Práve v dňoch odratúvania polčasu funkčného obdobia vládnej koalície sme sa stali svedkami rozpadu jej najsilnejšieho poslaneckého klubu - SDK. Rozbuškou k tomuto aktu bol ustanovujúci kongres SDKÚ. Začal sa tak čiastočne prekvapivý, ale dlho očakávaný proces zreálňovania pomerov aj v poslaneckom klube SDK. Odčlenenie sa a vznik poslaneckého klubu KDH v NR SR je logickým procesom. Snaha KDH znovu nájsť svoju identitu a dôraznejšie presadzovať svoju politiku na seba aj tak nechala dlho čakať.

Katalyzátorom podobného rozhodnutia KDH a zrejme aj celého rozpadu klubu SDK je aj vytrvalé a tvrdohlavé ignorovanie politickej reality premiérom Dzurindom. Ten vytrvalo a v rozpore so skutočnosťou trval na jednote poslaneckého klubu SDK, čo je už dávno chimérou. Jeho prisvojovanie si bezvýhradnej politickej podpory najsilnejšieho koaličného klubu je nielen v rozpore so skutočnosťou, ale na predstaviteľov materských strán pôsobí veľmi iritujúco. Na druhej strane to jasne poukazuje na neschopnosť predstaviteľov materských strán, ktorí v obave pred návratom opozície sú ochotní Dzurindovi tolerovať takmer všetko. Vládna koalícia je tvorená len politikmi druhej a tretej kategórie a napriek tomu, že osobnostnú obmedzenosť Dzurindu si uvedomuje každý, jeho výmena v rámci koalície je stále veľmi problematická. Vďaka vlastnej obmedzenosti koalície a obrovskému masírovaniu zmanipulovaných médií sa stále darí udržiavať psychózu bezalternatívnosti súčasného vývoja. Treba si však uvedomiť, že krok, ktorý urobilo KDH už nemôže ostať bez následkov. Opustením klubu SDK sa totiž reálne menia pomery v koalícii. Klub SDK sa oslabí o 9 členov a vznikom nového subjektu na koaličnej scéne sa zásadným spôsobom menia pomery v koalícii. Definovaním KDH ako koaličného politického subjektu sa otvára koaličná dohoda, a to i napriek tvrdeniam čelných predstaviteľov KDH. Svojou požiadavkou na zastúpenie v koaličnej rade sa bude musieť nanovo definovať model koaličných vyjednávaní ako aj konštrukcia najvplyvnejšieho politického orgánu koaličnej rady. Svojou požiadavkou, aby sa KDH plnoprávne zúčastňovalo na rokovaniach koaličnej rady v modeli 4 + 1 tlačia koaličných partnerov k prehodnoteniu pravidiel fungovania koalície.

Ešte dôležitejšia je skutočnosť, že krok KDH spôsobí reťazovú reakciu aj v ďalších frakciách v rámci SDK. Ján Budaj sa už vyjadril, že vo veľmi krátkej dobe vznikne v klube SDK nová frakcia tvorená predstaviteľmi LDÚ, SDSS a SZS, ktorá bude disponovať 8 členmi. Navyše prvá časť zjazdu SDSS vyzvala svojho bývalého člena, dnes prebehlíka do SDKÚ, Jozefa Krumpolca, aby vrátil svojej materskej strane svoj poslanecký mandát. To je síce veľmi nepravdepodobné, svedčí to však o snahe materských strán veľmi jednoznačne sa vyhraniť voči SDKÚ. Ak si uvedomíme horúčkovité vyjednávanie medzi SOP, LDÚ a SDSS je veľmi pravdepodobné, že táto frakcia v krátkom čase posilní poslanecký klub SOP.

Zároveň z SDK vystúpila frakcia DS a de facto, aj keď nie de jure, vytvorila vlastný klub. Suma sumárum, vytvorenie poslaneckého klubu KDH odštartovalo celú sériu politických procesov vnútri vládnej koalície a skôr či neskôr to bude viesť k nutnosti prehodnotenia, respektíve znovudefinovaniu koaličných vzťahov. Je zaujímavé, že na zreálnení pomerov vo vládnej koalícii majú záujem všetci koaliční partneri s výnimkou SDKÚ. Pravdu povediac, na tom nie je nič prekvapivé. Dzurinda totiž vytrvalo blufuje svojich koaličných partnerov a vystupuje ako politik s podporou, ktorou reálne nedisponuje.

Politické prostredie u nás je determinované ešte jednou okolnosťou. Vo februári nastane účinnosť zákona zakazujúceho dvojité členstvo v politických stranách. Každý vie, že tento účelový zákon mal predovšetkým sprehľadniť a vyčistiť politickú scénu na Slovensku a napriek tomu, že Dzurinda pripravuje mnoho úskokov s cieľom vyhnúť sa dôsledkom tohto zákona, koaliční partneri na túto hru už nepristúpia. Preto možno očakávať, že najneskôr vo februári sa definitívne rozpadne poslanecký klub SDK a na jeho troskách sa vytvorí poslanecký klub SDKÚ, ktorý bude disponovať 19 mandátmi. To zásadne zmení pomer síl v koalícii a bude viesť k viacerým zmenám. Ak si uvedomíme, že v tom čase možno až 8 členov klubu SDK posilní poslanecký klub SOP, bude to viesť k zásadnej zmene pomerov síl v koalícii. Klub SDK, resp. SDKÚ, sa podľa vplyvu stane až tretím v koalícii. Súčasná podpora vládnej koalície je na trvalej klesajúcej trajektórii. Ak koalícia nechce o dva roky zažiť ťažký volebný debakel, musí konať čím skôr. V dnešnej situácii totiž materské strany ako podporovatelia vládnej koalície nesú neúmerný diel zodpovednosti, majú však minimálnu šancu reálne ovplyvňovať chod spoločnosti svojou participáciou na exekutíve. Dnes napríklad na jedného člena vlády za KDH pripadá 9 poslancov, pričom siedmi ministri hlásiaci sa k SDKÚ sa môžu oprieť o podporu len 19 poslancov. Ak by bol pomer rovnaký, na taký počet ministrov by SDKÚ mala disponovať 63 poslaneckými mandátmi. Je celkom jasné, že stav ktorý nastal, možno definovať len ako ticho pred búrkou. Tá prepukne skôr či neskôr, pravdepodobne už pri prvej vážnejšej koaličnej kríze, napríklad pri výmene nejakého ministra za SDK. Aké budú jej následky, je dnes ťažko predpokladať. Zdá sa však, že čas virtuálnych strán sa v krátkej dobe definitívne skončí. Otvorenou ostáva len otázka či podobný vývoj bude mať aj nejaký pozitívny dopad na občanov. Pre našich politikov sú totiž ich vnútorné problémy vždy podstatne dôležitejšie než problémy ich občanov.

Roman F. Michelko