Dňa 18 mája 2000 bol zverejnený Manifest za európske povedomie – spoločné vyhlásenie prezidentov dvoch katolíckych laických hnutí: Semaines Sociales de France (prezident Jean Boissonat) a Zentralkomitee der deutschen Katholiken (prezident prof. dr. Hans Joachim Meyer).

Aj my pozorujeme šíriace sa rozčarovanie európskych národov vo vzťahu k prebiehajúcim unifikačným (a globalizačným) procesom. Vidíme potrebu nových impulzov pre uskutočňovanie projektu EÚ. Veľmi súhlasíme s tým, že spoločné európske povedmie môže vyrásť iba z hlbokého chápania človeka, z chápania zmyslu a cieľa jeho existencie. Ak sa dnes konštatuje, že EÚ charakterizuje ”nedostatok základnej orientácie”, príčinu vidíme práve v nepochopení človeka – zmyslu a cieľa jeho existencie, a to osobitne v súvislosti s jeho ekonomickými aktivitami. S autormi manifestu súhlasíme aj v tom, že aktivizácia občanov sa môže uskutočniť iba na báze pravdy. Naozaj nám nie sú potrebné inštitúcie, ak sa v ich húštine stráca nádej na účinnosť demokracie. Veľmi súhlasíme s tým, že dnes azda viac než v minulosti je rozhodujúcou ”otázka morálneho základu európskeho projektu”, etos rozširovania EÚ.

Morálny základ európskeho projektu bol pôvodne v ideáli mieru. Usudzujeme, že tento etos môže a musí byť v programe sociálnej spravodlivosti založenej na nezrušiteľnej hodnote dôstojnosti človeka, na rešpekte voči identite jednotlivého človeka i na rešpekte voči identite sociálneho subjektu – národa.

Súhlasíme teda so základným cieľom Manifestu za európske povedomie, so zmyslom jeho téz, základných hodnôt a princípov, s formulovanými podmienkami plodnej väzby medzi ekonomikou a sociálnou sférou. Podporujeme požiadavku udržania a rozvoja medzinárodného práva, účinného zápasu so zaostalosťou, a to aj so zaostalosťou, ktorú plodí aj súčasná globalizácia, s požiadavkou účinnej kontroly globalizácie a korekcie jej súčasnej výlučnej orientácie na ekonomiku a v nej na zisk. Aj my reklamujeme otvorenosť a pravdu, pravdu o tom, v čom sa práve nachádzame.

sa pripája k iniciatíve autorov Manifestu za európske povedomie, chápe jej význam, má však k nej doplňujúce i korigujúce poznámky. (Poznámky formulujeme podľa následnosti myšlienok pôvodného Manifestu.)

1. Stav, v ktorom sme sa ocitli, nie je výsledkom predchádzajúceho obdobia účinkovania zjednocujúcej idey Európy, t.j. jej zakladajúcej idey, lež jej popretím, únikom od pôvodného cieľa a zmyslu. O tom hovoria nedávne i súčasne prebiehajúce udalosti na Balkáne. Oficiálne miesta EÚ dodnes nevyslovili pravdu o týchto udalostiach, takže Európa žije dnes v nepravde, v stave ohrozenia.
2. ”Hlboké chápanie človeka” nie je nikde lepšie predstavené než v Evanjeliu, chápanie človeka v jeho spoločenských a hospodárskych činnostiach je uložené v pápežských sociálnych encyklikách s ich východiskom v slávnej encyklike Leva XIII. Rerum novarum z roku 1891. Ak Európa chce žiť zdravo, v mieri a byť úspešná, musí ich aplikovať na svoje pomery. Starozákonná orientácia bola Novým zákonom prekonaná. Preto treba hovoriť predovšetkým o kresťanskej európskej tradícii a všetko stavať na nej.
3. Otvorenosť voči svetu, podobne ako tolerancia, musia byť limitované kritériom dobra a perspektívy zdravého vývinu človeka a spoločnosti. Musí sa odpovedať na otázku: Otvorenosť a tolerancia k čomu, voči čomu?
4. Nedostatok základnej orientácie dnešnej EÚ spočíva v jej podriadenosti záujmom zisku, nekontrolovaným trhovým mechanizmom, v sociálnej necitlivosti a nehumánnosti, v opúšťaní vlastných špecifík a v podriaďovaní sa neeurópskym mocenským záujmom, ktoré odporujú pravde o človekovi, odporujú spravodlivosti, šliapu po princípe mieru, egoistickým záujmom podriaďujú svoje konanie a z pozície moci si vynucujú podporu od slabších. Sústredenie bohatstva a moci totiž vytvorilo ekonomickú prevahu, viedlo k zápasu o nadvládu nad politickou mocou a podnecuje boj medzi štátmi, keď sa hospodárska moc a sila uplatňuje na riešenie politických otázok (porov. encykliku pápeža Pia XI., Quadragesimo anno, ods. 108).
5. Mobilizácia občanov bude chýbať dovtedy, kým nebude odvaha k pravde. Aj v tomto dokumente sa opatrne obchádza verbálne správne reklamovaná pravda.
6. Demokraciu v tzv. vyspelom svete rozkladajú ekonomické záujmy prejavujúce sa v občas medializovaných korupčných škandáloch, v stále väčšej služobnosti politiky finančným kruhom a korporáciám, v strate priehľadnosti dejov v globalizovaných vzťahoch a závislostiach, v anonymite tých, čo podstatne ovplyvňujú vývin. Plášťom demokracie sa odieva rastúca anonymná totalita. Demokracia sa láme na manipuláciách médií. Čaká nás zápas o samu demokraciu.

