Zdá sa, že iba Domino-fórum vymedzuje tomuto ťažko skúšanému rezortu primeraný priestor. Zodpovedá možno charakteru kritického týždenníka, že príspevky, poznámky a názory o poľnohospodárstve sú ladené v takom tóne, ako sa píše o dotieravom hmyze. Nezainteresovaného čitateľa utvrdia v presvedčení o zbytočnej komplikovanosti rezortu a poľnohospodára iritujú. Obe strany berú na vedomie a mlčia, alebo sa tak iba zdá! Moja opakovaná snaha poskytnúť v tomto týždenníku pohľad i z inej strany nebola úspešná, a preto využívam platformu dvojtýždenníka Kultúra a dúfam, že nenaruším jeho orientáciu, veď agrikultúra bola pri kolíske toho najlepšieho, čo dnes naša národná kultúra obsahuje.

Najhoršie je, ak sa zámerne, alebo z nevedomosti zamieňajú pojmy. Citujem: ”Potravinová bezpečnosť či sebestačnosť je termín skôr bezpečnostný než poľnohospodársky. A patrí minulosti...” (Domino-fórum 6/2000, str. 3).

Potravinová sebestačnosť a potravinová bezpečnosť sú dva rôzne pojmy. Stačili sme si väčšinou všimnúť, že nežijeme vo feudalizme ani v socializme (až na niektoré prvky) a sebestačnosť nie je potrebná. Ale prečo nechceme potravinovú bezpečnosť? Veď o nej je zákon č. 152 z roku 1995 o potravinách a jeho 1 200 stranový vykonávací predpis – potravinový kódex, legislatívna norma, vypracovaná v súlade s požiadavkami EÚ. V nej sa ustanovujú požiadavky na zdravotnú neškodnosť, hygienu, požiadavky na zloženie a kvalitu potravín, zložky ako aj technologické postupy používané pri ich výrobe a požiadavky na balenie jednotlivých potravín, rozsah a spôsob označovania, skladovania, prepravu, manipuláciu s nimi a ich obeh. To všetko sú požiadavky, ktoré charakterizujú potravinovú bezpečnosť a zaručujú našim občanom ochranu pred nebezpečenstvom poškodenia zdravia a ohrozenia života.

”Každé závažné falšovanie potravín, ktoré ohrozuje zdravie človeka, by sa malo posudzovať ako zákerný pokus lúpežnej vraždy!” Až takto prísne posudzovali naši predkovia priestupok proti kvalite potravín. Predaj zdraviu škodlivých potravín takmer spĺňa skutkovú podstatu lúpežnej vraždy, lebo skracuje ľudský život, pripravuje obeť o peniaze a pritom toto konanie svojou latentnosťou navyše je aj zákerné, čím nahrádza chýbajúce násilie. Vedomé uvádzanie kupujúceho do omylu tiež hraničí s trestným činom, najmä ak ide o tovar, bez ktorého nemôže byť človek živý. Potraviny väčšinou nie sú tovarom luxusnej spotreby a ich základným atribútom je ich zdravotná neškodnosť, alebo inými slovami potravinová bezpečnosť.

Nedávny prípad s výskytom belgických potravín s obsahom karcinogénnych dioxínov i na našom trhu odhalil iba vrchol ľadovca. Vzápätí zodpovedné belgické orgány zistili, že výkrm hospodárskych zvierat sa v niektorých chovoch robí s použitím krmív, ktoré boli získané upravením splaškových, kanalizačných vôd a trusu hydiny.

Skoro súčasne s touto aférou, a trochu aj v jej tieni, konzumentov obľúbených nealkoholických nápojov šokovala správa v tlači o vážne narušenom zdravotnom stave niektorých požívateľov, najmä detí. Dodatočné zistenie, že príčinou bol obsah dezinfekčných a čistiacich prostriedkov v nápojoch pri hrubom porušení technológie výroby už akosi veľmi rýchlo doznelo.

