V roku 1997 sa parlament uzniesol na zákone s èudesným názvom "Zákon è. 383/1997 Z. z. Autorský zákon a zákon, ktorým sa mení a dopåòa Colný zákon". Jeho návrh sa chaoticky a vrcholne neodborne rodil v dielni tohto ministerstva v rokoch 1995 - 1997. Ako pôvodný iniciátor prípravy nových zákonných úprav pre oblas autorského práva a kolektívneho spravovania autorských a s nimi súvisiacich práv - autor legislatívneho zámeru z roku 1994 (inak som sa od roku 1995 už na prácach na príprave týchto zákonov nijako nepodie¾al) bol som k výsledku trochu zdržanlivý z jediného dôvodu, ktorý tu nebudem rozvádza.

Keï sa mi však dostal do rúk návrh novely slovenského autorského zákona, a vzápätí nový, seriózne pripravený èeský zákon è. 121/2000 Zb. s kultivovaným názvom "Zákon o právu autorském, o právech souvisejícich s právem autorským a o zmìnì nìkterých zákonù (autorský zákon"), listom zo 6.6.2000 som upozornil ministra kultúry, že slovenský autorský zákon je "paškvil na medzinárodnú hanbu"; namiesto novelizácie slovenského autorského zákona som mu odporuèil do pozornosti nový èeský autorský zákon. Tento môj list poznajú aj viacerí poslanci NR SR.

O novele slovenského autorského zákona sa verejne diskutovalo. Rozumné argumenty proti novele vznášal najmä poslanec Ján B u d a j , podpredseda Výboru NR SR pre kultúru a média.

Nepomohlo niè. Minister kultúry vo svojich televíznych vystúpeniach, a najmä v èlánku v Novom èase 15. 6. 2000, v pravej chvíli (tesne pred rokovaním parlamentu) všetkých demagogicky "preklinèekoval". Spor stúpencov a zástancov riešenia, ktoré dnes obsahuje §21 autorského zákona v novelizovanom znení, ve¾mi zjednodušene predstavil takto: "Na jednej strane organizácie kolektívnej správy ako napríklad SOZA, Slovgram alebo LITA, ktoré sú za, a na druhej strane silný tlak médií, ktoré návrh nekompromisne zatracujú... Na jednom póle sú záujmy dovozcov zastupované silnou lobistickou agentúrou a na druhej strane záujmy autorov zastupované ministerstvom."

Naozaj ve¾mi zjednodušené! Odborne nekvalifikované! A parlament, v ktorom napriek množstvu právnikov pod¾a všetkého niet jediného odborníka pre oblas autorského práva, návrh z dielne ministerstva kultúry odhlasoval (samozrejme, ešte predtým sa k nemu vyjadrovala aj Legislatívna rada vlády SR, zložená takisto z právnikov).

Máme tu teda pre oblas kultúry ïalší "postmoderný" zákon s oficiálnym názvom: "Zákon è. 234/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopåòa zákon è. 383/1997 Z. z. Autorský zákon a zákon, ktorým sa mení a dopåòa Colný zákon v znení neskorších predpisov a zákon, ktorým sa mení a dopåòa zákon è. 283/1997 Z. z. o kolektívnej správe práv pod¾a autorského zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov". O èo jednoduchšie to budú ma pri citovaní názvu obdobného zákona v Èeskej republike (nehovoriac už o jeho ïalších dobrých odborných stránkach)!

V èom spoèíva podstata ustanovenia §21 Autorského zákona v novelizovanom znení? A v èom je toto ustanovenie zo slovenského národného h¾adiska pod¾a môjho osobného názoru vyslovene antikultúrne? Nehovoriac už o jeho ekonomickej neúnosnosti, lebo na òu dostatoène podložene upozoròoval Ján Budaj?

