Myslím si, že každému súdnemu človeku je jasný nezmysel ukrývajúci sa v slovnom spojení "rozhodovať o vlastnom tele" v súvislosti s umelým ukončením tehotenstva. Je jasné, že úplne nový ľudský jedinec vzniká vo chvíli počatia, a teda vyvíjajúci sa ľudský plod nie je súčasťou matkinho tela, ale je novým človiečikom. No nechcem sa hlbšie venovať tejto téme. Skôr by som chcel priblížiť historické súvislosti legalizácie umelého potratu a najmä priblížiť jeho "demokratické" korene, na ktoré sa s takou obľubou odvolávajú jeho zástancovia.

Aby sme si hneď na začiatku urobili plastickejší obraz o tomto probléme, povedzme si, ktorá krajina ako prvá legalizovala umelý potrat. Bola ňou "naozajstná bašta" slobody, demokracie a ľudských práv – Sovietsky zväz, ktorý v mene "vlády pracujúcej triedy" odpravil na onen svet na popraviskách a v chýrnych gulagoch milióny svojich nevinných občanov. No ešte pred rozmachom týchto "prevýchovných metód" rozpútal Vladimír Iľjič Uljanov alias Lenin neľútostný boj proti najbezbrannejším – voči nenarodeným deťom. Tento vodca "svetového proletariátu" kedysi vyslovil známu vetu: "Ak chceme zničiť národ, musíme najprv zničiť jeho morálku a padne nám do náručia ako zrelé ovocie". Keďže jeho snahou bolo zničiť zdravé jadro národov cárskeho Ruska a na ich troskách vybudovať nový "sovietsky národ", chopil sa práce hneď po októbrovej revolúcii v roku 1917. Na prvom zasadnutí revolučnej vlády presadil občianske sobáše a možnosť úplne prístupného rozvodu bez udania dôvodov. Parlament, ktorý bol zložený iba z boľševikov, túto právnu úpravu v roku 1920 bez zábran schválil. Jej súčasťou bola bez akéhokoľvek vysvetlenia sťaby úplná samozrejmosť aj všeobecne prístupná možnosť umelého potratu. Sovietska tlač vtedy tento zákon zdôvodňovala: "Ak má mať žena podľa teórie súdruha Engelsa právo na slobodné striedanie partnerov podľa svojej vôle a právo realizovať sa v spoločenskom živote, potom musí mať tiež právo zabrániť počatiu a štát, reprezentovaný lekárom, jej má v tom vďaka tomuto novému zákonu pomôcť."

V 50. rokoch nasledovali príklad Sovietskeho zväzu, Švédska a hitlerovského Nemecka všetky komunistické štáty s výnimkou Rumunska. Česko-Slovensko legalizovalo umelý potrat zákonom roku 1957 a roku 1986 ho úplne liberalizovalo. Predtým sa však o tento krok pokúšala počas SNP aj povstalcami riadená SNR na nimi kontrolovanom území Slovenska. Na sklonku roku 1989 nová postkomunistická vláda v Rumunsku, mimochodom zložená z "verných" súdruhov za čudných okolností popraveného vodcu Nicolae Ceaucesca, medzi prvými "demokratickými" zmenami presadila na veľkú radosť "Planned Parenthood", práve legálne umelé potraty. O tejto organizácii, ktorá sa pasovala za predstaviteľku západných civilizačných hodnôt a demokracie, sa zmienim ešte v ďalšej časti článku.

Západné krajiny podľahli tlaku obdivovateľov totalitných ideológii nacizmu a komunizmu, reprezentovaných mnohými ľavicovo orientovanými politickými stranami a "neziskovými" organizáciami až po tzv. sexuálnej revolúcii v sedemdesiatych rokoch. V USA to zašlo napríklad tak ďaleko, že zabitie dieťaťa v matkinom lone je beztrestné až do deviateho mesiaca tehotenstva, teda presnejšie až do chvíle pôrodu. Z tejto "krajiny slobody" je známa aj obzvlášť brutálna metóda interrupcie, tzv. metóda čiastočného pôrodu/potratu, (D & X), ktorá keby sa uskutočnila o pár sekúnd neskôr, bola by považovaná za sadistickú vraždu. Táto metóda je taká zdrvujúca, že ju nechcem opisovať, no ak by ju niekto v záujme pravdy chcel spoznať, odporúčam mu webovú stránku českých ochrancov nenarodených detí - www.prolife.cz.

