Preambula

Príchod neslovanských pohanských kmeňov a pretrvávajúci germánsky záujem o toto územie spôsobili zánik slovanskej štátnej organizácie a postupnú nadvládu starých Maďarov nad starými Slovákmi. Naši predkovia im však odovzdali zručnosti usadlého spôsobu života a organizácie štátu, spolupôsobili pri šírení kresťanstva a sprostredkúvali im kultúru vtedajšej Európy. Motorom týchto procesov bola tá duchovná sila Slovákov, ktorá vyrástla z kresťanskej misie sv. Cyrila a Metoda. Ňou sa založila naša cyrilometodská tradícia, naša trvalá duchovná orientácia.

Dôsledky tohto osudu Slovákov, t.j. nedostatok vlastnej štátnosti, a to aj po roku 1918, a dlhodobé podradené postavenie v spoločnosti, sa prejavujú dodnes ako náklonnosť k podriadenosti, ako nedostatok sebavedomia a národnej hrdosti, a to práve v expanzívnom etnickom prostredí strednej Európy.

V dvadsiatom storočí Slováci síce získali vlastnú štátnosť, ale prvú sprevádzali mimoriadne nepriaznivé okolnosti nemeckej nadvlády v Európe, potom nasledujúca dezinterpretácia dejín Slovákov, ktorá pokračuje dodnes, druhú zasa predchádzali roky duchovného a národného nihilizmu, indoktrinácie a historickej dezorientácie. Ukazuje sa, že získanie štátnosti bez zápasu, ktorý by si vyžiadal priamu účasť a daň celého národa, devalvuje jej hodnotu v povedomí nositeľa štátnosti. Tento stav u nás podporil nečakaný rast starostí o prácu a chlieb, prehlbovanie priepasti medzi chudobnými a bohatými, politická svojvôľa. Preto sa v širších vrstvách spoločnosti šíri občianska pasivita, v politických špičkách zasa politická nezodpovednosť aj za činy, ktoré sa podobajú na národnú samolikvidáciu, keď sa niektorí politici viac podriaďujú cudzím záujmom než službe vlastnému národu.

Bezprostredná príčina terajšej národnej nedostatočnosti v slovenskej politike je banálna i hanebná súčasne: je to neovládateľná túžba po bohatstve, ktoré sa vidí najmä v privatizácii. Dôsledkami terajšej privatizácie smeruje k likvidácii materiálnej základne štátnej suverenity a nezávislosti. Príčinou našej národnej vlažnosti je však aj všeobecne sa prejavujúca devalvácia vekmi osvedčených mravných princípov, filozofická i politická dezorientácia vo vzťahu k mravnej hodnote národa.

Ideové východiská

k štátnej doktríne Slovenskej republiky

1. Životaschopnosť slovenského národa dokladá jeho história: žil v strategicky exponovanom prostredí, na križovatke kultúr a záujmov, stáročia pod cudzou nadvládou. Prežil napriek chudobe a zdrvujúcim asimilačným tlakom, napriek dlhodobému národnému krvácaniu opakovanými emigračnými vlnami, napriek hospodárskemu vykorisťovaniu a ideologickej mäteži. Slovákov zachránila pred zánikom ich duchovná sila a biologická vitalita.

2. Trvalým vonkajším znakom slovenskosti a základným kameňom našej kultúry bol materinský jazyk Slovákov – slovenčina, od ustálenia jej spisovnej podoby spisovná slovenčina. Slováci nesmú podľahnúť nijakým vonkajším tlakom, ktoré by smerovali proti zdravému vývinu a ďalšiemu rozvoju materinského jazyka vo všetkých jeho formách a funkciách. Kultivovanie slovenčiny je kultivovaním národa a spoločnosti. Kultivovanie jazyka je i kultivovaním myslenia a ducha. Na to sa musí pamätať vo výchove a vzdelávaní, v hospodárstve i politike.

3. Patríme k menším európskym národom. Naša sila bola a je predovšetkým v duchovnej sfére. Starostlivosť o rozvoj duchovných hodnôt – vzdelanosti, kultúry, umenia, zdravých tradícií a mravnosti – musí byť v centre pozornosti celej slovenskej spoločnosti. K základný hodnotám našich tradícií patrí aj cyrilo-metodský odkaz s jeho náboženskou i vzdelanostnou zložkou.