7. Európu môže ozdraviť a dynamizovať iba etos – morálny základ a cieľ európskeho projektu. Ten sa však stráca v globálnych a strategických záujmoch. O tom hovoria udalosti na Balkáne, to Dokumentujú i udalosti pri rozširovaní EÚ – obyvateľstvo je manipulované politikou poloprávd, neprávd a zakrývaním finančného, hospodárskeho a mocenského pozadia rozširovania EÚ a NATO. Etos Európy sa dusí služobnosťou neeurópskym strategickým mocenským záujmom i rastom pokrytectva - nevyslovovanej pravdy o možnostiach mocných v porovnaní so slabými, ziskuchtivosťou a neraz aj diktátom vo vzťahu k pristupujúcim krajinám, v alibizme pri vyslovovaní hodnotiacich výrokov a pod.
8. Udalosťami na Balkáne bol zničený pôvodný symbol únie – mier. O tom sa trvalo rozširuje nepravda.
9. Sloboda je podmienkou demokratického usporiadania spoločnosti, ale sloboda sa musí udržiavať a dopĺňať povinnosťami. Sloboda bez povinností vedie k anarchii a anarchia volá po totalite. Sloboda musí byť mravná.
10. Solidarita je podmienkou sociálnej spravodlivosti. Solidarita a sociálna zdopovednosť musia stáť nad individualizmom a musia ”uzdiť” liberalizmus. EÚ však uvoľňuje uzdu liberalizmu v materiálnej i mravnej sfére.
11. Toleranciou sa dnes veľmi často zatvárajú ústa. Treba skôr reklamovať úctu k dôstojnosti človeka, rešpekt pred dôstojnosťou každého človeka, každého – aj sociálneho – indivídua. Treba odmietnuť všetky pokusy o popieranie identity (práva na existenciu) v mene pluralizmu, lebo jestvuje iba pluralizmus individualít, t.j. pluralizmus identít.

Sme presvedčení, že rešpektovaním týchto hodnôt možno dosiahnuť celoeurópsku dohodu a z nich možno odvodiť aj kritériá na politické diskusie.

Základnou európskou hodnotou je kresťanstvo. Na ňom, na kresťanských ideáloch možno stavať budúcnosť Európy. To je jej etos.

Na jeho mieste sa však v Európe postupne usadzuje kapitalistický materializmus, liberalizmus, individualizmus, racionalizmus, mravne rozkladná, bezuzdná ”sloboda” (i sloboda rozhodovania o živote), s tým súvisiaci mravný úpadok spoločnosti, deformácia mládeže tvorením falošných idolov, rozklad rodiny, šírenie drog, kriminalita, neistota občana. Túto pravdu o súčasnom vývine Európy nemožno prehliadnuť.

