- Ak nebudeš Ty, Pane, písať mojou rukou, bude to hromadenie slov. Možno si tie riadky predsa niekto prečíta, ale nedotkne sa ho Tvoja moc. Avšak už nič nechcem robiť bez Teba. Odpovieš mi teda, prosím?! Hehnevej sa, ale neočakávam spomienkové slovo – slovo, ktoré poznám, ktoré som kedysi kdesi stretol… neuspokojíš ma s logos. Chcem rhemu. Prosím si Tvoje živé Slovo. Teraz. Pre túto situáciu: Pane, mám písať?

- Iz 10, 20 n.

O koho sme sa po príslovečnom cenganí kľúčov opreli? O Baala – boha dažďa, úrody, prosperity. S ním sme prijali celý roj božstiev. Sám som sa napríklad zúčastnil školenia ”humanitnou”organizáciou z Washingtonu, ktorá sa volá podľa antickej veštiarne Delphi. Dnes im splácame dane. Učebnica dejepisu pre ôsmy ročník ZŠ nesie názov: Slovensko na prahu nového veku. Rozumej: Slovensko na prahu New Age. Žiaci z viacdetných kresťanských rodín si nemôžu odovzdávať učebnice povinnej angličtiny, ale každý rok musia rodičia kupovať nové, redigované, a to čím ďalej, tým viac smerom k násiliu, nechutnostiam, okultizmu. Pomaly nenájdete v nich stránku, kde by neboli slovom alebo obrazom zastúpené tieto úpadkové prvky.

Nebudem viac pokračovať v príkladoch. Kto chce, ľahko nájde ďalšie dôkazy toho, že sme sa ako národ opreli o Baala. Boh nám však dnes hovorí: ”…zvyšok zachránených sa už nebude opierať o toho, kto ich bije, ale úprimne sa oprie o Pána. Svätého Izraela.” Tento zvyšok v našom slovenskom národe je dnes reprezentantom kultúry Ducha.

Je to celkom JEDNO – DUCHÁ vec. Je to kultúra, ktorú si tvorí sám Boží Duch. A to vo všetkých oblastiach života.

Dnes, v čase devalvácie slova, násilného manipulovania s ľudským vedomím a podvedomím, v čase všeobecnej dekadencie inštitúcií, štruktúr (aj cirkevných)… rastie v našom národe elastická štruktúra Ducha. Táto nie je monitorovateľná démonickým okom. Nie je ovládateľná prostredníctvom eskalujúcich žiadostivostí. Nie je porovnateľná s náboženským perfekcionizmom. Rastie neohrozene a nezadržateľne, pretože smeruje k mocnému Bohu. Je skrz naskrz bezkonkurenčná. Kto sa s ňou stretne, správa sa ako človek, ktorý našiel na poli poklad, všetko, čo mal, predal, aby mohol to pole kúpiť. Alebo ako žena, ktorá obrátila svoj dom naruby, len aby našla stratenú perlu. Boh prozreteľne ukrýva toto bohatstvo Ducha pred múdrymi a obozretnými, a zjavuje ho maličkým.

Božie slovo nám v Iz 10, 22. a 23. verši hovorí o neodvratnej záhube. No Teba, čo čítaš tieto riadky - hoci by si bol aký opustený, bezradný a ustrašený – teba sa to nemusí týkať. Lebo Pán v ďalšom verši hovorí: Neboj sa!

Neboj sa, ak si ochotný urobiť pokánie… Pokánie z ohavného duchovného smilstva. Pokánie pred láskyplným, JEDNO-DUCHÝM, Trojjediným. Teraz je ten správny čas na zmenu zmýšľania. Toto nie je čas na diskusiu. Toto nie je čas na konfrontácie, konferencie, konfesionalizmus. Toto je čas záchrany zvyškov povolaných. Táto záchrana sa deje z Božej milosti naším rozhodnutím… Ak prosíš: Príď kráľovstvo Tvoje – Boh ti vraví: Pokor sa! Ak prosíš: Pane, daj mi vieru – Pán ti vraví: Ver! Teraz sa s celou rozhodnosťou vzdaj všetkých chymérnych Baalových istôt a vábivých sľubov.

Konkurzne vybratá gospelová speváčka na obsadenia roly v najnovšom muzikále Hamlet sa krátko pred premiérou z médií dozvedela, že má vystupovať nahá. Duch v jej srdci zareagoval: a ona povedala režisérovi: -To nesmiem. A ostala pri tom. Strhla sa búrka, v ktorej hlavné roly hromov- bleskov hrali režisér, kolektív i rodina. Reprezentantka kultúry Ducha však ostala opretá o mocného a svätého Boha. Ponúkla Pánovi celú svoju umeleckú kariéru. Boj vyhrala.

Keď vnímame prekazenie zla, sme zatiaľ iba v negatívnej polohe. Kultúra Ducha je nanajvýš pozitívna kategória. Kultúra Ducha produkuje pokoj – nie demonštratívne očakávanie pokoja, dáva istotu – nie nádejanie sa na budúce zabezpečenie. Duch, ktorý si v nás stavia svoje dielo, nelieči – on sám je Zdravie. On uzdravuje, a to nielen telo, ale aj psychiku a vedecky nevyspytateľného ľudského ducha. Dnes je čas záchrany (= spásy). Dnes chromí chodia, hluchí počujú, slepí vidia, závislým prestáva chutiť droga…Toto nie je materiál pre masmédiá. Boh nie je senzácia, ale Skutočnosť. Skutočnosť v takej miere, akú sme doteraz nepoznali. Je nám na dosah. Skúsme a presvedčme sa, aký dobrý je Pán.

Časť vyvoleného národa, Efraimčania, stratili Božiu priazeň. Zdvihli svoju ruku proti Božiemu pomazanému, ktorý aj keď dosť pochybne, predsa úprimne sa uchádzal o pomoc Jakubovho Boha. A dostal ju: ”…zostúpil naňho Pánov Duch”. Efraim bol zavrhnutý. Štyridsaťdva tisíc mužov padlo, pretože nevedeli vysloviť mäkké ”š”. Mäkčeň bol rozlišovacím znakom.

- Vďaka Ti za toto poznanie, Pane. Ale čo mám teraz robiť? Príbuzný zavolá znova … Viem, že Ty, trikrát Svätý, neznesieš nič nečisté. Toto je však konkrétna situácia. Nastavil si mi zrkadlo. Pomôž mi teraz, prosím. Je to o tom, ako som doteraz žil. Ja som príbuzného nechal v nádeji, že mu vyhoviem. Dá sa to nejako zachrániť?