Treba vytvárať predpoklady na zdravý a dobe primeraný rozvoj národných tradícií v materiálnej oblasti, v  organizácii verejných inštitúcií, v  štátnej podpore spoločenstiev, spolkov a organizácií, ktoré v tejto sfére konajú. Štát a jeho politika musia priaznivo pozerať na výchovnú, vzdelávaciu a kultivujúcu činnosť najvplyvnejších cirkví a Matice slovenskej.

Slovenská politika a kultúra musí posilniť a udržiavať väzby ku krajanom, musí hľadať možnosti na ich aktívnu a koordinovanú účasť najmä pri sledovaní záujmov Slovenskej republiky vo svete. Na to treba vytvoriť organizačné a zabezpečovať aj isté materiálne predpoklady.

Budúcnosť Slovenska závisí od toho, ako sa pri budovaní vlastného štátu a v organizácii jeho spoločnosti bude slovenská politika usilovať o sociálnu ohľaduplnosť a spravodlivosť, o zmenšovanie prirodzene rastúcich rozdielov medzi bohatými a chudobnými v trhovom hospodárstve, ako sa bude starať o sociálne najslabšie vrstvy, o tých, čo sú na pomoc odkázaní, o odchádzajúcu generáciu, o chorých a telesne postihnutých.

Slovensko nie je uspôsobené na neviazaný liberalizmus a nekontrolovaný kapitalizmus. Slovensko prežije iba v sociálne orientovanom trhovom hospodárstve.

6. Z geopolitického postavenia Slovenska, ale aj z našej duchovnej podstaty vyplýva, že máme hraničné postavenie medzi Západom a Východom, medzi západnou a východnou Európou. Tvoríme prirodzený most medzi dvoma svetmi a dvoma kultúrami. Duchovná podstata Slovenska má znaky dvojsmernosti: svojou odvekou orientáciou je západoeurópska, svojimi kultúrnymi, psychologickými a jazykovými väzbami prislúcha aj k slovanskému svetu. Slovenská dvojsmernosť vznikla už v deviatom storočí kresťanskou väzbou k Rímu a pozdvihnutím slovienčiny na bohoslužobný jazyk, svojím slovanským pôvodom i aktívnou účasťou na tvorení a rozvoji západoeurópskej kultúry. V slovenskosti je zviazaný západoeurópsky racionalizmus s východoeurópskou obraznosťou a emocionálnosťou – sú v nej znaky osobitnej kvality.

Táto slovenská viacrozmernosť – slovenská dvojsmernosť môže byť historickou výhodou i nevýhodou. Môže byť historickým rizikom i historickou zábezpekou. Kladie mimoriadne požiadavky na výkon praktickej slovenskej politiky.

Slovenská politika nemôže ani dnes prehliadnuť túto našu podstatnú črtu. Treba ju pokladať za zakladaciu ideu slovenského bytia. Preto musíme pamätať, že jej opustením by Slovensko stratilo jednu zo svojich podstatných čŕt. Stratilo by aj svoje historické poslanie v Európe.

7. Slovensko je hospodársky odkázané na medzinárodnú spoluprácu. Z toho vychodí príkaz na starostlivý rozvoj a ochranu domácich hodpodárskych zdrojov a na kultivovanie pracovnej sily. Naše hospodárske zdroje sú v prírode Slovenska a vo vzdelanosti.

8. Predpokladom úspešného hospodárskeho napredovania Slovenskej republiky je aj jej energetická bezpečnosť a tam, kde sú na to predpoklady, aj sebestačnosť.

Pre Slovensko by bolo optimálne neutrálne a vyvážené postavenie vo vzťahu k vojenským blokom a svetovým zoskupeniam. Treba v ňom vidieť aj možný humánny, kultivujúci a mravný aspekt slovenskej politiky. Túto možnosť doteraz posilňuje postavenie susedného Rakúska a s ním na západe hraničiaceho Švajčiarska. Strategická hodnota, to značí aj sila Slovenska, sa ukázala v nedávnej minulosti. Z toho treba odvodiť aktuálne i strategické úlohy slovenskej politiky.

