavnej koaličnej rady, a podľa jej smerníc – nastolili diktatúru koalície s antidemokratickým vylúčením vplyvu opozície na riadenie štátu, k čomu hneď po prevzatí moci mali slúžiť tzv. čierne knihy(čiernych autorov), dehonestujúce a diskvalifikujúce činnosť Mečiarovej vlády vôbec a jej rezortných ministrov zvlášť.

Dnes už vieme, že v dokonávajúcom 2O. storočí boli hlavnými piliermi antihumánnej a antihumanistickej deštrukcie tri systémy: nacisticko – fašistický, komunistický a kapitalistický. Sú to tri temné tunely plné odporných ideologických fekálii, ktoré zasmradili celé dvadsiate storočie. Nimi, týmito hnisavými dutinami dejín bola najdrastickejšie infikovaná Európa. V tomto tragickom storočí položili na jej obetný oltár svoje životy milióny Európanov v nezmyselných vojnách, ale aj v nacistických koncentrákoch, v sovietskych gulagoch, v žalároch a na popraviskách ľudovodemokratických a socialistických krajín, spojených ”na večné časy s komunistickým kolosom – Sovietskym zväzom.

Po týchto tragických skúsenostiach bolo by celkom pochopiteľné a prijateľné, že stará a trpko skúšaná Európa ide sa na prelome storočí a tisícročí pretransformovať na ”Novú Európu”. Povzbudzovaná sama sebou a dynamizovaná globalizačným hurtom svojho mocného spojenca ( USA), zo zakladateľskej eufórie nadšená víziami o skvelej budúcnosti európskych svetoobčanov v bezhraničnej ríši bez pasov a víz, táto” nová Európa”- ako sa už sama označuje s výhľadom na skoré rozšírenie EÚ – prehliada(či dokonca ignoruje) také historické fakty, že ” novú Európu”, projektovanú na ” tisíc rokov”, už raz ” organizoval” šialenec menom Adolf Hitler. Čo natom, že želané trvanie ” tisícročnej ríše” – ktorá sa mala stať centrom satelitných protektorátov a kolaborujúcich provincíí – scvrklo sa na necelých l2 rokov, po ktorých sa ” tisícročná ríša” – základ a jadro” novej Európy”- po totálnej porážke v druhej svetovej vojne, ktorú sama vyvolala, premenila na desivé ruiny, medzi ktorými vyhladovené a vycivené ľudské tiene hľadali svoje včerajšie domovy a svojich mŕtvych.

(Je na počudovanie, že dnes sa už nevyčíta Nemecku rozpútanie najstrašnejšej vojny v dejinách, Hitler, genocída miliónov európskych Židov a antinacistov v Tretej ríši, kým Slovensku sa dodnes doma i v judaistickom svete predhadzuje osud slovenských Židov počas vojny, ba z určitých domácich i zahraničných kruhov útočí sa – 55 rokov po jej zániku! – na prvú Slovenskú republiku, na jej zavraždeného prezidentom, a čo je priam odzbrojujúce, znevažujú sa, doma aj za hranicami, slovenská štátnosť dnešnej republiky, ale aj Slováci ako národ, osočujú sa dejiny tohto národa a pripisujú sa mu ponižujúce a dehonestujúce vlastnosti. Z politických krýpt, páchnucich stuchlinou, ozývajú sa kuvičie hlasy národných odrodilcov, pestrofarebných a pričasto až úboho smiešnych kozmopolitov a nenapraviteľných nihilistov, volajúcich po demontáži slovenskej štátnej suverenity. Keď sa lepšie prizrieme na ”kádrové profily” týchto malodušných reakčných buntošov, zistíme, že ide o duchovných neduživcov, disponujúcich nevyčerpateľnými zásobami nenávisti a zloby proti všetkému, čo má národný charakter a punc patriotizmu. Sú to v podstate úbohí hrdinovia prázdnych obzorov, zamotaní v pavučinách časných osobných výhod, plynúcich z účasti na moci a peniazoch. Po splnení svojho ničomného a ničivého ”poslania” odchádzajú zo scény zvyčajne zadným, resp. núdzovým východom.)

x x x

Aj satelitné ľudovodemokratické a socialistické štáty, zviazané ”na večné časy” s ”mohutným a neporaziteľným” Sovietskym zväzom, pripravovali sa na celosvetové splynutie podľa hesla ”Proletári všetkých krajín, spojte sa!” Napodiv, pod týmto heslom ešte aj dnes vychádza na Slovensku ”dvojtýždenník komunistov a sympatizujúcich” – Úsvit, čoby úradný orgán ÚV KSS. 8. číslo tohože tlačového orgánu ÚV KSS prinieslo celostránkovú fotoreportáž z prijatia delegácie KSS prezidentom Rudolfom Schusterom dňa 5. apríla 2000. ”Atmosféra počas pracovného rokovania bola naozaj srdečná” ubezpečuje svojich čitateľov ÚSVIT, a ja dodávam: bodaj by nie! Veď po pomerne dlhom čase stretli sa svoji so svojím. Je všeobecne známe, že vkus nebol nikdy silnou stránkou komunistov.

x x x

Úloha je daná a cieľ je jednoznačný: súčasná koaličná vláda, podopieraní barlami (made in USA) a parlamentná koaličná väčšina musia zavliecť SR do EÚ a NATO, zbaviť republiku štátnej zvrchovanosti – ako to jednoznačne potvrdil minister E. Kukan, bývalý dlhoročný komunistický diplomat – a všetky národno-štátne záujmy podriadiť euroatlantickým záujmom a plánom.

