Myšlienka slovanskej vzájomnosti žije a bude žiť – to zaznievalo z každého prejavu na prvom Všeslovanskom kongrese mladých, ktorý sa konal v Juhoslávii, v kúpeľnom meste Arandjelovac, 8. - 10. septembra 2000. Zúčastnili sa na ňom zástupcovia z ôsmich slovanských štátov a národa Lužických Srbov. Slovensko reprezentovali v mene Združenia slovanskej vzájomnosti Eduard Kasperkevič a Maroš Puchovský. Kongresu požehnal i srbský patriarcha Pavle. Bol tak symbolicky priložený ďalší kúsok k toľko rozbíjanej nádobe slovanskej súdržnosti a prekonaný ďalší schodík smerom hore k novo sa formujúcej slovanskej civilizácii.

Juhoslávia - rok po

Rok po bombardovaní Juhoslávie vojskami NATO ešte všade vidieť následky agresie. Rozbité vládne budovy v centre Belehradu svedčia o podivnej úcte Západu k demokratickým tradíciám. Zbombardovaná budova juhoslovanskej televízie svedčí jasne, o akú slobodu slova Západu ide. Rozrumené nemocnice a školy hovoria o tom, že bomby nemôžu byť humánne ani vtedy, keď sú americké. Len nové hroby nehovoria nič. Stoja ako nemé tŕne, zahryznuté do svedomia mocných tohto sveta.

A predsa napriek bombám, embargu a nedostatku Juhoslávia žije. Na uliciach síce nevidno reklamy na Coca-Colu, ale obchody sú plné domáceho tovaru. Mosty cez Dunaj v Novem Sade, ktoré americké lietadlá vyhodili do povetria ako prvé, sa teraz rýchlym tempom obnovujú a stavajú odznova. V okolí Nového Sadu, vo Vojvodine, žije 80 000 Slovákov. Naše slovenské väzby k Juhoslávii sú silnejšie, ako sa na prvý pohľad zdá. A väzby všeslovanské tiež nie je možné pretrhnúť.

Slovania v srdci Srbska

Prvý všeslovanský kongres mladých sa konal v srdci Srbska, v oblasti zvanej Šumadija, práve neďaleko miest, kde sa v roku 1811 začalo srbské povstanie proti Tureckej ríši. Na tejto pamätnej pôde, z ktorej vzišlo hnutie, ktoré po desaťročiach bojov vrátilo srbský štát opäť na mapu Európy, rokovali mladí predstavitelia slovanských národov a štátov, aby i v roku 2000 ukázali, že slovanská vzájomnosť žije a je čoraz prítomnejšia.

Arandjelovac 2000

Kongres začal slávnostnou bohoslužbou a požehnaním od srbského pravoslávneho patriarchu Pavleho. Rokovanie pozdravil juhoslovanský zväzový minister pre medzinárodnú

Rokovanie prebiehalo v sekciách pre vzdelanie a kultúru, pre zdravie a ekológiu, pre ekonomický rozvoj a pre cestovný ruch a šport. Z úst juhoslovanských predstaviteľov zaznel na úvod názor, že jednota Slovanstva, medziosobné poznávanie a solidarita neznamená snahu o izoláciu od iných národov. Práve naopak. Spájanie Slovanstva nemieri proti nikomu, je vyjadrením túžby Slovanov po ich rovnoprávnom postavení v dnešnom svete a ich dôstojnom mieste medzi veľkými civilizáciami súčasnosti.

Predstavitelia Ruska a Bieloruska hodnotili vzťahy svojich krajín k slovanskému svetu, osobitne so zreteľom na minuloročné bombardovanie Juhoslávie vojskami NATO. Ukrajinci sa sústredili na výmenu kultúrnych hodnôt medzi Slovanmi a vzájomné vzťahy umeleckých a spisovateľských organizácií slovanských štátov. Mnohí z členov poľskej delegácie vyjadrili ľútosť a ospravedlnenie za to, že sa Poľsko ako člen NATO muselo zúčastniť agresie NATO proti Juhoslávii. I predstavitelia Bulharska vyjadrovali rozhorčenie, že napriek masívnemu nesúhlasu väčšiny bulharského národa ich vláda povolila prelety amerických lietadiel. Zástupcovia najmenšieho Slovanského národa - Lužických Srbov – oboznámili delegátov s bojom o zachovanie svojej identity v nemeckom objatí a projektoch na revitalizáciu lužickosrbského jazyka. Česká delegácia dala okrem iného návrh na využitie internetu na podporu slovanských aktivít. Delegáti zo Slovenska zakončili rozpravu sústrediac sa na otázky znovuzrodenia slovanskej civilizácie na základe hodnôt viery, rodiny a národa.

Vyústením kongresu bolo založenie všeslovanskej organizácie mládeže a zvolenie jej prípravného výboru. Bude mať dočasné sídlo v Belehrade. Do prípravného výboru boli zvolení po dvoch kandidátoch z každej slovanskej krajiny. Kongres prijal výzvu k mládeži celého sveta, v ktorej sa apeluje na spoluprácu medzi národmi bez akýchkoľvek embarg, ktoré postihujú predovšetkým nevinných ľudí. Delegáti vyzvali tiež svoje vlády na zrušenie vízových povinností medzi slovanskými štátmi.

Cesta Slovanstva je na prahu 21. storočia hrboľatá, no nie zarúbaná. Záleží len od nás, Slovanov, ako po nej pôjdeme. Ďalší všeslovanský zjazd sa má konať v apríli roku 2001 v Moskve. Dovtedy vari viacerí pochopia, že myšlienku slovanskej vzájomnosti nemožno udusiť.

Maroš Puchovský