10. Slovenská republika je zložením svojho obyvateľstva štát s národnostnými menšinami. Obyvateľstvo Slovenska nemalo v minulosti a nemá ani dnes problémy v súžití s menšinami, kým sa nevyvolá stav obrannej nevyhnutnosti.

Slovenská republika musí rátať s trvalou potrebou zabezpečiť všetky medzinárodne uznávané práva národnostných menšín a musí zabezpečiť udržanie dosiahnutého štandardu pri súčasnom zabezpečení a upevnení pozitívneho vzťahu národnostných menšín k väčšinovému obyvateľstvu a k slovenskej štátnosti. Slovenská menšinová politika musí byť vyvážená a nediskriminačná v obidvoch smeroch.

Slovenská republika nemôže prehliadnuť, že v susednom Maďarsku aj inde sú mimoriadne aktívne aj také sily, ktoré sa nezmierili s jestvujúcim stavom v usporiadaní Európy. Svedčia o tom trvalé diskusie o výsledkoch Trianonu, spor o Gabčíkovo, politika a ciele nacionálnych politických strán na južnom Slovensku. Dokladajú to zápasy o Preambulu Ústavy SR, o pozemky, hovorí o tom jazyková, spoločenská a politická situácia na zmiešanom území, postoje k Matici slovenskej, systematické útoky proti národne orientovaným osobnostiam a i.

Slovenská vnútorná i zahraničná politika musí rátať s touto skutočnosťou a musí jej preventívne (nie postaktívne) čeliť všetkými dostupnými, politicky a diplomaticky primeranými aktivitami. S touto skutočnosťou sa musí rátať vo všetkých strategických plánoch slovenskej politiky dovtedy, kým sa situácia nezmení.

12. Na prelome druhého a tretíeho tisícročia nadobudli mimoriadnu aktuálnosť otázky globalizácie a európskej unifikácie. Slovenská republika sa nemôže vyhnúť týmto procesom a nemôže ich podstatne ovplyvniť. Slovensko bolo a je spolutvorcom európskej kultúry a vzdelanosti, je a bude prirodzenou súčasťou Európy. Samo Slovensko však iba v malom rozsahu rozhoduje o tom, či a kedy bude úplne integrované do vyšších štruktúr. Európska unifikácia sa uskutočňuje podľa iných pravidiel.

Slovensko sa však nachádza v tej zvláštnej situácii, že samo nie je vnútorne dostatočne integrované. Je prirodzené a nevyhnutné, že pred rozhodujúcim administratívnym aktom integrácie do EÚ musí Slovensko zvládnuť svoju vnútornú integráciu. Aj z tohto hľadiska sa má posudzovať všetko, čo sa z našej iniciatívy deje v integračnom procese.

13. V globalizovanom svete sa budú prejavovať a presadzovať globálne sily a globálne procesy. Ukázalo sa, že globálne pôsobia i deštrukčné programy.

14. Integrácia Slovenskej republiky do EÚ sa nesmie odčleniť ani od prioritnej úlohy zabezpečiť územnú integritu Slovenska dnes i v budúcnosti. Integruje sa subjekt a aj integrovaný subjekt jestvuje iba ako indivíduum. Indivíduum si však musí udržiavať náležitosti individuálneho bytia – svoj čas a priestor.

15. Vývin Slovenska po r. 1989 a jeho dnešný stav ukazuje, že sa vážne podcenili viaceré negatívne vplyvy sveta na náš stav. Nevenovala sa dostatočná pozornosť upevňovaniu našich vnútorných síl, oživovaniu a zhodnocovaniu našich zdravých tradícií tak, aby sme nešli proti vlastnej podstate.