12. Európsku chartu základných práv treba doplniť o povinnosti. Jej názov by potom mal znieť Európska charta základných práv a povinností. Odvolávame sa pritom na argumentáciu H. Schmidta (Auf der Suche nach einer oeffentlichen Moral. DVA Stuttgart, 8. Aufl. 1999) a, pravdaže, na encykliku pápeža Jána XXIII. Pacem in terris, na upozornenie, že ”každý má v občianskom živote uplatňovať svoje práva, plniť svoje povinnosti a družne spolupracovať” (ods. 15) a ”kto má určité práva, má aj povinnosť dožadovať sa svojich práv” (ods.19). Na to sa však musia vytvoriť primerané podmienky, na to musí pamätať aj Európska charta základných práv a povinností.
13. V súčasnej Európe nejestvujú vážne prejavy antisemitizmu. Európa nie je ohrozovaná semitizmom ani v jej základoch nie je semitizmus.
14. Aj my zdôrazňujeme, že bez sociálnej spravodlivosti a ohľaduplnosti nemôže byť mier a sociálnu spravodlivosť treba vidieť v jej možných odtienkoch podľa špecifík jednotlivých krajín a ich ekonomík. V súčasnej Európe je deficit sociálnej ohľaduplnosti a spravodlivosti. Ona sa nedá dosiahnuť v nekontrolovanom trhovom prostredí, v prostredí presadzujúceho sa liberalizmu. Reklamovaná súťaživosť plní svoju funkciu iba vtedy, keď jestvuje ochrana slabých proti tlaku mocných, a to aj na nadnárodnej úrovni. Práve tu je vážna disproporcia medzi očakávaním občana a cieľmi súčasnej európskej politiky, ktorá nedokázala povedať pravdu o mieri a vojne ani zabrániť vzniku masovej nezamestnanosti s mnohorakými zlými dôsledkami. Tvorivú silu súťaže treba rozvíjať v zdravom sociálnom rámci. Jeho účinnosť je dnes nedostatočná.
15. Plodnú silu sociálnej a ekonomickej sféry možno dosiahnuť primeraným ohľadom na znevýhodnené spoločenstvá a skupiny, trvalým sociálnym dialógom odvodeným z národných úrovní (nie naopak), ktorý musí garantovať európska politika, korekciou terajšieho nekontrolovaného konkurenčného prostredia, spoločenskou kontrolou nad kapitálovými obchodmi a finančnými tokmi, resp. pokusom o novú definíciu sociálnej spravodlivosti, v ktorej sa musí rešpektovať právo na prácu, na spravodlivú odmenu za prácu a na osobnú iniciatívu. Sociálna dynamika vyvžaduje účinnú ochranu práv jednotlivcov a udržiavanie optimálneho priestoru pre individuálnu zodpovednosť, a to jednak vo vzťahu jednotlivca k pracovnému prostrediu, jednak v jeho vzťahu k spoločnosti.
16. Reklamované vytvorenie nového sociálneho práva nemôže byť iba symbolickým

základom pre rozvoj EÚ a pre rozvoj jej identity. Musí byť jej reálnym základom.

17. Veľmi vážnym európskym (a svetovým) problémom sa stalo nerešpektovanie územnej integrity a suverenity štátu, nezasahovania do vnútorných záležitostí a mierového riešenia problémov. Európa musí vyvodiť závery z porušenia medzinárodného práva, ignorovania mechanizmu Rady bezpečnosti OSN a vôbec ignorovania OSN. Vojnou nanútený mier nie je mier a tento stav nemôže dodatočne ospravedlniť ani takto tvorený pakt stability. EÚ nemôže dosiahnuť vnútornú harmóniu diktátom a manipuláciou – nemožno nanucovať dobro, dobro samo musí získavať a na to mu treba vytvoriť podmienky, ktoré nesmú byť obmedzované netrpezlivosťou mocných.

Európa sa musí oslobodiť od vonkajších mocenských záujmov a tlakov, musí definovať vlastnú bezpečnostnú politiku na princípoch mieru, solidarity a dôstojnosti partnera. Strategickým cieľom musí zostať mier (zakladacia idea zjednotenia Európy) nie nadvláda a zisk na ujmu kohokoľvek. Aktivity Európy (”preberanie osudu bezpečnosti národov do vlastných rúk”) nesmú prekročiť rámec mieru, rešpektu a priateľskej spolupráce a musia rovnako slúžiť všetkým.

