Nedávne prihlásenie sa súčasných funkcionárov KSS k obdobiu komunistickej totality ma podnietilo zamyslieť sa nad týmto tragickým úsekom našich dejín. V zákone 125/1996 Z.z. O nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému sa uvádza, že zodpovednosť za ničenie hodnôt európskej civilizácie, národných a náboženských práv, úmyselné porušovanie ľudských práv a slobôd a ďalšie zločiny nesie KSČ a KSS. Pokúsim sa uviesť niektoré známe tragické následky vlády komunistov.

Na základe zločineckej ideológie marxizmu - leninizmu a teórie sústavného triedneho boja zaviedla sa diktatúra komunistickej strany, ktorej podliehali všetky zložky verejného života, vrátane súdnictva. Pomocou krivých obvinení a zmanipulovaných súdov s vopred určeným rozsudkom, povojnové režimy v ČSR odsúdili, väznili, týrali a popravili tisícky občanov. Išlo prevážne o stúpencov slovenskej štátnosti, a všetkých, ktorí nesúhlasili s čechoslováckou a komunistickou politikou. Len do roku 1968 v ČSR bol 1 milión 120 tisíc občanov zatknutých, 451 tisíc odsúdených, 300 zastrelených na hraniciach, 142 popravených a ďalšie nespočetné množstvo perzekuovaných.

Veľké problémy v zamestnaní mali mnohí, ktorí odmietli vstúpiť do KSČ-KSS a nezapájali sa do politickej práce. Každý sa musel zúčastňovať rôznych politických školení a osláv, čo sa prejavilo v kádrovom hodnotení. Absolventi škôl museli byť organizovaní v SSM-ČSM-SZM a kto odmietol, alebo na základe aj falošného udania bol označený ako dieťa kulaka, či nepriateľa štátu, bol nemilosrdne zo školy vyhodený. Kto kritizoval bol nespoľahlivý. Učebný proces bol plne zideologizovaný a pedagógovia museli podpisovať vyhlásenia, že budú vychovávať mládež v duchu marxizmu- leninizmu a proletárskeho internacionalizmu. Nanucovanou ideológiou boli krivené charaktery ľudí a ich morálka. Komunizmus, najmä za stalinizmu, požieral aj vlastné deti, ktoré sa v boji o moc vzájomne likvidovali. V mnohých prípadoch mlyn pomsty zomlel aj tých, ktorí roztáčali jeho kolesá, ako napr. Clementis, Slánsky, Husák, Rašla a ďalší.

Komunistický režim zaviedol militantný ateizmus, vytvoril represívny aparát na prenasledovanie a likvidáciu kresťanských cirkví, najmä katolíckej. Návod na likvidáciu katolíckej Cirkvi sa zrodil už v povstaní 1944, o čom svedčí Husákova správa pre moskovské vedenie KSČ a ďalšie dokumenty ilegálnej SNR. Ihneď po vojne sa uskutočnili mnohé likvidačné opatrenia proti katolíckej Cirkvi. Obmeddzili slobodu biskupov, kňazov, zrušili mnohé cirkevné ustanovizne, poštátnili cirkevné majetky. V roku 1950 boli brutálne likvidovaní členovia mužských i ženských reholí, kňazi i laici, ktorí ostali verní pápežovi. Surovosti v koncentračných rehoľných táboroch a vo väzniciach od vyšetrovateľov, dozorcov, ale i prokurátorov a sudcov pri súdnych procesoch, nemožno nazvať ináč ako hyenizmom. Obzvlášť krutý a ponižujúci bol monsterproces s tzv. zradnými biskupmi Vojtašákom,Gojdičom a Buzalkom. Úplne zlikvidovali gréckokatolícku Cirkev. Pošliapali ľudské práva, zničili zdravie a ľudskú dôstojnosť, ako aj obrovské množstvo nenahraditeľných kultúrnych a historických pamiatok.

Takto by som mohol pokračovať ešte ďalej. Pre objektivitu treba však povedať, že za obdobie komunistického režimu boli dosiahnuté pozitívne výsledky napríklad v sociálnej oblasti, v zdravotníctve, vo vzdelaní , vo vede, v rezorte spojov, v bytovej politike i keď nie na vyspelej európskej či svetovej úrovni. Treba však povedať, že podstatne vyššie úspechy v hospodárskej a sociálnej oblasti dosiahli niektoré západné a severské štáty. Každý mal prácu, so zaradením a ohodnotením podľa straníckeho preukazu a kádrového posudku. O väčšiu hospodársku kriminalitu a škody sa postarali nekvalifikovaní vysokí hospodárski a politickí pracovníci, čo sa obyčajne ututlalo.

Hlásiť sa k dosiahnutým pozitívnym výsledkom nie je hanba. Je však poburujúce a trestuhodné, keď dnes KSS slovami jej predsedu Jozefa Ševca sa hlási ku všetkému , čo sa udialo v minulosti. Citujem :"Nezriekneme sa ani otca, ani matere, hlásime sa ku všetkému dobrému aj zlému." Tak sa vyjadril pred televíznymi kamerami po prijatí u prezidenta SR dňa 5.4.2000. Otca, matere, i úspechov sa netreba vzdávať, ale pán Jozef Ševc sa prihlásil so svojou KSS i k zlému, k ľuďom , ktorí sa aktívne zúčastňovali na zločinoch KSČ-KSS, ktorí sa vedome a v rozpore i s vtedajším právnym poriadkom podieľali na zločinoch proti ľudskosti. Ak sa dnešní členovia KSS prihlasujú k spáchaným zločinom, potom musia niesť aj trestnoprávnu zodpovednosť. V tom zmysle by mala začať konať Generálna prokuratúra, ak sme právnym štátom.