Možno sa mýlim, ale po mnohoročných skúsenostiach som presvedčený, že duch sa zastaviť nedá. Nezastavili ho komunisti, hoci mali na to rozvetvený aparát a zapojili do svojej ”práce” aj autocenzúru, čiže strach. Bolo mi napr. do smiechu, keď som si raz vypočul vplyvného potentáta, ako sa zastrájal, že on veru istého básnika zosadí z Pegasa. Po dotyčnom vplyvnom potentátovi dnes už niet ani chýru ani slychu, ale poézia nepohodlného autora stále žije, ba jeho verše, najmä pod tlakom desivej sociálnej situácie, nadobúdajú nový, omnoho živší rozmer ako v čase vzniku.

Duch sa zastaviť nedal ani po zmene režimu, kedy sa kormidiel ujali iní šéfovia a iní potentáti, neraz rovnako presvedčení o svojom vlastníctve patentu na rozum. A duch sa nedá zastaviť ani súčasnej garnitúre, ktorá rozdeľuje prostriedky štátu na podporu kultúry osvedčenými cestičkami iba tým s v o j i m . Daromne sa každoročne uchádzame o grant Ministerstva kultúry SR, daromne klopeme na všetky možné aj nemožné dvere, daromne sa za nás prihovárajú ľudia s nemalou váhou, dokonca aj politicky blízki súčasnej vládnej moci (veď aj medzi nimi sa nájdu múdri a tolerantní jednotlivci), odpoveď je vždy tá istá: ”S poľutovaním Vám oznamujeme...” a zvyšok chabého štylistického cvičenia ministerskej úradníčky si už ľahko domyslíte sami. Aby však čosi zostalo aj pre históriu, obetujem vzácny priestor Kultúry a uverejňujem faximile tohtoročného stanoviska MK SR k našej žiadosti.

Isteže, cítim horkosť v srdci, že námaha desiatok skvelých slovenských osobností, ktorí zo seba odovzdávajú to najrýdzejšie zlato na stránkach nášho časopisu, si nezasluhuje ani korunu finančnej pomoci. Isteže, trápi ma, že musíme chodiť kolenačky a zháňať nemalé prostriedky na vydávanie Kultúry inde ako v rezorte, s ktorým by nás malo spájať viac než slovko kultúra. Veď je to veľká časť energie, ktorú by sme mohli investovať do zápasu o hodnoty, ktoré sa pod zlou správou MK SR rozpadajú. Ale napriek tomu si opakujeme – duch sa zastaviť nedá.

Duch sa zastaviť nedá, hoci by ho radi zastavili tí, ktorí sa vždy radšej stotožňovali s oficiálnou ideológiou a najmä záujmami mocenských elít. Duch sa zastaviť nedá ani skupinkám, pre ktoré je náš duchovný zápas tŕňom v oku a uchyľujú sa dokonca k pokusom o skúpenie celého nákladu časopisu v našom hlavnom meste. (Aj vzhľadom na to prosíme čitateľov, aby si Kultúru predplácali, veď štvrťročné predplatné je iba mizivou čiastkou za skutočnú hodnotu, ktorú prinášame).

Duch sa zastaviť nedá, kým bude mať nás, svoje nástroje. Dokiaľ budeme pozorovať, analyzovať, tvoriť a presviedčať, že na to máme byť nástrojmi Ducha, bude Duch s nami. Ba ani keď nebudeme, Duch neprestane. Nájde si iných a iné prostriedky, lebo Duch vanie, kde chce a kade chce.