Nahý je kráľ
Teodor Križka
Náš život je poznačený politikou do takej miery, že ani my kresťania, ktorí vieme o prikázaní lásky, nevieme vybŕdnuť z tejto – uznajme – pritesnej, priveľmi limitujúcej, a preto málo pravdivej siete. Náš dvojaký život, tak úspešne ospravedlňovaný situáciou v minulom, totalitnom režime, rovnako úspešne pokračuje aj v období, ktoré tak trochu eufemisticky nazývame ako slobodné.
Alebo až také slobodné nie je?
Koľko príkladov priateľstiev praktizujúcich kresťanov, ktorí sú prívrženci koalície a opozície by sme vedeli preukázať? Dali by sa vôbec spočítať na prstoch jednej ruky? Dá sa nazvať slobodným čas, keď sa ľudia správajú nedôverčivo jeden k druhému len preto, lebo im miesto v štátnej správe zabezpečila iná politická garnitúra ako tá, ktorú v
erejne vyznáva môj spolubrat? Možno považovať za prirodzené, ak sa ľudia, ktorí v minulosti mali mnoho spoločného, odrazu na verejnosti prestanú stýkať, lebo majú pocit, že by prišli o podporu tých, ktorí ich vyniesli na výslnie?Uznáte, zaiste nie.
To nevravím iba na adresu súčasných vládnych garnitúr. Platí to všeobecne o čase minulom aj súčasnom. A kto iný, ak nie my by sme mali hravo prekračovať limity politického sektárstva, lebo nič iné ako politické sektárstvo sa tu nekoná, kto ak nie my by sme mali byť motorom prekonávania umelých bariér medzi ľuďmi a spoločenskými skupinami, ktoré ktosi nastražil ako nášľapné míny?
Keď vládli strany, ktoré sú dnes v opozícii, a boli to strany, ktorým sa nedá uprieť historická zásluha na obnovení samostatnej Slovenskej republiky, médiá rozhorčene poukazovali na jav, že sa ktosi pokúša deliť Slovákov na lepších a horších. Dobrými Slovákmi sa cítili aj tí, ktorí sa hanbili za náš štátny znak a bozkávali ”slobodnú” českú zem. Dnes tí istí ľudia rozdelili spoločnosť na dobrých a zlých Slovákov, ibaže podľa iného kľúča. Dobrí sú koaliční Slováci, vrátane najmaďarskejších Maďarov na zemi, ktorým sa tak veľmi pozdávalo vojnové ťaženie na Balkáne, a zlí opoziční, lebo nás aj vďaka, a predovšetkým, vďaka nim priviedli do tzv. medzinárodnej izolácie.
Kým ľudia nepochopia, že prirodzenou snahou politických strán je ohradiť existujúci voličský potenciál bariérou morálnych
a iných predsudkov a neraz nereálnych spoločensko-politických vízií, lebo tým si zabezpečujú predovšetkých svoje vlastné miesto na výslní, súčasný stav neprekonáme. V čase dokonalého psychologického rozpracovania spôsobov, ako za účasti médií manipulovať verejnou mienkou, opäť treba pozornejšie vnímať biblické pasáže o mudrcoch a hlupákoch.