Posledné chvíle v Egypte

Midraš

Faraón zasa nedodržal sľub. Len čo vyšlo slnko, hriech vstúpil do jeho srdca. ”Odíďte so svojimi ženami” – povedal Hebrejom – ”ale vaše deti si ponechám.˝ Mojžiš mu odpovedal: ”Nešťastník, myslíš si azda, že sa náš Boh, namiesto tvojho stáda, nemôže dotknúť teba a tvojich domácich, a vziať ich z tohto sveta? Ale on čaká, aby si sa chcel zachrániť spolu s nami. Dovoľ nám odísť, mladým i starým, otcom a synom, matkám a nemluvňaťám. Miesto toho, aby si nás zadržiaval, prines obetu Predvečnému”.

”Mám prepustiť z práce šesťsto tisíc otrokov? – vykríkol faraón – a ešte im dať dary? Prac sa odo mňa! Nech nevidím viac tvoju tvár”. ”Už ju viac neuvidíš – povedal Mojžiš – lebo tak povedal Predvečný, Boh Izraela: «Ak nebudeš ľutovať hriechy a nedovolíš odísť Hebrejom, prejde šesť nocí, na siedmu zostúpim na Egypt a počnúc od prvorodeného syna faraóna, ktorý je nástupcom trónu, až po prvorodeného syna otroka, ktorý pracuje pri žarnovoch - zahubím všetko prvorodené»."

Prečo prvorodené? - pýta sa rabi Tanchuma. Pretože Egypťania topili prvorodených synov Izraela, a tiež preto, že Izrael je prvorodeným Predvečného.

Slávenie prvej Paschy

Bolo to v mesiaci Nisan, ktorý je prvým mesiacom. Práve v tomto mesiaci dostal Abrahám vo svojich časoch Požehnanie Svätého – nech je požehnaný - a rovnako Jakub, dostal v tomto mesiaci požehnanie od Svätého – nech je požehnaný. Keď sa už blížila noc, ktorú oznámil Predvečný, Hebreji sa žalovali Mojžišovi: ”Ako nás Boh zachráni? Naše hriechy sú veľmi početné.” On im odpovedal: ”Obnovte na svojich telách zmluvu patriarchov”. Lebo nik z nich, okrem tých z pokolenia Léviho, nebol obrezaný, A keď obrezali svoje telá, Mojžiš im povedal: ”Predvečný, náš Boh, zoslal mor na zvieratá, ktoré sú bôžikmi Egypťanov, a ktoré boli vašimi bôžikmi a teraz vy obetujte zviera, ktoré je vaším bôžikom a bôžikom Egypťanov. Nech otec každej rodiny vezme jahňa, prvorodené z ovce, nech ho zabije a zmieša jeho krv s krvou vašej obriezky. Potom nech vezme vetvičku yzopu (naši rabíni hovoria, že cez yzop - najmenšiu z rastlín, chcel Boh ukázať svoju veľkosť - najväčšiu z veľkosti), nech namočí yzop do zmiešanej krvi a nech ňou pokropí veraje svojho domu na pamiatku Izáka a Jakuba a prah na pamiatku Abraháma. Potom upečte na ohni baránka v celosti a postojačky v domoch, majte prepásané bedrá, sandále na nohách a palicu v ruke – rýchlo ho zjedzte s horkými bylinami otroctva a nekvaseným chlebom vyslobodenia, spievajúc Predvečnému. Nech ale nik nevychádza pred úsvitom, keď tej noci spravodlivosť Boha zasiahne všetko, čo je prvorodené v Egypte a všetkých ich bôžikov. A keď uvidí na vašich dverách krv zmluvy a krv Paschy, ktoré vás majú oslobodiť z rúk Egypťanov a od ich bôžikov, nedotkne sa vás, ale pôjde ďalej. A preto táto noc bude pre vás a pre vaše potomstvo nocou pripomínania Predvečného: máte ju sláviť po všetky veky, vy aj vaše deti, aj ich potomstvo, až po Paschu, ktorú bude sláviť na svete Mesiáš.”