Autorské zákony kultúrne vyspelých štátov pripúšajú možnos zhotovovania rozmnoženiny zverejneného diela pre osobnú potrebu. Nová technika otvorila prakticky nekontrolovate¾né možnosti v tomto smere. Aj inde vo svete sa h¾adajú možnosti, ako ujmu nosite¾ov práv, ktoré im týmto spôsobom vznikajú, minimalizova. Aj inde vo svete majú z toho h¾adiska svoj význam ochranné organizácie (autorov, výkonných umelcov a iných nosite¾ov práv vyplývajúcich z autorského zákona). Sám som inicioval h¾adanie legislatívnych riešení v tomto smere a ako pomôcku pre prípravu nových zákonných úprav som svojho èasu ponúkol aj preklad štúdie popredného nemeckého a európskeho odborníka (Paul Katzenberger: Rôzne systémy práva doh¾adu nad kolektívnym zhodnocovaním autorských práv v európskych štátoch; Justièná revue, 1994, è. 11-12).

V Slovenskej republike bol však prijatý zákon è. 283/1997 Z. z. o kolektívnej správe práv pod¾a autorského zákona, v ktorom SOZA, SLOVGRAM, LITA a OZIS dosiahli prakticky všetko, èo si len mohli žela - avšak bez akéhoko¾vek efektívneho štátneho dozoru nad nimi, nad finanènými tokmi peòazí, ktoré "vyberajú" od používate¾ov predmetov ochrany pod¾a autorského zákona. Nikto sa nezamysel nad ïalšími finanènými tokmi nimi vyberaných peòazí z h¾adiska ich skutoèného efektu pre slovenskú národnú kultúru? Ani v parlamente, pri prejednávaní novely autorského zákona, to nikoho nenapadlo? Nikto nepožiadal pripravovate¾a návrhu o predloženie podrobnej komparácie zákonných úprav v iných porovnate¾ných európskych štátoch? (Stalo sa už zvykom, že dôvodové správy k návrhom zákonov z dielne ministerstva kultúry sú "o nièom".)

Novela autorského zákona ustanovením §21 ods. 5, 7, 8 a ustanovením § 54a postavenie týchto organizácií ešte "vylepšila": ako neštatné, súkromnoprávne organizácie získali také úžasné možnosti, aké nemá ani Ministerstvo financií SR.

Predmetom èinnosti organizácií tzv. kolektívnej správy (nejde o nijakú štátnu správu, hoci pomenovanie k tomu zvádza) pôvodne nebolo niè iné ako "zastupovanie nosite¾ov práv pri výkone ich majetkových práv, ktoré im vyplývajú z autorského zákona" ; to sa jasne týka konkrétnych súkromnoprávnych majetkových vzahov. Citované ustanovenia novely autorského zákona sa však budú dotýka najširšej verejnosti (individuálne neurèených subjektov).

Ako správne na to poukázal vo svojich vyjadreniach Ján B u d a j , ”spoplatnenie” vyplývajúce z novely autorského zákona sa v koneènom dôsledku dotkne najširšieho okruhu obèanov i právnických osôb – spotrebite¾ov (kupujúcich a využívate¾ov služieb), pretože sa nutne premietne do trhových cien dotknutých výrobkov a služieb. V biednej ekonomickej situácii Slovenska saží dostupnos tejto techniky pre mnohých obèanov. Príjmy organizácií "kolektívnej správy" sa však pod¾a ministra kultúry zvýšia o 37 miliónov korún roène, bez akejko¾vek štátnej kontroly ïalších finanèných tokov (rovná sa: "štát v štáte"). A ako vyzerá slovenská národná kultúra? Ako k jej dnešnému "vzh¾adu" až dosia¾ prispeli tzv. "organizácie kolektívnej správy"?

Nedávno prijatá novela autorského zákona ma podnietila opä si raz položi otázku, na èo je slovenskej národnej kultúre vlastne ministerstvo kultúry. S týmto ministerstvom som prichádzal do styku od roku 1977. Ko¾kí sa už len vystriedali na jeho èele: Válek, Koyš, Chudík, Snopko, Slobodník, Roman, Hudec, Kòažko... Ak odhliadnem od "prednovembrových" (hoci za éry spisovate¾a Miroslava Válka bolo toto ministerstvo odborne nepochybne najkonsolidovanejšie), èo si ktorý z nich môže pripísa ako dobrý bod z h¾adiska desaroèia duchovnej obnovy Slovenska? Samozrejme, každý z nich tam bol ove¾a kratšie ako Válek, podaktorí iba nieko¾ko mesiacov a nemali - za to Bohu vïaka - jeho ideologické páky. Každý zanechal ïalšiemu bremeno aspoò èasti svojich byrokratických prírastkov a nedotiahnutých koncepcií. Pod¾a toho dnes však "slovenská národná kultúra" aj vyzerá. Èo dnes vlastne dominuje na "slovenskom kultúrnom trhu"? Má pri takýchto kultúrnych výsledkoch "desaroèia duchovnej obnovy" ministerstvo kultúry vôbec svoje opodstatnenie? Nie je to skôr iba deštruktívny prvok v slovenskom národnom organizme, vred na slovenskej národnej kultúre?