Rozširujú sa mravne a národne deštrukčné sily. Mimoriadne vzrástla kriminalita. Mládeži, a to aj vysokoškolskej mládeži, chýba orientácia, oslabila sa historicky osvedčená hierarchia hodnôt. Podceňuje sa domáce, nadceňuje sa cudzie. Začína sa nová vlna emigrácie. Ohrozená je rodina, klesá pôrodnosť, rastie počet a vplyv siekt, ktoré sa v našom duchovnom prostredí prejavujú rozkladne. Zneužívajú sa prostriedky masového ovplyvňovnia ľudí, a to aj vedomým a propagandisticky cieleným zneužívaním sily jazyka. Uskutočňuje sa demontáž mravnej ochrany zdravia a životaschopnosti spoločnosti.

Slovenská politika musí hľadať a nájsť cestu k individuálnej i kolektívne rešpektovanej etike. Iba etické konanie ju ochráni pred zhubnými celospoločenskými dôsledkami egoizmu, bezzásadovosti a bezohľadnosti, pred ničivými dôsledkami politického revanšu a teroru, pred zápasom politiky pre politiku, pred cestou ponad priepasť, ktorá ju oddelí od spoločnosti, pred politickým a spoločenským chaosom, po ktorom môže nasledovať iba zánik.

16 Informačná explózia rozrušila mnohé mechanizmy na ochranu súkromia jednotlivca a uznávaných práv spoločenských skupín, napr. nedospelej mládeže. Majitelia informačných médií a informačných zdrojov môžu manipuláciou informácií manipulovať s celou spoločnosťou. Koncentrácia kapitálu vedie aj ku koncentrácii médií v rukách jednotlivcov a malých skupín. Vzniká riziko systematického zneužívania informácií s rozličnými cieľmi. Cieľom môže byť aj priama alebo nepriama politická a hospodárska nadvláda.

Tézy

k štátnej doktríne Slovenskej republiky

I. Slováci, ich predkovia a ľud Slovenska

2. Územie dnešnej Slovenskej republiky je historickým územím Slovákov, ktorí ho nepretržite obývajú od príchodu ich priamych slovanských predkov na toto územie v prvej polovici prvého tisícročia po Kristovi.

- Predkovia dnešných Slovákov vybudovali na historicky slovenskom území silné, štátne organizované spoločenstvá už v druhej polovici prvého risícročia po Kristovi.

II. Slovenská republika

1. Štátotvorným národom Slovenskej republiky sú Slováci. Štátom Slovákov a s nimi na ich území dnes žijúcich národnostných menšín a etnických skupín, ktoré sú lojálne k štátu Slovákov, je Slovenská republika.

3. Slovenská republika deklaruje vôľu byť samostatným, suverénnym, demokratickým a právnym štátom. Občania Slovenskej republiky sú si rovní v právach i povinnostiach.

5. Slovenská republika je slobodným, nezávislým a zvrchovaným subjektom medzinárodného práva. Reálnym tvorcom tohto subjektu je ľud Slovenska.

III. Základné úlohy Slovenskej republiky ako štátu

1. Prvou základnou úlohou Slovenskej republiky ako štátu je ochrana jeho demokratických základov a demokratického vývoja, osvedčeného rozdelenia moci, zabezpečenie zákonnosti a občianskej istoty.

3. Dovnútra je prvoradou úlohou Slovenskej republiky ako štátu zabezpečovanie a rast zdravého materiálneho blahobytu jej občanov, ochrana a zveľaďovanie duchovných hodnôt a duchovného majetku, podporovanie inšpirujúcich národných tradícií, umenia a kultúry vrátane národného jazyka, zabezpečenie vzdelanosti a ochrana historicky overených mravných základov spoločnosti a jej inštitúcií.

IV. Predpoklady zdravého rozvoja Slovenskej republiky

1. Slovenská republika sa bude harmonicky rozvíjať iba vtedy, ak zostane v súlade so svojimi historickými skúsenosťami, s historicky formovaným vedomím spoločnosti, s jej podstatnou charakteristikou a ak tieto skutočnosti tvorivo využije. Preto musí osobitne citlivo reagovať na požiadavky sociálnej ohľaduplnosti a spoločenskej spravodlivosti. Ekonomika Slovenskej republiky musí smerovať k sociálne spravodlivému štátu. Slovenská republika nemôže prijať ľubovôľu a bezcitnosť ekonomického liberalizmu ani bezhraničnú vládu trhového mechanizmu, aby sa človek nedegradoval na bezduchého výrobcu a spotrebiteľa.

