V uplynulých týždňoch sme boli svedkami tragického divadla, ktoré pred zhrozeným občianskym publikom predvádzali naši volení zástupcovia. Napriek optickému klamu však išlo o oveľa viac ako o trápnu politickú frašku. Ústava ako základný právny rámec štátu zásadným spôsobom ovplyvňuje budúci charakter štátu. Nebezpečenstvo návrhu novely ústavy spočívalo v dvoch rovinách. Jednak v samotnom jej obsahu, jednak v cene, ktorú bola koalícia ochotná zaplatiť za podporu návrhu aj SMK. SMK veľmi dobre vytušila, že prichádza jej hviezdna chvíľa, ktorá sa pravdepodobne už skoro nevyskytne. Svoju podporu predala za Chartu menšinových a regionálnych jazykov, ktorej uplatňovanie môže v konečnom dôsledku viesť ku kosovizácii slovenského juhu. Druhou požiadavkou bolo zriadenie Maďarskej fakulty na UKF v Nitre, ktorá len ďalej prehĺbi getizáciu maďarskej menšiny, eskaláciu jej požiadaviek, ktoré budú smerovať k jedinému možnému vyústeniu - IREDENTE. A nakoniec model územnosprávneho usporiadania - aj keby neobsahoval Komárňanskú župu - by znamenal veľmi nebezpečné posilnenie tejto menšiny v regionálnych samosprávach. Ak si uvedomíme ich kompetencie ako aj skutočnosť, že pri voľbách sa do samospráv VÚC bude uplatňovať väčšinový systém, cena za ústavu bude odovzdanie celého Slovenského juhu do maďarských rúk.

Nášľapné míny sú však obsiahnuté i v samotnom texte novely ústavy. Slovensko sa v nej vzdáva značnej časti svojej suverenity v prospech akýchsi nadnárodných štruktúr, dokonca aproximáciu právnych predpisov deleguje z parlamentu na vládu. Toto ustanovenie nás degraduje na úbohú guberniu, kde o zásadných otázkach nebude rozhodovať slovenský parlament či vláda, ale EÚ. Základným princípom novely bolo v maximálnej miere oklieštiť suverenitu slovenských politických orgánov a naopak maximálne preferovať nadnárodné alebo nadregionálne inštitúcie. Priame ohrozenie našej suverenity vyplýva z preferovania regionálnych zoskupení, ktoré v rámci spolupráce regionálnych samospráv budú vytvárať rôzne euroregióny, ktoré budú presahovať hranice nášho štátu. Vďaka štedrým dotáciám európskych štrukturálnych fondov, či podpore nadácií Otvorenej spoločnosti a jej podobných sa veľmi skoro výrazne oslabí funkcia štátu na úkor regionálnych celkov. To je presne ideál, o ktorom už roky snívajú maďarskí iredentisti. Svoj cieľ dosiahnu takpovediac evolučnou cestou. Aj keď náš štát bude disponovať akousi formálnou, či skôr virtuálnou suverenitou nad daným územím, všetky dôležité kompetencie budú v rukách menšinových samospráv. Splní sa tak odveký sen ultraliberálnych politikov, ktorých hlavným poslaním je minimalizovať vplyv štátu, jeho suverenity a jeho hraníc. Slovensko sa tak stane jednou z prvých pokusných krajín, na ktorej sa bude testovať likvidácia národného štátu.

Novela ústavy obsahovala aj viacero ďalších veľmi účelových ustanovení, ktorých cieľom bolo vysporiadať sa s opozíciou. Medzi také nesporne patrí zvýšenie kompetencií Ústavného súdu. Ten, ako dobre vieme, je jednofarebný. Pri voľbe nových sudcov neprešiel ani jeden nominant opozície. Koalícia chce túto skutočnosť náležite využiť a kompetenciou akéhosi predbežného opatrenia dáva možnosť pozastaviť účinnosť akéhokoľvek zákona, o ktorom dvojica ústavných sudcov vysloví pochybnosť o jeho súlade s ústavou. V praxi to môže znamenať, že nejaký dôležitý zákon sa na začiatku funkčného obdobia novej vlády zablokuje a po skončení sa vydá nález, že vlastne ani nebol v rozpore s ústavou. Po celé obdobie nepohodlnej vlády však nemohol byť uplatňovaný. O tom, ako sa toto ustanovenie bude zneužívať, niet najmenších pochybností.