Pascha - Boh prechádza

Keď už každý Hebrej v svojom dome upiekol na ohni baránka, Boh zavolal štyri vetry, ktoré vejú od Edenu a rozkázal im : ”Vejte na západ, na východ, na sever i na juh.” Vetry viali a vôňa Paschy sa rozniesla po celej zemi. Vtedy sa všetci králi zeme spýtali: ”Čo je to za vôňu?”, a anjeli z neba odpovedali: ”To Izrael pripravuje spásu sveta?.

Vtedy veľa spravodlivých spomedzi prvorodených Egypta našlo záchranu u Hebrejov, ktorí ich prijali. Lebo je napísané: Hľa, brána Predvečného, cez ňu vojdu spravodliví, a to nielen spravodliví Izraela, ale všetci, ktorých uznal za spravodlivých Predvečný.

Aj veľa nehodných spomedzi prvorodených Egypťanov hľadalo ochranu vo svätyniach svojich bohov. Ale nenašli tam záchranu, lebo sa spĺňa to, čo chce Boh.

V tú hodinu uprostred noci Pán zástupov, neviditeľný Sabaot, zostúpil na Egypt spolu s deviatimi tisícami mirjád anjelov záhuby. Jedni boli z neviditeľného železa, iní z neviditeľného ohňa. A keď anjeli zo železa a tí z ohňa chceli zoslať na určené obety svoje železo a svoj oheň, Boh ich zadržal hovoriac: ”Jedine Bohu patrí spravodlivosť.?

Vtedy v celom Egypte nastal nárek. V každom dome oplakávali mŕtveho: mŕtvych prvorodených spomedzi synov, mŕtvych prvorodených spomedzi dcér, mŕtvych prvorodených kniežat a vazalov, prvorodení bohatých i chudobných a tiež zajatcov, ktorí hovorili: ”Radšej zostaňme vo väzení, ako sa pozerať na oslobodenie Izraela”, až po prvorodených otrokov, ktorí pracujúc pri žarnovoch hovorili: ”Radšej zostaňme v otroctve, než vidieť Izrael na slobode”. Zomreli aj prvorodení mŕtvych, keď psy vyhrabali z hrobov ich telá, aby umreli po druhý raz. A na celej zemi hynuli aj všetci bôžikovia všetkých národov. Bôžikovia z kameňa sa rozsypali na prah, modly z dreva zhnili a tie z kovu sa zmenili na páchnucu vodu.

V tú noc sa faraón v paláci nedočkal, kým ho zobudia jeho sluhovia - zobudil ho krik celého všehomíra. Keď vstal, sám bez pomoci uprostred tmy, a chcel sa niečoho naslepo dotknúť, potkol sa; dotkol sa svojho syna, ktorý ležal na porfýriovej podložke a už nežil.

Vtedy sa okolo paláca tiesnil zástup ľudí, vchádzajúcich dnu stovkami dverí, zapĺňal sto nádvorí a akustické sály stenami, čo vydávali ozvenu. Boli to všetky matky a všetci otcovia, celý ľud, ktorí sa zbehol s chvením a ľakom, volajúc k faraónovi : ”Dovoľ im odísť, lebo inak všetci pomrieme!” Ale faraón mlčal, lebo – ako hovoria naši mudrci – keď deväťkrát napomenutý hriešnik deväťkrát odmieta pokánie, Boh mu vezme aj túžbu po pokání.

Vztýčilo sa tisíce rúk a vyhrážalo sa tisíce pästí, biče a kyje, meče a kopije s hrozbami, vyhrážajúc sa smrťou - obkolesovali nemú tvár faraóna. Vztýčené ramená, vystreté päste a biče, meče a kopije náhle zamreli zoči voči nemej tvári: uprostred nočného ticha v zelenej žiare, približoval sa odraz nejakých zábleskov. To blýskajúce svetlo sa hýbalo pozdĺž rieky a záhrad, sfíng a pylónov a pod ním bola maska s namaľovanými očami, pod maskou boli obväzmi a pod nimi - dve znehybnené nohy, ktoré kráčali.

