Otec kardinál píše riaditeľovi regionálneho strediska Pamiatkového ústavu v Bratislave

Z hľadiska stavebného hodnotenia Hradu možno azda povedať, že odôvodnenie stanoviska k postaveniu kríža po pamiatkovej stránke obstojí. No tento pohľad na Nitriansky hrad je až neuveriteľne zúžený a upiera Hradu jeho podstatný význam pre Slovensko i v očiach Európy a sveta.

Nitriansky hrad nie je totiž len materiálna architektúra, lež má i neslýchane významný duchovno-kultúrny, náboženský a cirkevný význam, a to nielen historický, ale aj v súčasnosti. Zahŕňa totiž okrem kamenných či tehlových múrov a vytesaných sôch aj živú katedrálu-baziliku a živé sídlo nitrianskeho biskupa.

Toto živé stredisko nitrianskej diecézy bolo ustanovené ako prvé pre celé terajšie Slovensko a ako prvé v celej strednej a východnej Európe a Cirkvi, dnes od Mníchova až po Novosibirsk. Ustanovil ho ako diecézu ”sanctae ecclesiae Nitrensis” roku 880 pápež Ján VIII. ešte za života sv. Metoda ako arcibiskupa-metropolitu. Roku 1995 navštívil túto živú starobylú pamiatku, nitriansku katedrálu a biskupské sídlo po tisícsto rokoch ďalší pápež Ján Pavol II. Nitriansky hrad s katedrálou a sídlom diecézneho biskupa nie je preto skanzen, v ktorom sa zastavil život. Nie je to Vlkolínec ani Devín, hoci ešte aj na Devíne vybudovali pre dnešné potreby amfiteáter. Nitriansky hrad je živé stredisko kultúry, duchovného rozvoja a náboženského života. V tomto duchu sa z Nitrianskeho hradu rozvíjali nielen po stáročia, ale i v súčasnosti mnohé podujatia, a to aj Jubilejného roka 2000, až po národnú púť do Ríma. Keďže Nitriansky hrad ako stredisko najstaršej diecézy z roku 880 je živým ohniskom náboženského života aj po tisíc rokoch, je naskrz namieste, aby túto vynikajúcu skutočnosť kultúrneho Slovenska hlásal ako pamiatka na Jubilejný rok 2000 moderný slovenský kríž pri vstupe do tretieho tisícročia. Toto bude plný kultúrno-filozoficko-teologický pohľad na moderný kríž Nitrianskeho hradu.

Turisti budú obdivovať nielen murivo Hradu, ale aj udivujúcu skutočnosť, že kresťanská viera a Cirkev pretrvali po stáročia a odolali Tatárom, Osmanskej ríši, Barbarskej noci, že pretrvala katedrála-bazilika i sídlo nitrianskeho biskupa, ktorý je po tisícročí prvý raz kardinálom.

Pre pamiatkového pracovníka, ktorý nemusí byť veriaci, môže byť Nitriansky hrad len stavbou. Pre veriacich je Hrad kypiacim životom. Som presvedčený, že tento aj po jedenástich storočiach kypiaci život Nitrianskeho hradu nemožno vo zvrchovanej Slovenskej republike nijakým vojenským povelom zastaviť. Nemožno zastaviť na Nitrianskom hrade dejiny. Jeho vekovitý život je hrdosťou všetkých kresťanov Slovenska – katolíkov, evanjelikov, pravoslávnych, Slovákov, Maďarov, Nemcov, Rusínov i Rómov. Je to naše spoločné tisícročné neslýchané bohatstvo, ktoré je i po tisíc rokoch v srdci Európy stále živé. Toto si uvedomujú u nás a inde milióny ľudí a samozrejme i nitriansky kardinál, prvý po tisíc rokoch na Nitrianskom hrade.

”Kríž vztýčil v slovenskej zemi v Nitre Pribina roku 828. Upevnili ho od roku 863 sv. Cyril, Metod a Gorazd. Chránila ho od roku 880 prvá diecéza ”svätej cirkvi nitrianskej”.

Jubileum roku 2000”

Tieto slová budú školou slovenského dejepisu a kresťanstva pre tisíce návštevníkov, zvlášť pre mládež. A nitriansky kardinál bude aj týmto spĺňať svoje veľké zverené poslanie.

S úctou

Kardinál Ján Chryzostom Korec

nitriansky diecézny biskup, v. r.