Záhadné je niekedy i putovanie hovädzieho mäsa z krajín, pre ktoré platí zákaz exportu v dôsledku výskytu choroby ”šialených kráv” (BSE). V tejto súvislosti sa nemôžem zbaviť zlého tušenia, ak v rámci medzinárodného obchodu sa nevzťahuje zákaz i na mlieko a mliečne výrobky. Argument, že zatiaľ neexistuje dôkaz o šírení nákazy prostredníctvom mlieka, je - ak ide o zdravie a životy ľudí - veľmi chabý. Ak na jeden liter mlieka musí mliečnou žľazou pretiecť približne 600 l krvi, akú môžeme mať istotu, že tento biologický filter je v každej situácii a záťaži tak spoľahlivý, že neprepustí pôvodcu tohto zhubného ochorenia?

Poučné sú i závery o opakovanom výskyte listeriózy vo Francúzsku. Toto ochorenie prenosné zo zvierat na ľudí hlavne kontaminovanou potravinou (surové mlieko, syry, naposledy údené jazyky) postihuje najmä centrálnu nervovú sústavu a často končí letálne. Odporúčania zdravotných a hygienických orgánov sú jednoznačné: skrátiť záručnú dobu potravín živočíšneho pôvodu a obmedziť manipulovanie s týmito potravinami po ich výrobe na minimum. Túto požiadavku môžu len ťažko splniť potraviny z dovozu!

Otvorenou zostáva otázka surovín získaných z geneticky modifikovaných rastlín a mikroorganizmov. O potraviny, ktoré obsahujú geneticky upravenú sóju, repku alebo kukuricu sa vedie spor a rozhodnúť, či benevolentný prístup producentov a administratívy v USA alebo rigorózny postoj krajín EÚ je správny, sa nedá bez exaktného preskúmania dlhodobých účinkov na živé organizmy a životné prostredie.

Produkčné, komerčné, ale ani politické záujmy by nemali nadobudnúť prevahu pri odbornom hodnotení možných rizík!

V prvom rade uvedomením si vlastnej osobnej zodpovednosti za svoje zdravie, lebo ono už nie je ani štátne ani komunálne. Zrejme hierarchia hodnôt sa bude prudko meniť, tak ako sa zmenila politika lacných potravín a bezplatnej lekárskej starostlivosti.

Druhým predpokladom je účinná kontrola kvality vyrábaných a predávaných potravín. Podľa zákona o potravinách pôsobnosť vo veciach potravinového dozoru vykonávajú orgány ministerstva pôdohospodárstva a ministerstva zdravotníctva, takže v konečnom dôsledku je tu, okrem výrobcu, garantom štát.

Štátna veterinárska správa má dobré personálne, odborné, laboratórne, technické. legislatívne a administratívne predpoklady na to, aby v procese produkcie domácich potravín od prvovýroby až po obchod kontrolovala všetky kritické body. Doslova od spermie, embrya, cez kŕmenie a výživu zvierat, hygienu ustajnenia, jatočného spracovania, až po výslednú salámu a jej uskladnenie a predaj.

Tento postup je predpokladom potravinovej bezpečnosti na rozdiel od dovezeného hotového produktu, u ktorého sa musíme spoľahnúť hlavne na deklarovanú kvalitu.

Ministerstvo pôdohospodárstva SR preto koncom roka 1994 stanovilo očakávanú kvantitatívnu úroveň potravinovej bezpečnosti na 90%-nom podiele domácej produkcie chlebového obilia, mäsa a mäsových výrobkov, mlieka a mliečnych výrobkov z celkovej spotreby. Produkcia týchto troch základných druhov potravín má v našich podmienkach vhodné pôdno-klimatické, technicko-technologické predpoklady a i pri súčasnej nízkej spotrebe zachováva aspoň minimálne využitie produkčného potenciálu rezortu.

štátny tajomník

Ministerstva pôdohospodárstva SR

v rokoch 1994-1998