Keď si uvedomíme, že kolosy, akými sú aj EÚ a NATO, organizujú bohatí a mocní, hneď nám svitne, aké možnosti národnej a štátnej sebarealizácie budú mať v týchto megakomplexoch štáty, ako napríklad Slovenská republika.

x x x

Prezieraví politici, skúsení diplomati a seriózni politológovia, ale aj historici, ktorí skúmajú a hodnotia dejiny v ich širších súvislostiach, tušia už dnes, že súbežne so vznikom ďalšej aliancie národne, etnicky, kultúrou a tradíciami heterogénnych štátov, vzniká aj tzv. babylonský syndróm, ktorý patogénny faktor bude sa postupne vyvíjať a aktivovať totálny chaos, ktorý nebude možné zadržať ani eliminovať demokratickými prostriedkami vládnutia. A kdesi tu je jeden z dôvodov, prečo Európska únia potrebuje NATO.

x x x

Imrich Kružliak, roduverný a nezištný vlastenec, ktorý pre náš národ v dlhodobej emigrácii vykonal veľa osožného, vo svojej novej knihe (V ČAKÁRNÍ DEJÍN) má aj takúto vetu: ”Chceme mať Európu otvorených hraníc a chceme mať život otvorených dverí” (cit. podľa Literárneho týždenníka, č. 43/1999, str. 9). Jedným z lákavých hesiel novembrového prevratu pred desiatimi rokmi bola na jednom z prvých miest požiadavka ”otvorených hraníc”, okien a dverí do Európy a sveta. Desaťročná bilancia čo i len neúplnej realizácie tejto požiadavky je pre Slovensko varujúce. Viď príslušné štatistiky, čierne kroniky a plazivú morálnu a duchovnú devastáciu (či priam debilizáciu), spôsobovanú importom pakultúry. obsahujúcej v sebe rôznorodé zárodky kultúry smrti.

Podľa I. Kružliaka – ale aj podľa väčšiny koaličných i opozičných politikov – Slovenská republika prežije v dnešnom svete iba pod jednou strechou EÚ a NATO. Čosi ako z núdze cnosť. I. Kružliak nás presviedča, že Slováci musia ”dôverovať idei Európy”. Pýtam sa: za akú cenu? Ta každú cenu? Aj za cenu straty národnej dôstojnosti a štátnej suverenity, a neskôr možno aj za cenu ”mierového” okyptenia výsostného územia štátu?! Aj za cenu, že EÚ prijme Slovensko do svojho kozmopolitno-internacionálneho košiara cez hodnotiacu prizmu maďarských, resp. českých vzťahov k slovenskej štátnej suverenite?!

A ešte toto: ak Slováci musia ”dôverovať idei Európy”, musia mať jasno v tom, akú ideu si osvojí EÚ. Podľa emisárov a komisárov EÚ, ktorí v ostatných rokoch prichádzali do Bratislavy so zdvihnutým prstom, ”ideu Európy”, ako ju interpretovali títo často nezvaní hostia, Slováci akceptovať nemôžu. Navyše mám odôvodnenú obavu, že k ”idei Európy” v legislatíve EÚ pribudnú skôr-neskôr také ”kultúrno-civilizačné” zvrátenosti, ako napr. legalizovanie predaja ľahkých drog, slobodná voľba potratov a eutanázie, ”manželstvá” homosexuálnych partnerov atď. Tieto anomálie postupne poprikrýva svojím ”duchovným” plášťom svetoobčianske náboženstvo New Age.

Nazdávam sa, že oveľa dôležitejšie ako ”dôverovať idei Európy”, je pre Slovákov dôverovať idei vlastnej štátnosti a uvedomiť si jej zmysel a jej hodnotu aj vo vzťahu k EÚ a NATO. Horliť za ”zjednotenú Európu” – v akejkoľvek forme a na akýchkoľvek princípoch – a pritom byť ľahostajný k svojmu národu a štátu, je zvrátená ”filozofia” malých slovenských kozmopolitánikov a včerajších červených internacionalistov, preoblečených za ”demokratov”. Ani jedným, ani druhým nejde o zachovanie štátnej zvrchovanosti v národnom, kresťansky orientovanom a sociálne vyváženom štátnom útvare.

x x x

Po desiatich rokoch – od novembrového prevratu – táto vládna koalícia sa ako prvá vrátila vo svojej deštruktívnej, občanov ponižujúcej a urážajúcej činnosti, k praktickému uplatňovaniu normalizačných metód komunistickej strany. Navyše, bezostyšne prevzala aj jej ”vedúcu úlohu” v spoločnosti.