Pred časom, keď v bratislavskej konkatedrále slúžil sv. omšu kardinál Tomko pri príležitosti 20. výročia vzniku slovenskej cirkevnej provincie, po obrade sme cestou na slávnostný obed videli nasledovný úkaz: na konci chodby stál kňaz a túlil si na hruď liberálny časopis Domino-fórum. Ej veru, mať tak pri sebe fotoaparát, zvečnil by som toto paradoxné súručenstvo mačky s myšou a veru, snímku by som dal aj na titulnú stranu. Verte či nie, zabolelo ma to tak veľmi, že sa dodnes z tohto obrazu neviem spamätať. Onedlho nato ten istý časopis priniesol urážlivý, vulgárny hanopis na arcibiskupa-metropolitu. (Mimochodom, nad autorom tohto článku nedávno vyniesol spravodlivý ortieľ súd. Po prvý raz sa teda stalo, že predstaviteľ katolíckej Cirkvi – pripomeňme, že vďaka Bernolákovej spoločnosti, ktorá podala žalobu - nadobudol pred verejnosťou svoju médiami pošpinenú dôstojnosť).

No čuduj sa svete, súručenstvo s týmto týždenníkom ani po týchto odstrašujúcich skutočnostiach neprestáva. Aj nedávno mu poskytol rozhovor novozvolený predseda biskupskej konferencie, v ktorom je hneď niekoľko lapsusov, urážlivých pre mnohých katolíkov. Z nešťastnej formulácie vyplýva , akoby Slováci neboli chceli svoju samostatnosť, div že to nebola avantúra českého premiéra Václava Klausa. Z kontextu odpovede teda čitateľ vyrozumel, že ČSFR bola azda i dobrým a vhodným domovom päťmiliónového národa. Čo na tom, že svet takmer vôbec o Slovákoch nechyroval, ak, pravda, hlbšie nepátral po pozadí mena Čech pre dva svojbytné národy, za ktorým ”väčší” brat starostlivo skrýval našu prastarú, navýsosť legitímnu identitu.

Reťazec podivuhodných stanovísk by mohol byť veľmi dlhý. Spomeniem iné, ktoré sa týka našej práce. Nedávno som z úst provinciála istej rehole počul, že naša Kultúra je časopis istej opozičnej strany, preto ju nečíta. Stavím sa, že číta Sme a Domino-fórum, časopisy tiež istých politických skupín, ktoré však na rozdiel od predchádzjúcej nepodporuje štvrtina obyvateľstva, ale iba jedno percento a z toho percenta je Slovákov – no, mizivá časť. Vyvíjajú sa tlaky na členov našej redakčnej rady, aby z nej vystúpili. Nuž, taká je čudesná a, verte mi, bolestná súčasnosť. Jej výsledok sa pravdepodobne prejaví trpkou skutočnosťou už na budúci rok, keď prebehne sčítanie ľudu. Len či sa potom niekto ospravedlní. Len či vôbec niekto pochopí, že na ňom lipne vina.