Ďalším z veľmi účelových zásahov do nezávislosti Najvyššieho súdu bola snaha ministerstva spravodlivosti novelou ústavy zbaviť sa nepohodlného predsedu NS. Zdá sa však, že táto Čarnogurského snaha za každú cenu ovládnuť NS bola príliš ťažké sústo aj pre žalúdky väčšiny koaličných poslancov, preto tento návrh neprešiel. Podľa novely ústavy sa má kreovať Súdna rada. Tá sa má stať najvýznamnejším samosprávnym orgánom súdnictva. Je však cynickým výsmechom samosprávnosti, ak v samosprávnom orgáne nemá sudcovská obec väčšinu. Naopak, jej kreovanie budú neprípustným spôsobom ovplyvňovať výsostne politicky kreované orgány, ako vláda či NR SR. Samostatnú kapitolu pri novele ústavy tvorilo prezentovanie vlastnej politickej agendy. SMK, bez ohľadu na nepriechodnosť otvorila otázku preambuly, DS predložila celú sériu pozmeňujúcich návrhov od zrušenia bezplatnej zdravotnej starostlivosti až po značné oklieštenie poslaneckej imunity. Celkom paradoxne, tento návrh predložil poslanec Langoš, ktorý sám už dvakrát využil tento inštitút a vyhol sa tak trestnému stíhaniu.

O zviditeľnenie svojej bezvýznamnej LDÚ sa pokúsil Ján Budaj vďaka pozmeňujúcim návrhom. Pred hlasovaním dokonca vyhlásil, že vedenie jeho LDÚ ho zaviazalo, aby v prípade, že jeho návrhy neprejdú, nepodporil návrh ústavy. Musel si byť pritom istý, že návrh, aby mandát po členovi vlády nespočíval, ale zanikal, nemal ani najmenšiu šancu prejsť. Svoju cenu sa pokúsil vylicitovať iniciovaním rokovania s predsedom dnes už de facto neexisujúcej SDK Dzurindom. Napriek tomu , že Dzurinda sa s ním odmietol čo len stretnúť a že všetky jeho návrhy neprešli, novelu podporil, čím stratil tvár a akýkoľvek rešpekt a definitívne sa tak zaradil medzi obskúrne - komické figúrky typu Jaroslava Volfa.

Najväčšiu polemiku však vyvolal pozmeňujúci návrh ústavne garantujúci ochranu života, ešte pred narodením. Treba celkom jednoznačne zdôrazniť, že najväčšiu obavu z eventuálneho prijatia tohto návrhu mali sami predkladatelia. Veľmi dobre si už od začiatku uvedomovali, že šanca na priechodnosť je minimálna a rokovanie o ústave chceli len využiť na prezentovanie svojej politickej agendy. Ich obavy vychádzali z toho, že ak by opozícia jednotne podporila tento návrh, celá novela by bola pre SDĽ a SOP absolútne neprijateľná. V tom prípade by čierny Peter za neprijatie ústavy ostal v rukách KDH. A práve táto obava sa stala nočnou morou poslancov KDH. Preto ani v rozprave, ani v kuloároch nijako nepresviedčali, ani nelobovali za prijatie svojho pozmeňujúceho návrhu.

Vyratúvanie všetkých nášľapných mín, ktoré novela obsahuje, by si vyžiadalo podstatne väčší priestor a hlbšiu analýzu. Žiaľ, koalícia znova predviedla, že jediný spôsob, akým je schopná vládnuť, je hrubá politická sila a bezbrehá arogancia voči opozícii. Svedčí o tom aj neslýchaný spôsob, akým bola ukončená rozprava o novele ústavy. Podobné bolševické metódy sa použili aj na koaličných poslancov, ktorí uvedomujúc si riziká váhali s podporou tejto novely. V kuloároch parlamentu lietali informácie o vydieraní či korumpovaní neistých. Je samozrejmé, že podobnému nátlaku sotva odolali slabšie poslanecké charaktery. Vrchol arogancie bolo pozvanie nespokojných poslancov Tuchyňu a Sládečka na koberec k samotnému Dzurindovi. O tom, že jeho autorita je nulová, svedčí okázalá ignorácia podobného nátlaku. Treba však počkať na dôsledky podobného stavu. Už dnes sa hovorí o tom, že nepodpora novely bude Mariána Andela stáť post podpredsedu NR SR. Je možné, že čoskoro sa dočkáme hrubej diskreditácia poslancov, ktorí si dovolili ísť svojou cestou.

Dvadsiaty tretí február sa do dejín Slovenska zapíše čiernym písmom. Miesto argumentov zvíťazila hrubá politická zvôľa, vydieranie a zastrašovanie. Čo je však najsmutnejšie, dôsledky čierneho piatku v slovenskej politike sa môžu stať začiatkom konca našej štátnosti. Napriek tomu dúfam, že boj o novelu bola len jedna prehratá bitka a že vojnu o našu suverenitu ešte možno vyhrať. Staré latinské príslovie učí, že pýcha predchádza pád. Verím, že tým, ktorí sa dnes naivne opájajú svojím Pyrrhovým víťazstvom, to voliči spočítajú už o jeden a pol roka a nakoniec skončia tam, kde už mali dávno odpočívať. Na smetisku dejín.

Roman F. Michelko