Život je sen?
Teodor Križka
Aj vám sa niekedy zdá, že život je sen? Mne už mnoho rokov áno. Obzerám sa okolo seba otvorenými očami, no nemôžem vyjsť z údivu. Nič už neplatí, ani fakty, tobôž taký argument ako srdce na dlani. Darmo vystierate otvorenú dlaň plnú dobrej vôle, povedia vám, že ponúkate skalu.
Ale aj s takýmto zistením sa dá žiť. Aj keď to bolí, treba ísť ďalej, aby sa život nepremenil iba v čakanie na Godota.
Možno mi budete zazlievať – ako čitateľ, ktorého list publikujem na druhej strane – prečo sa toľko zapodievam niekým, kto o nás vonkoncom nestojí. No nedá mi nespomenúť ďalší príklad nepochopenia nášho poslania, tentoraz z pera podpredsedu KDH Vladimíra Palka. Na stránkach Domina-fóra sa v stati venovanej polemike s návrhom Prof. Ábela Kráľa na štátnu d
oktrínu SR, publikovaným v našom časopise, vyznal, že Kultúru číta iba občas - pre jej orientáciu na HZDS.O čo ide Palkovi a iným, ktorí sústavne živia tento nepravdivý mýtus?
Odpovedí jednoduchých ako Palkovo tvrdenie by som mal naporúdzi hneď niekoľko. Pre krátkosť tohto stĺpčeka sa im vyhnem. Nakoniec, čitateľ si ich domyslí aj sám.
Nedá mi však, aby som však nepoukázal na nezvratné fakty: Kultúra je časopis, ktorý vznikol ako odozva na môj rozhovor s Prof. Ladislavom Hanusom, šéfredaktorom rovnomennej revue vydávanej svojho času Spolkom svätého Vojtecha. Možno to vyznie neskromne, no musím spomenúť, čo mi vtedy (objímajúc ma) Laco Hanus spontánne povedal: ”Už nemám o Kultúru, ani o kultúru strach”. Tieto slová sú pre mňa jednoducho záväzok.
Ak by Laco Hanus žil, určite by bol členom našej redakčnej rady. Lebo rovnako ako ja by neprijal politické rozdelenie slovenských katolíkov, ako ho neprijímajú všetci členovia našej dnešnej redakčnej rady, a trval by na tom, že Kultúra musí byť periodikum každého, kto cíti potrebu zápasiť o udržanie kresťanského ducha v slovenskom národe.
Nič viac a nič menej nemáme za cieľ. A, samozrejme, nie je nám ľahostajný ani osud národa, ktorý sotva zišiel z jedného kríža, už sa mu chystá druhý. Áno, v zápase o takéto Slovensko sa viac ako inými politickými smermi zapodievame výhrami či prehrami kresťanskej demokracie u nás. Naše analýzy, že tých prehier je viac, napokon potvrdzuje jej súčasný stav. Napokon, aj to, že sa nám nedostane zvýšenej pozornosti, ale naopak, dostávame nepochopiteľné facky, je tiež len potvrdením jej krízy.
Ak necítime predsudky ani voči Čarnogurskému, Hrušovskému či Palkovi, ale ani voči Mečiarovi, či Malíkovej, je to iba znak, že jednoducho odmietame podriadiť sa umelo vykonštruovaným hrám na dobré a zlé politické strany, na dobrých a zlých kresťanov. Z týchto hier totiž trčia čertove rožky inonárodných politických záujmov.
Straníme hodnotám, ktoré sú ovocím Evanjelia. Ak toto úsilie časť zlomyseľníkov spája s orientáciou na niektorý politický subjekt, jednoducho zlomyseľne mýli verejnosť.