Inak povedané, nebolo by vôbec najlepšie, keby bol Milan Kòažko - posledným ministrom kultúry SR?

Áno, celkom seriózne navrhujem zruši Ministerstvo kultúry SR ako ústredný orgán štátnej správy. Som presvedèený o tom, že funkcie tohto ministerstva z h¾adiska ochrany a podpory ïalšieho rozvoja slovenskej národnej kultúry by ove¾a lepšie plnila modernizovaná Matica slovenská. Modernizovaná v tom zmysle, že jej inštitucionálna zložka by prevzala na seba kompetencie Ministerstva kultúry aj s jeho rozpoètom; stala by sa teda moderným ústredným orgánom štátnej správy, ponechala by si však svoj historický názov.

Matica slovenská nie je v slovenskom národnom spoloèenstve nijaký prežitok, ako sa to svojho èasu usiloval nám i svetu navravie Mikuláš Duray. Matici slovenskej vïaèí slovenský národ vo ve¾mi ve¾kej miere za svoje prežitie v èase, keï nemal vlastný štát. Matica slovenská stelesòuje najlepšie tradície katolícko-evanjelickej spolupráce v našich národných dejinách. Matica slovenská je tmelom aj pre Slovákov roztrúsených po svete. Preto vôbec nie je namieste hovori o nej ako o "historickom prežitku, ktorý patrí do minulého storoèia". Presne naopak, treba zavàši jej historický vývoj a postavi ju na piedestál slovenskej národnej kultúry, urobi z nej špièku odborného usmeròovania a zve¾aïovania slovenskej národnej kultúry, uchovávate¾ku "pamäti národa" aj v inštitucionalizovanej štátnej rovine.

Štátne hranice v Európskej únii sa budú stiera. Ak by aparát ministerstva kultúry mal by iba na to dobrý, aby bezducho prenášal do oblasti slovenskej národnej kultúry európske smernice (lebo presne iba o to ide aj v spojitosti s oblasou autorského práva), kto bude ïalej dba o zachovávanie slovenskej národnej identity a slovenskej národnej kultúry? Veï ministerstvo kultúry pri súèasnom trende plní priamo funkciu "likvidátora" slovenskej národnej identity a kultúry v europeizujúcom a globalizujúcom sa svete.

Je najvyšší èas sa spamäta! Zastavi tento proces èi usmerni ho tak, aby nebol ani proti rozumnej europeizácii, ani proti rozumnej globalizácii, no najmä nie proti najbytostnejším národným záujmom Slovákov, ktorí predsa nepresadili vznik svojho štátu na to, aby sa jeho štátne inštitúcie vzápätí stali nástrojom likvidácie slovenskej národnej kultúry. Veï o vznik tohto štátu sa napokon významne zaslúžil aj Milan Kòažko!

Súhlasím s Jánom Èarnogurským, že si treba nájs formu existencie v globalizácii. Práve na to však slovenský národ nepotrebuje dnešné ministerstvo kultúry, ale Maticu slovenskú!

Okrem toho by sa tým vyriešil i jeden celkom praktický problém. Matici slovenskej sa v Bratislave chce odòa budova Slovenskej ligy, postavená svojho èasu z podpory zahranièných Slovákov. Nuž, dobre teda: excelentnou náhradnou budovou pre Maticu slovenskú v Bratislave by sa mohla sta dnešná budova Ministerstva kultúry SR na Námestí SNP. Nebolo by to tým najdôstojnejším zavàšením doterajšej histórie budovy, ak mi namiesto chladného oznaèenia "Ministerstvo kultúry SR" stálo na jej èele osudmi mnohých generácií Slovákov preteplené "Matica slovenská"? A pri tomto oznaèení slovenský národný znak - znak Matice slovenskej ako ústredného orgánu štátnej správy?

Ján Švidroň