Pomaly sa dostávame do času predreferendovej kampane. Výsledky vládnej koalície sú viac , než žalostné, jej preferencie rovnako ako slovenská koruna na svojich historických minimách. Hlúpe a vytrvalé zastrašovanie a ohlupovanie obyvateľstva sa pomaly míňa účinku, preto je treba niečo vymyslieť. Mediálni, (pravdepodobne) zahraniční poradcovia najvplyvnejších mediálno-priemyselných oligarchov použili známu stratégiu. Najlepšia obrana je útok. Opozícia, ktorá v posledných dvoch rokoch ani v najmenšom nemôže ovplyvňovať vývoj spoločnosti, sa stáva objektom masívnej antikampane. Cieľ je dosiahnutý. Kauzy pre chod spoločnosti úplne nepodstatné, prekryjú oveľa dôležitejšie, ale aj oveľa ťažšie riešiteľné problémy, ktoré majú pre chod spoločnosti skutočne zásadný význam. A nakoniec odpútanie pozornosti občanov od krízového stavu krajiny k zástupným a nepodstatným témam je spojené predovšetkým s démonizáciou najsilnejšej opozičnej sily.

A tak nás médiá denne kŕmia rozprávkami o tom, že v predchádzajúcom období našu spoločnosť riadila ruská mafia, vyšetrovatelia hrubo pošliapavajúci najelementárnejšie princípy právneho štátu dobrosrdečne odkazujú svojej obeti, že je v ohrození života (ak už náhodou nie je po smrti). Kŕmia nás rozprávkami o tom, že Lexova malá dcéra je rukojemníčkou ruskej mafie, či o tom, že jeho bývalí kolegovia sú práve tí, ktorí usilujú o jeho život. Korunu všetkému nasadí spravodajsko-politická agitka v najlepšom duchu stalinsko–brežnevských kampaní, pripravená v úzkej spolupráci medzi SIS a, čuduj sa svete, ”verejnoprávnou” STV. Skvost ”objektívnej” Slobodnej Európy redaktorka Ľuba Lesná, dnes v ”spravodajskom zadelení” v STV, sa skutočne prekonáva. Zdá sa teda, že nedávno odhalené praktiky pri ”zverejnoprávňovaní” STV podľa straníckeho kľúča boli obohatené aj o nomináciu spravodajskou službou.

Ak si uvedomíme, že do spravodajstva ”verejnoprávnej” STV nominovala každá koaličná strana svojho redaktora, nemôže nás jeho ”objektívnosť” skutočne prekvapiť. Preto neprekvapuje ani to, že Ivorove pondelníčky ako miesta zvestovania jedinej pravdy ho rozmaznávajú. Nie je totiž schopný svoju pravdu obhajovať v názorovej konfrontácii. Napriek svojmu verejnému prísľubu odmietol verejnú konfrontáciu s Lexovými obhajcami, vedomý si chabosti svojich argumentov. Zvyknutý na pohodlné jednosmerky svojich interpretácií celkom spohodlnel. Má totiž vytvorený veľmi pohotový mediálny servis, vždy má poruke celú sériu ochotných roztlieskavačov jeho neomylných zistení. Skutočnosť je pritom celkom iná. Rezort vnútra je v úplnom kolapse. Organizované skupiny výpalníkov naďalej a s ešte väčšou intenzitou terorizujú statočných podnikateľov. Mená bossov podsvetia sú všeobecné známe, tí sa však ničoho nemusia obávať, pretože  zo strany orgánov ministerstva vnútra požívajú nepochopiteľnú imunitu. Hlavným cieľom orgánov činných v trestnom konaní, ako sa zdá, nie je chrániť život, zdravie a majetok  občanov, ale prenasledovať a škandalizovať opozíciu. Zrejme len tak je možné vysvetliť činnosť Pittnera, Ivora a im podobných.

