V dňoch 4. a 5. novembra t. r. som sa ako člen delegácie Národnej rady Slovenskej republiky zúčastnil ”Zhromaždenia poslancov sveta”, ktoré sa konalo pri príležitosti ”Jubilea štátnikov a poslancov” v Ríme. Táto udalosť prešla na Slovensku bez náležitej pozornosti médií. Zasluhovala by si oveľa väčšiu publicitu, ako sa jej doteraz dostalo. Viem, v tom čase boli naše mediálne prostriedky oveľa viac zaujaté prácou na zmarení referenda, a tak udalosť svetového významu ušla ich pozornosti. Možno aj my, účastníci tohto stretnutia, sme mali byť v informovaní aktívnejší, no a keďže sme neboli, pokúsim sa aspoň dodatočne podať krátku informáciu o tom, o čo v Ríme v tých dňoch šlo.

Na svete len pár jedincov nepochybuje o tom, že popri všetkých úspechoch, ktoré ľudstvo v civilizačnom procese dosahuje, je veľa bolestivých miest, ktoré nielen kvária najvýznamnejšie osobnosti sveta, (žiaľ, medzi nimi nie je dostatok politikov), ale značná časť populácie žije na hranici možnosti ľudskej existencie.

Zhromaždenie poslancov sveta prijalo tri dokumenty, ktorými chce obrátiť pozornosť svetovej politiky na oblasti duchovného a materiálneho života ľudstva. Ide o dokument Zahraničný dlh chudobných krajín, potom Ľudská dôstojnosť a sloboda a tretí, Etika a globalizácia.

Ani v jednom dokumente sa nenastoľovali javy a procesy nové, doteraz neznáme. Mnohé boli obsiahnuté už v predtým prijatých dokumentoch z rôznych svetových fór. Ak je po tomto zhromaždení niečo nové, tak to, že vo všetkých troch dokumentoch, aj keď tematicky odlišných, vystupuje so všetkou naliehavosťou do popredia sociálne položenie ľudstva. Zhromaždenie už v prvom dokumente predkladá, nebojím sa to tak nazvať, otrasné údaje. Citujem z dokumentu: ”... takmer polovica svetového obyvateľstva je nútená žiť s menej ako dvomi dolármi na deň.”

V druhom bode dokumentu sa tento stav ďalej rozvíja: ”Najbohatšia pätina svetovej populácie vlastnila pred štyridsiatimi rokmi bohatstvo rovnajúce sa tridsaťnásobku bohatstva najchudobnejšej pätiny, dnes sa táto priepasť zväčšila 74-násobne. Krajiny OECD s 19 %-ným podielom na počte svetového obyvateľstva kontrolujú 71 % svetového obehu tovarov a služieb. 95 % svetových komerčných úverov smeruje k 20-tim percentá, obyvateľstva, zatiaľ čo najchudobnejších 20 % dostáva len 0,2 % úverov.

Dovolím si malé odbočenie. Pred niekoľkými týždňami Praha hostila najvýznamnejších politikov, ekonómov a finančníkov z celého sveta. Prím hrali veľké medzinárodné inštitúcie, najmä Medzinárodný menový fond a Svetová banka. S obidvomi máme dočinenia aj my. Je tiež známe, že proti tomuto samitu svetového kapitálu sa zdvihla nebývalá vlna protestujúcich z celého sveta. Vo svetle pred tým uvedených faktov nie je ťažké ich pochopiť.

Zhromaždenie vyjadrilo vďačnosť Jeho Svätosti Jánovi Pavlovi II. za postoje, ktoré v prospech rovnomernejšieho rozdelenia svetového bohatstva zaujíma. Spomenulo jeho posolstvo Zhromaždeniu Spojených národov v r. 1985. Ja však dodávam, že sociálne cítenie Cirkvi a jej hlavy je permanentné. Stačí len spomenúť encykliky a každoročné posolstvá Urbi et orbi.

Napokon, okrem iných vážnych skutočností, zhromaždenie zaujalo postoj aj k civilizačným trendom. ”Prírodovedecký alebo technologický pokrok nemôže ísť proti objektívnemu morálnemu právu, ktoré je referenčným bodom pre občianske právo v tom zmysle, že je prirodzeným pravidlom, ktoré je vpísané do srdca ľudstva.”

Bolo to veľkolepé podujatie. Ušľachtilé predstavy, ich humánnosť by malo teraz ľudstvo pocítiť v konkrétnych činoch zodpovedných.

Július Binder