Sme svedkami toho, že ”mnohé národy prichádzajú dnes o moc rozhodovať nad sebou, zostávajú uzavreté v tiesnivých hraniciach mocenského bloku, pričom sa vymazáva ich historická pamäť a ničia stáročné kultúrne korene” (encyklika pápeža Jána Pavla II., Centesimus annus, ods. 18), čo sa nemusí diať iba brachiálnou silou, lež aj skrytou duchovnou (aj mediálnou) manipuláciou. Nedávne európske udalosti potvrdili platnosť varovného hlasu tohto pápeža: ”Ak sú ľudia presvedčení, že vlastnia tajomstvo dokonalého spoločenského poriadku, ktorý znemožňuje zlo, sú potom aj presvedčení, že na jeho realizáciu smú nasadiť každý prostriedok, aj násilie a lož. Politika sa tak stáva akýmsi ”svetským náboženstvom”. ” (Centesimus annus, ods. 25.)

18. Súhlasíme s tým, že začlenením spoločenstva do svetového liberálneho trhu sa jeho problémy neriešia, lebo ”takáto globalizácia prispieva k vytváraniu nerovnosti”. Liberálny trh je výhodný pre silných, nevýhodný pre slabých. Nekontrolovaný liberalizmus spôsobuje prehlbovanie a upevňovanie nerovnosti, vedie k redukcii počtu bohatých a mocných a k rozmnožovaniu chudobných a slabých. Spôsobuje aj neprehľadnosť vzťahov a závislostí, anonymizuje diktátorov. Buď bude globalizácia kontrolovaná (porov. požiadavku pápeža Jána Pavla II. v citovanej encyklike, ods. 58, ”aby ... narastajúcemu zmedzinárodňovaniu ekonomiky zodpovedali účinné medzinárodné kontrolné a riadiace orgány”) a potom prinesie človekovi úžitok, alebo sa vymkne kontrole a bude viesť k chaosu. Mechanizmy globalizácie nemožno nechať v jediných, tobôž ešte v skrytých rukách. Nemôže byť ani záležitosťou súčasných mechanizmov samej ekonomiky – zápasov o zisk pre zisk a pre moc bez ohľadu na človeka, na podstatu jeho dôstojnosti.
19. Európa v terajšom stave podlieha čisto ekonomickému pokušeniu. Hlásaný a nátlakom presadzovaný ”nový svetový poriadok” nemá pravé kresťanské mravné základy. Nie je to európsky poriadok.
20. Súčasná európska a svetová skutočnosť je pred občanmi zahaľovaná. Niet vôle po pravde ani odvahy k pravde. Skutočnosti sú zahmlené, občania sú mediálne manipulovaní. Sú neslobodní, lebo nepoznajú pravdu a nemôžu sa slobodne (podľa pravdy) rozhodovať. Bez kresťanskej morálky v médiách je Európa vydaná napospas manipulátorom sveta. Bez mravnosti niet ani demokracie.
21. Francúzsko-nemecká iniciatíva, ak prijme pravdu a ak bude podľa pravdy aj konať, môže byť iniciatívou na ozdravenie Európy. Iná iniciatíva by však bola zradná a veľmi nebezpečná. Iniciatíva najmocnejších je najúčinnejšia, jej nebezpečie však spočíva v tom, že bez doplnkov a kontroly by prirodzene mohla viesť k rizikám egoizmu. Európska charta musí byť záležitosťou mnohých, najlepšie všetkých zúčastnených a dotknutých.
22. Európske povedomie musí prísť zdola – musí rásť z najlepších tradícií a špecifík Európy, z jej kultúrnych hodnôt a historických skúseností, z jej duchovnej konfrontácie so svetom. Európske povedomie by bolo falošné, labilné a rizikové, keby sa v ňom nezrkadlil jej duchovný základ a jej formujúca sila. Touto silou boli a sú kresťanské ideály, teda tá prostá a známa pravda Evanjelia.

V Bratislave 3. októbra 2000

prof. Dr. Ábel Kráľ