Potrebujeme kultúru?

Teodor Križka

Minulý rok sme vás informovali, že Ministerstvo kultúry SR v Roku kresťanskej kultúry nepridelilo nijaký príspevok zo Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia jedinému kresťanskému týždenníku Kultúra. Situácia v tomto roku nie je iná. Nedávno sme obdržali od úradníkov MK SR list s veľmi prostou reakciou na našu žiadosť o finančnú dotáciu. "Pre nedostatok disponibilných prostriedkov" sa nám neušlo z viac ako desaťmiliónového koláča, hoci podľa vierohodných zdrojov "odborná" komisia pridelila vyše dvojmiliónový príspevok na časopis, ktorý vôbec neexistuje. Nuž opäť jedna z podôb súčasného šafárenia garnitúry, ktorá "zachraňovala kultúru". Dnes s už s istotou vieme, pred kým: pred Slovákmi. Lebo správanie sa voči nám má podobné črty ako správanie sa voči Matici slovenskej, ba voči všetkému slovenskému, výskumom dejín počínajúc a publicistikou o Slovensku a Slovákoch končiac.

Hľa, paradox slovenskej štátnosti: pôvodná slovenská kultúra je opäť - ako za Klausa - vykázaná na balkón, zato sa darí kultúram národnostných menšín, najmä tej najväčšej z nich.

Aj toto je dôsledok nerozvážneho konania vo voľbách, keď nezrelý volič a dnes už bez ostychu možno povedať, aj nezrelý volič-kresťan, v ľahkovážnej nádeji na nápravu evidentných, no nie neprekonateľných chýb predchádzajúcej vládnej zostavy pod tlakom médiami preferovanej katastrofickej vízie otvoril dvere dokorán typu vládnej moci, aká už predtým prišla do čela iných postkomunistických štátov – podľa priehľadného scenára.

Žiaľ, nič také by sa nemohlo udiať bez účasti omámeného obyvateľstva, bez nízkej informovanosti jednoduchých ľudí, ale aj mnohých vzdelancov. A vývoj pokračuje. Scenár postupného pretínania finančných tokov medzi štátom a cirkvami je na svete. Dotkne sa bezprostredného života cirkevných spoločenstiev, cirkevného školstva nevynímajúc. Viete si pritom predstaviť, čo by sa v takomto prípade dialo do roku 1998? Námestia by boli plné spravodlivostichtivých ľudí a určite by k nim plamenným spôsobom prehovoril niektorý z ctihodných otcov. Dnes, keď je situácia povážlivá, niet ani ľudí na námestiach, ani horlivých zástancov spravodlivosti. Akoby sa jedni i druhí hanbili za to, ako sa nechali oklamať.

Možno sa k vám prihováram trochu emotívnejšie ako inokedy. Som však skutočne rozhnevaný a nemám síl oprávnený hnev skrývať, lebo krivda sa neudiala iba Kultúre. Krivdí sa celému nášmu národu.

Napriek tomu sa chcem verejne poďakovať tým, ktorí – síce neúspešne, ale predsa len - odporučili Ministerstvu kultúry SR udeliť finančný príspevok. Sú to: Pavol Števček, poslanec NR SR za HZDS, František Hrušovský, podpredseda NR SR za KDH, František Mikloško, poslanec NR SR za KDH, Peter Muránsky, poslanec NR SR za KDH, Viera Rusková, poslankyňa NR SR za SOP a Michal Kováč, prezident SR v rokoch 1993-98.