4. Významné bohatstvo Slovenska je v jeho prírode. Štát musí zabezpečiť ochranu prírody Slovenska a životného prostredia jeho obyvateľstva v súlade so skutočnosťou, že zdravé vonkajšie prostredie je tiež predpokladom pre harmonický rozvoj ducha.

1. Základnou orientáciou slovenskej zahraničnej politiky je mierová spolupráca a priateľstvo so susedmi i s ostatnými štátmi sveta. V celoeurópskom poňatí vychádza zahraničná politika Slovenskej republiky z tézy o potrebe jej vyváženosti a obojstrannosti, ktorá predurčuje postavenie i úlohu Slovenska ako spájacieho mosta a vyrovnávajúceho článku medzi západnou a východnou Európou, medzi Západom a Východom a ich kultúrami.

VI. Integrácia Slovenskej republiky

2. V politike Slovenskej republiky treba prihliadať na skutočnosť, že naša vnútropolitická ani zahraničnopolitická situácia nie je porovnateľná so situáciou našich susedov, čo nie je našou vinou a čo nevzniklo výlučne z našich nedostatkov. Nemusí to byť ani našou nevýhodou.

3. Vojenská doktrína Slovenskej republiky je doktrína preventívne organizovanej územnej ochrany a obrany proti akýmkoľvek vonkajším zásahom, zabezpečenie nedotknuteľnosti jej hraníc včasnou reakciou aj na eventuálne rizikové politické programy, ochrana majetku a životov obyvateľstva, pomoc obyvateľstvu pri živelných pohromách a pri odstraňovaní ich následkov, podľa potreby účasť na ochrane obyvateľstva a štátu proti terorizmu.

4. Vojenská doktrína Slovenskej republiky nepripúšťa členstvo štátu ani účasť jej ozbrojených zložiek v útočných akciách, organizáciách a zväzkoch.

VII. Mravný imperatív slovenskej politiky

1. Slovenská politika sa nesmie degradovať na zápas o moc a peniaze. V zápasoch o moc a peniaze Slovenská republika pre mnohé dôvody nemôže byť dlhodobo úspešná v tom, čo má byť jej zmysel, ani doma, ani vo svete. Slovenská politika sa musí vrátiť na pevný mravný základ. Musí úplne prijať povinnosť služobnosti voči národu a štátu, rešpektovať jeho tradičné hodnoty - sociálnu citlivosť, úctu k všetkým formám života. Inak bude hrať o holú existenciu štátu, o existenciu Slovenskej republiky.

Nedostatok štátnej doktríny Slovenskej republiky je veľmi vážnym nedostatkom a slabosťou slovenskej politiky. Vypovedá o náhodnosti, nekoncepčnosti a podenkovosti slovenskej politiky. Vysvetľuje, prečo nemyslíme strategicky a prečo ani myslenie a kroky iných neposudzujeme strategicky, prečo sa zvyšujú riziká našej štátnosti. Príčinou i dôsledkom tohto nedostatku je i neprítomnosť oporného bodu na posudzovanie konkrétnych krokov slovenskej politiky a životne nebezpečná roztrieštenosť národných síl Slovenska.

Vzhľadom na skutočnosť, že štátne orgány ani politické inštitúcie doteraz nepredložili návrh štátnej doktríny Slovenskej republiky a s výnimkou jednej zmienky prezidenta Slovenskej republiky nedali ani podnet na diskusiu o nej, rozviedli sme tu tézy k štátnej doktríne tak, aby bolo jasné, na akých základoch je postavená a aké základné ciele sleduje, aby sa uľahčila predpokladaná diskusia o tejto zásadnej otázke slovenskej politiky a slovenskej štátnosti.

S poľutovaním konštatujeme, že slovenské oficiality si nevšimli ani podnet, ktorým mohli byť viaceré myšlienky vyslovené na konferencii, ktorú v r. 1999 pripravila Stála konferencia slovenskej inteligencie Slovakia plus a Spoločnosť slovenskej inteligencie Korene pod názvom Národná a štátna stratégia Slovenska.