Nebude likvidácia pôdohospodárskeho výskumu barbarstvom v 3. tisícročí, keď už Mária Terézia pochopila potrebu doby a založila v Banskej Štiavnici prvú vysokú školu technického smeru na svete a na jej pôde vznikol pred viac ako 100 rokmi samostatný Lesnícky ústav?

V roku 1990 sme mali na Slovensku 25 pôdohospodárskych rezortných výskumných ústavov. Do dnešného dňa ich v príspevkovej forme zostalo iba 12, ale pokrývajú v podstatnej miere problematiku pôdoznalectva, pestovateľstva, chovateľstva, potravinárstva, veterinárstva, lesníctva, vodohospodárstva a ekonomiky. Celkový počet pracovníkov klesol o takmer 60 %. Ostatné ústavy, najmä zaoberajúce sa šľachtiteľskou prácou, prešli na hospodársku bázu, alebo zanikli.

Jeden príklad za všetky. Biotechnológia patrí dnes popri výpočtovej technike k tým oblastiam vedy, ktoré majú obrovský prírastok vedomostí na časovú jednotku a veľký potenciál uplatnenia. V pôdohospodárskom rezorte sú preferované biotechnológie, ktoré využívajú domáce obnoviteľné zdroje, sú úspornejšie na vstupy technickej energie a surovín, znižujú alebo až vylučujú zaťažovanie prostredia zvyškami z výrobných procesov, umožňujú účinnejšie využívať disponibilný pôdny fond, a sú predpokladom zabezpečenia dostatku potravín. Majú však i svoje riziká, a preto ich výskum a pokrok treba podrobiť dlhodobému testovaniu. Naše výskumné inštitúcie dosahujú v tejto oblasti porovnateľné personálne i laboratórne vybavenie s európskou špičkou a bolo by neodpustiteľnou chybou sa tejto pozície zbaviť.

Ďalší názor, že výsledky aplikovanej vedy si má platiť podnikateľská sféra, je síce logický, ale keď náš rezort pracuje so stratou, tak si to dovoliť nemôže. Aby sa táto strata nepripísala ”členitosti” poľnohospodárov, tak pripomeniem, že od roku 1990 ceny vstupov do poľnohospodárstva vzrástli indexom 295 a ceny poľnohospodárskych výrobkov iba 160, takže aj v tom je tá ročná miliardová strata. Nemožno sa povzniesť ani nad faktom, že rezortnú vedecko-výskumnú základňu si prvovýroba sčasti financovala, keď z dotačných prostriedkov prispievala na jej činnosť. Mohla si kúpiť viac kombajnov, traktorov, alebo podporiť rekonštrukciu maštalí.

Ak s obľubou hľadáme vzory vo vyspelej Európe, tak môžem osvedčiť, že dobre organizovaný, zo štátneho rozpočtu financovaný pôdohospodársky výskum má Francúzsko, Dánsko, Holandsko, Nemecko, Švédsko, Fínsko.

V záveroch stanoviska popredných predstaviteľov pôdohospodárskych vied z najvyspelejších krajín sveta, uverejnenom pod názvom ”Globalizácia vedy a miesto poľnohospodárskeho výskumu”, sa uvádza: ”Súčasnú globalizáciu ekonomiky a nadväzne aj vedy a výskumu sprevádza zväčšovanie rozdielov medzi najvyspelejšími a ostatnými krajinami. Preto sa ukazuje nezastupiteľná funkcia národného výskumu v každej krajine. V poľnohospodárstve je potreba národného, štátom garantovaného výskumu o to dôležitejšia, že je nevyhnutné zohľadňovať neopakovateľné environmentálne požiadavky a limity, ktoré sú dané regionálnymi podmienkami”.

Významná je pomoc VVZ v procese prípravy na vstup do EÚ nielen svojimi zahraničnými kontaktmi, ale aj priamou vysokokvalifikovanou účasťou pri tvorbe a novelizácii zákonov, predpisov a noriem. Vyjadrenie ministra P. Koncoša, že napriek zložitosti problematiky, aj zásluhou dobre fungujúcej VVZ, je rezort pôdohospodárstva najlepšie pripravený na predstupový proces do EÚ, čo v politickej praxi dokazuje užitočnosť, ktorá sa nedá finančne vyjadriť

Kvalitatívnu úroveň svojej vedecko-výskumnej základne hodnotilo Ministerstvo pôdohospodárstva SR v roku 1996 a 1997 pomocou domáceho a zahraničného auditu. Belgicko-holandská firma, ktorá bola v rámci konkurzu vybratá, v svojom záverečnom hodnotení pokladá vedecko-výskumnú úroveň hodnotených výskumných ústavov za dobrú až veľmi dobrú¸ prístrojovým a personálnym vybavením porovnateľnú s ústavmi v ekonomicky vyspelých krajinách, s neporovnateľne nižším odmeňovaním a pomerne vysokým podielom (20 %) servisných úkonov. Zahraničný audit považuje súčasnú štruktúru ústavov rezortnej VVZ za zodpovedajúcu potrebám rezortu a zameranie jej činnosti za komparatívne so smermi a tendenciami pôdohospodárskej vedy v krajinách EÚ.

Odporúčania domáceho a zahraničného auditu v zmysle určitej integrácie činnosti, zvýšení koordinácie v rámci rezortu, ale aj s paralelnými inštitúciami; v zvýšení dôrazu na riešenie efektívnejších poľnohospodárskych systémov, vrátane trhu, v oddelení výskumnej, servisnej a poradenskej činnosti, v potrebe pokryť problematiku pozberovej úpravy a skladovania produktov a naliehavej potreby stabilizácie a motivácie nadaných absolventov univerzít vo výskume iste by mohli poslúžiť na racionalizáciu VVZ.