Všetci spoznali v tej, čo prišla zo svojej pyramídy, múmiu Bítie, telesnú matku faraóna a duchovnú matku Mojžiša. Spoza obväzov sa vysunula ruka. Chytila faraóna za ruku a uprostred nočného ticha, viedla mŕtvola žijúceho – až zmizli spolu v diaľke.

Šli spolu v smere svetla, mierili obidvaja k miestu spevov. Keď sa ocitli pred dverami, ktorých veraje boli pokropené krvou, mŕtvola zabúchala a dvere sa otvorili. Faraón uvidel Hebrejov, ktorí spievali stojac okolo čerstvo upečeného mäsa, bedrá mali opásané, sandále na nohách a palice v rukách. Vtedy zvolal: ”Mojžiš!”. Akýsi hlas odpovedal: ”Už ma neuvidíš”. A znovu zvolal: ”Zhrešil som, Mojžiš, zhrešil som! Spoznal som tvojho Boha, ktorého som predtým nepoznal. Prinesiem ti pre neho všetky svoje poklady! Odíďte v pokoji a nechajte tu pokoj!” A volali všetky matky, volali všetci otcovia, celý ľud volal za ním: ”Všetky naše bohatstvá obetujeme Predvečnému. Vyjdite v pokoji a dajte nám už pokoj”. Ale hlas zopakoval: ”Už ma neuvidíš”.

Vtedy mŕtva akoby zašepkala: ”Mojžiš, synu môj, prvorodený syn mojej duše, či pre tú, ktorá ťa zachránila, nezachrániš prvorodeného syna môjho lona?”. A Mojžiš odpovedal: Matka, ktorá si ma zachránila, kvôli tebe som chcel zachrániť celý Egypt, ale nebola si tu, aby si ho zachránila spolu so mnou!”. A ukážuc svoju tvár povedal Mojžiš faraónovi: ”Budeš opakovať nahlas všetky slová, ktoré vyslovím?” ”Áno, budem ich opakovať”. ”Nuž opakuj: «Synovia Izraela, ste slobodní. Boli ste mojimi otrokmi a teraz ste sluhami Predvečného»”. Faraón opakoval a všetci, ktorí tam boli, počuli jeho hlas. ”Zopakuj ešte raz” - povedal Mojžiš. A opakoval po druhý raz a celý Egypt počul jeho hlas. ”Zopakuj po tretí raz”. A opakoval po tretí raz : ”Synovia Izraela, ste slobodní. Boli ste mojimi otrokmi, a teraz ste sluhami Predvečného”. A celý svet počul jeho hlas.

Vtedy Bítia odišla do krajiny podsvetia a na zemi sa ukázal deň, akoby naraz zasvietilo tisíc sĺnk, lebo - ako hovoria naši rabíni - synovia Izraela nemohli utekať za noci ako otroci, ale vychádzali ako slobodní ľudia - v plnom svetle.

Tak sa pohli otcovia a synovia, matky a dcéry, deti a starci nesúc dary, ktoré dostali od Egypťanov. Korach, Abiram, Datan a veľa Hebrejov s Egyptským srdcom ostalo medzi Egypťanmi, a tiež mnoho Egypťanov s hebrejským srdcom odišlo s Hebrejmi.

Bolo to pätnásteho dňa mesiaca Nisan. V prisľúbenom čase - ako hovoria naši mudrci - keď Hebreji vyjdú zo všetkých otroctiev, bolo to v ten istý deň toho istého mesiaca, keď sa prorok púšte vráti z púšte, prorok Ríma sa vráti z Ríma a Mesiáš oslobodzujúci svet odovzdá im pokoj a povedie ich: a každý z nich povedie svoje stádo k spravodlivosti Siona a k pokoju Jeruzalema.

(Dokončenie v budúcom čísle)

Z poľštiny preložila

Debora Grinavská