Svet na prelome milénií sa nám mení pred očami s rovnakou rýchlosťou, ako sa na jeseň sfarbuje lístie na stromoch v hornatom kraji. Bipolárnosť, ktorá zabezpečovala akú-takú rovnováhu mocenských síl, sa vyparila kamsi do nenávratna ako rosa, do ktorej sa oprelo ranné slnko. Ani také národy ako Nemci alebo Francúzi sa už necítia suverénmi vo svojich vnútorných veciach. Stredná Európa, srdce kontinentu, ba tejto modrej planéty, bola vyradená zo svetového diania ešte rozpadom Rakúsko-Uhorska. Boli oslabené tradičné opory západoeurópskeho katolicizmu a východoeurópskeho pravoslávia. Dnes sa v nejednom talianskom meste zúčastňuje obradov viac moslimov ako katolíkov. Kinematografia, literatúra, žurnalistika, to sú hlavné zbrane na postupnú prevýchovu tradičných katolíckych národov na národy skepticky hľadiace na základ vlastnej identity. Hlavné mesto sveta sa z Paríža presťahovalo do Washingtonu. Mocenské elity sa rozhodli evolučný proces globalizácie nahradiť procesom revolučným. Využívajú ekonomickú, teda aj vojenskú prevahu a pokúšajú sa ovládnuť Balkán, ako sa vraví, mäkké podbruško Ruska, tlačia sa na Kavkaz, k zásobám plynu a ropy, ba dnes už snujú plány, ako prekaziť vznik ázijských mocenských aliancií pod vedením Číny. Bangkogská univerzita, resp. výkonný riaditeľ jej vedecko-analytických úloh ”Focus on the Global South”, odhalil úmysly Pentagonu, ktorý vypracoval analytický dokument Ázia 2025. Rozpracúvajú sa v ňom viaceré varianty (5) útoku proti Číne, ktorá sa údajne chystá ovládnuť veľkú časť filipínskych teritoriálnych vôd a vtrhnúť do Indonézie Podľa tohto dokumentu Pakistan odpáli jadrovú nálož na Indiu...

Áno, viem, moje dnešné riadky pôsobia priam apokalypticky. Nemôžem si pomôcť. Ako napísal Sergej Jesenin: ”Veľké sa vidí iba z odstupu” a teda aj túto nebývalú premenu sveta nemožno dobre vidieť zblízka, ale poodstúpiac od dnešných dní. Pohľad naspäť, minimálne k rokom a udalostiam Francúzskej revolúcie, boľševického prevratu v Rusku, I. a II. svetovej vojny nám veľa napovie o udalostiach, ktorých sme svedkami. Toto všetko a ešte omnoho viac je hlboko v pozadí našich trápení a bied, našej vnútornej rozpoltenosti, rozkolu v slovenskom národe, ale aj v ostatných okolitých krajinách. Jedni sa totiž z daným stavom porazenecky zmierili a myslia si, že je lepšie kráčať povedľa koňa, keď sa už nemôžu na ňom viesť. Druhí sa urputne vzpierajú desivo rozbehnutým procesom, hoci niekedy vo svojom osamení a nemohúcnosti pripomínajú trstinu v krútiacom sa kolese dejín.

Niet iných koreňov optimizmu okrem viery, okrem viery v Krista.