Ako prvá s požiadavkou legalizácie interrupcií ešte pred boľševickou revolúciou v Rusku prišla Američanka Margareth Sangerová, ktorá presadzovala teóriu o preľudnení sveta. Vychádzala pritom z myšlienok filozofa Malthusa. Podľa jej názorov tento stav treba riešiť redukciou obyvateľstva za pomoci umelých potratov, sterilizácie a eutanázie. Táto žena sa neskôr stala veľkou obdivovateľkou a propagátorkou Adolfa Hitlera, ktorého vo svojich spisoch otvorene chválila za program eutanázie. Hlásila sa otvorene k nacizmu, propagovala eugeniku, ktorej cieľom malo byť "očistiť ľudstvo od menejcenných rás". Sangerová je zakladateľkou "Planned Parenthood", čiže Spoločnosti pre plánované rodičovstvo, ktorá má svoju pobočku aj na Slovensku a ktorá sa mimochodom veľmi angažuje v boji za "právo žien na bezpečný umelý potrat" po celom svete.

Veľmi zaujímavé je tiež historické pozadie niektorých firiem, ktoré profitujú z výroby abortívnej antikoncepcie, či priamo farmakologických abortív. Napríklad taký neslávne známy preparát RU-486, ktorý okrem toho, že je vražedný pre dieťa rastúce pod srdcom matky, je podľa vedeckých štúdií a lekárskych skúseností aj veľmi nebezpečný pre samu ženu. Jeho výrobcom je firma Roussel Uclaf/ Hoechst, ktorá čiastočne pochádza zo smutne preslávenej spoločnosti A. G. Farben. Tá zásobovala hitlerovské vyhladzovacie tábory smrtiacim Cyklónom B, používaných v plynových komorách. Takých preparátov je však omnoho viac a pod rozličnými názvami. Je napríklad zarážajúce, že v príbalových a reklamných letáčikoch k hormonálnym antikoncepčným preparátom (takmer všetkým na slovenskom trhu) sa dočítate, že blahodarne pôsobia na ženskú pokožku, liečia akné, pôsobia preventívne (?!) vo vzťahu k rakovine krčka maternice a len kdesi medzi riadkami sa dočítate, že jeden z ich účinkov je i abortívny - svojím pôsobením zabraňujú uhniezdeniu oplodneného vajíčka v maternici. Na výhrady pro-life aktivistov sa ľudia zo Spoločnosti pre plánované rodičovstvo pripravili svojským spôsobom. Odsúhlasili si definíciu, podľa ktorej sa tehotenstvo začína až nidáciou, t. j. uhniezdením oplodneného vajíčka v maternici, a tak teda o žiadne ukončenie tehotenstva v prípade pôsobenia hormonálnej antikoncepcie či vnútromaternicového telieska vlastne nejde. Tento lekársky a ešte väčší etický nezmysel, ktorý s obľubou verklíkujú aj slovenskí zástupcovia Spoločnosti pre plánované rodičovstvo, však nemôže zmeniť základnú pravdu o človeku a o počiatku jeho života.

Myslím si, že nám stačí len týchto niekoľko historických faktov na to, aby sme pochopili, ako je to v skutočnosti s tým "demokratickým právom" ženy na umelý potrat. Je viac než symbolické, že za toto "právo" sa v poslaneckých laviciach najviac zasadzujú práve pohrobkovia Leninovej ideológie. Nezostaňme voči tomu ľahostajní, hoci to v dnešnom svete, holdujúcom kultúre smrti, nie je jednoduché.