Zatiaľ v Haagu čaká na svoj osud juhoslovanský prezident Slobodan Miloševič. Je socialista, podobne ako väčšina vládnych garnitúr demokratickej Európy. Čože sa to stalo, že sa ocitol na lavici obžalovaných? Vari robil niečo iné a inak, ako by to robili v Berlíne či Paríži, keby sa národnostná a náboženská menšina rozhodla so zbraňou v ruke odkrajovať kusy posvätnej nemeckej či francúzskej zeme?

Nie, Balkán, ”mäkké podbruško Ruska”, ako ho zvyknú nazývať rozhľadení politológovia, je skúšobným polygónom na ďalší postup NATO k zdrojom takmer nevyčerpateľných nerastných bohatstiev a energií na Východe. Americkí stratégovia dobre vedia, že nakupovať strategicky dôležité suroviny za svetové ceny, navyše v jednom balíku doplnené o politické kompromisy, sa im v 21. storočí nemusí vyplatiť. Rozhodli sa zovrieť obruč okolo najväčšieho rivala v dejinách a ovládnuť politicky, ekonomicky, ale aj vojensky východnú Európu vrátane Ruska. Informovaní vedia, že už dávno existujú úvahy o tom, ako rozčleniť Rusko na tri, resp. päť štátov. Ani Čína, ekonomický dravec, nezostáva bez povšimnutia. Aj v jej priestore sa dá v budúcnosti očakávať konflikt.

Miloševič je iba obeťou tohto zápasu. Nosí psiu hlavu, lebo nie je zárukou bezproblémového postupu východným smerom. A bude ju nosiť každý, kto si len spomenie, že v jeho žilách koluje slovanská krv. Nakoniec domácich príkladov je na podporu tejto smutnej myšlienky viac ako dosť. Rovnako v minulosti ako v súčasnosti. To preto sa tak ťažko spoľahnúť na jednotlivcov, ktorí prisahajú na boj o národné záujmy. Ak ich ešte pred nástupom do veľkej politiky nezlomili peniaze, určite ich zlomí vytrvalá mediálna kampaň, ktorej koryfeji dobre vedia, ako na to.

Možno sa niekto opýta, prečo konzervatívny časopis, akým je Kultúra, tak veľmi zaujíma osud Slobodana Miloševiča. Nuž preto, že stojíme síce na opačnom brehu, ale na opačnom brehu tej istej rieky. Musíme vidieť v osudoch Balkánu možný vývoj v stredoeurópskom priestore. Musíme sa učiť z rizík otvoreného vzdoru, ale aj z rizík servilného, ”kolenačkového” postoja. Musíme vnímať, že ekonomicko-mocenský záujem, ktorému sme dobrí akurát tak ako mostík v trasovisku dejín, prináša a prinesie veľa utrpenia národom dúfajúcim ešte pred desiatimi rokmi, že nastáva éra ich slobodného duchovného a materiálneho rozvoja.

Upozornenie

Upozorňujeme čitateľov, že nasledujúce dvojčíslo Kultúry 16-17 vyjde presne o mesiac, 9. júla 2001 a bude mať rovnako 24 strán za nezmenenú cenu.