Odhliadnuc od všetkých možných politických pohnútok, od zákulisného boja, ktorý sa vedie v našom parlamente a vo vláde, musím uznať, že KDH sa aspoň na okamih nebálo stáť za svojím názvom, keď navrhlo ukotviť v ústave ochranu nenarodeného života. Tu sa jasne ukázalo, v ktorom politickom subjekte zostala štipka kresťanskej viery. Lebo na rozdiel od SDKÚ, ktoré pred ochranou života uprednostnilo pseudostabilitu vlády, KDH našlo dostatok mužnosti a vstúpilo so zásadným postojom na klzký ľad súčasnej demoralizovanej politickej scény.

Tu však aj moje uznanie odvahy KDH končí. Odrazu totiž zaznievajú hlasy, že KDH podporí novelu ústavy aj v prípade, že jeho pozmeňovací návrh neprejde. Vraj sa o dosiahnutie svojho zámeru pokúsi inou cestou, formou prijatia zákona v NR SR, alebo podaním na Ústavný súd.

Náhodou sa mi do rúk dostal list adresovaný poslancom za KDH práve k predmetnej otázke. Píše sa v ňom aj nasledovné: ”...v otázke Desatora niet priestoru na kompromisy. Prikázanie znie NEZABIJEŠ! A postoj katolíckej cirkvi k tejto otázke je nekompromisne jednoznačný: Nenarodené dieťa je nevinný človek a nik z ľudí nemá právo zavraždiť ho. Ani matka, ktorá ho počala... Ak by dakedy dakde dajaká väčšina bola za to, aby sa zatvorili kostoly, aby verejné či iné prejavy viery boli spoločensky trestané, aby sa zakázal krst, aby sa zakázal symbol kríža..., bol by to dostatočný dôvod pre kresťana pridať sa k takejto väčšine preto, aby väčšina nemala ťažkosti? Ak teda Vaši koaliční partneri chcú do ústavy presadiť článok, ktorý by otváral dvere pre zabíjanie nenarodených detí, máte Vy, katolíci v KDH, právo podporiť to? Máte právo prijať argumentáciu, že ústava musí byť prijatá a ak by ste nehlasovali za takúto ústavu, ústava by v parlamente neprešla a vzniklo by to a to...? Bolo by to väčšie zlo než vraždenie nevinných?”

V tejto chvíli a kedykoľvek inokedy v budúcnosti tieto slová podpisujem plným menom, uvedomujúc si, aké ťažké je bremeno kresťana, tobôž štátnika.