Aby sme však neostali pri jednom prípade, ilustrujme postavenie koaličných médií podriadené záujmom MV. Jediným rezortom, ktorý ešte dnes nie je celkom v područí, je súdnictvo, predovšetkým Najvyšší súd. Po tom, ako FNM beztrestne zakročil v kúpeľoch Sliač a Kováčová a napriek hrubým porušeniam zákona o SBS patriacej šéfovi inšpekcie ministerstva vnútra sa nič nestalo, štátnym porušovateľom zákona rastie apetít. Nevyberavé útoky na predsedu NS Štefana Harabína sa dostali do polohy odporujúcej postaveniu právneho štátu. Ich cieľ je jasný: akýmikoľvek metódami (aj protiústavnými,) ovládnuť Najvyšší súd . Po tom, ako koalícia zglajchšaltovala Ústavný súd, kde neprešiel ani jeden opozičný kandidát, je NS jediným miestom, kde sa občan aspoň občas domôže svojho práva. Vec však nie je vôbec jednoduchá. Legálne možno predsedu NS odvolať len po právoplatnom rozsudku súdu pre trestný čin alebo po právoplatnom rozhodnutí disciplinárneho senátu. Je jasné, že niečo také sa sotva podarí, s tým si však koalícia problémy robiť nebude. Veď už predtým protizákonne odvolala podpredsedu NS napriek tomu, že na to neboli žiadne zákonné predpoklady. Napriek dvom podaniam predsedu Najvyššieho súdu na Ústavný súd, napádajúcim podobné protiústavné konanie, Dzurinda nevyčkal na rozhodnutie tohto orgánu, ale pokračuje v protiústavnej činnosti. Týmto hrubým porušeniam ústavy veľmi účinne asistuje mediálna propagandistická mašinéria. Obyvateľstvo sa tak pripravuje na hrubé pošliapavanie práv bez toho, aby si to vôbec uvedomilo. Mediálni experti veľmi premyslene útočia na priemerného človeka vyvolávaním závisti voči bývalým privatizérom. Médiá sú tak plné informácií o Rezešovcoch, Poórovcoch či Martinkovcoch v nádeji, že po dôkladnom masírovaní mozgov dodržiavanie práva pri vysporiadaní sa s týmito osobami nebude potrebné. Nikdy však nezaznie, že jediný čin, za ktorý je Rezeš stíhaný, je neodborná rekonštrukcia domu v Banskej Štiavnici, že stíhanie Martinku neprešlo medzinárodným auditom, keď Viedenský súd ho odmietol vydať, pretože obvinenia proti nemu vznesené v Rakúsku nie sú vôbec trestné. V Poórovskej kauze Nafta Gbely figuruje podozrivo veľa ľudí blízkych vládnej koalícii. Vláde servilné médiá naopak veľmi cudne zamlčiavajú, že bývalý minister hospodárstva Ľ. Černák, ktorý pre podozrenia z korupčného konania musel opustiť nielen svoj ministerský, ale aj poslanecký post, si kúpil dom v centre Bratislavy, ktorého hodnota je 9 miliónov Sk. Nikoho nezaujíma ani to, že jeho 19-ročný syn v rýchlosti 130 km/h. zabil chodca na aute, ktorého hodnota vysoko presahuje hodnotu milión korún. Zapadla i tretia správa o tomto ”výtečníkovi”. Jeho spoločnosť Sitno Holding je prevádzkovateľom podozrivo skrachovaných a vytunelovaných Kovohút Krompachy. Nikoho nezaujíma, že čelní predstavitelia koalície za podozrivých podmienok stavajú nákladné vilky, ktorých cena vysoko presahuje sumár ich mnohoročných oficiálnych príjmov. Veľmi skoro zapadlo, že luxusnú vilu pod Slavínom si stavia minister obrany Pavol Kanis, rovnako ako skrachovaný minister zdravotníctva Tibor Šagát. O staviteľských aktivitách Ministra Kňažka škoda hovoriť. Prepychovú vilu si stavia aj predseda NR SR Jozef Migaš, pričom sú veľmi podozrivé prepojenia na firmu Apis, ktorej vlastníkom je jeho dlhoročný priateľ Štefan Košovan. A nakoniec škandalózna skutočnosť, v krajinách s minimom politickej kultúry úplne nepredstaviteľná. Jeden z najväčších slovenských lobbistov, štátny tajomník ministerstva hospodárstva Jozef Sabol, vplyvný člen skupiny G 10, vlastník vyše 20 akciových spoločností a eseročiek, vraj stavia svojmu straníckemu predsedovi Pavlovi Hamžíkovi prepychovú vilku. To sú však veci, ktoré ”nezávislí a investigatívni” novinári akosi nechcú vidieť.

Roman F. Michelko