Veru niet za čím banovať, že sa zrútil komunizmus ako umelá, neprirodzená ideologická osnova oponentúry, zdá sa, rovnako umelého kryptokomunizmu či liberalizmu. So zánikom komunizmu, aspoň komunizmu východnej proveniencie (lebo súčasná Európa je vo väčšine vládnych garnitúr marxistická), zanikla možnosť opravného prostriedku na tlaky amerického liberalizmu, šíreného globálnymi oznamovacími prostriedkami, ale aj hospodársky a vojensky. Zdá sa evidentné, že tlak Západu na Východ neustal s porážkou komunizmu, vojenská konfrontácia ospravedlňovaná komunistickým totalitarizmom sa nepremenila na partnerskú spoluprácu, ale prebieha pokračujúci zápas o zaujatie čo najvýhodnejšieho postavenia, priblíženie sa k nerastným surovinám a potenciálu bývalého silového konkurenta. Naostatok týmto cieľom slúži aj nástup pechoty, čo aj v podobe moslimských mudžahídov.

Slovenský národ tak prežíva po násilnej maďarizácii, čechoslovakizácii, sovietizácii, kolektivizácii, ateizácii atď. novú etapu tlaku na prirodzenosť jeho duchovného vývoja. Hoci v tomto tlaku nie sme osamelí, lebo podobne ho pociťujú aj iné národy, predsa len pre nás, ktorí sme zažili iba niekoľko rokov relatívne nezávislého spravovania svojich vecí v novodobých dejinách, tieto okolnosti mnohonásobne umocňujú naše bolesti, najmä z hospodárskej transformácie.

Vonkajšie tlaky spôsobujú, že sa správy verejných vecí nemôžu ujať národné elity, ale elity opierajúce sa o ideové a silové zázemie zahraničia. Kresťanské politické elity, rozdelené vo vnútri dvoj, ba dnes už trojnásobne, by mali a mohli preklenúť rozpory oslabujúce presadzovanie slovenských záujmov. Žiaľ, zatiaľ sme k tomuto poznaniu nedozreli ani na jednej strane rozdeleného jediného duchovného a kultúrneho tela. Zdá sa,.že čakáme až na chvíľu, keď nás bude musieť pomeriť zápas v novom disente, opäť hlboko v podzemí.