Globalizátorom by sa páčilo, keby sa už konečne mohli pretŕčať nielen na konferenciách a po vládnych úradoch, ale keby už tých hraníc naozaj nebolo, ba nielen hraníc, ale ani rozličností kultúr, keby nebolo všakovakých bernolákovcov a štúrovcov, iba samí... Kto? Občania, ba viac – svetoobčania. Znie to skoro ako nadľudia. Nič by nebolo treba dokazovať, pravda, okrem potreby byť všade a vždy rovnaký, bez farby a vône, bez chuti, no prosto – globálny.

Kto sú to tí globalizátori? Keď sa bližšie prizrieme, predkovia mnohých z nich, ba i oni sami ešte iba pred nedávnom presadzovali komunizmus a triednu nenávisť, hartusili povstaleckými revolvermi po bratislavských uliciach, zakladali a riadili ŠtB, vyháňali ľudí z domovov či preverovali spôsobilosť iných na ”prevýchovu”. Rodičia viacerých, ktorí dnes sedia v parlamente a s rovnakou urputnosťou presadzujú novodobé svetové trendy, zarputilo presviedčali starý kresťanský národ, že nemôže byť taký zaostalý a musí prijať vývin sveta, svätocyrilo-metodskú tradíciu nahradiť svetoleninskou či svetostalinskou. Ich deti sa chotne stali novodobými politrukmi a za peniaze daňových poplatníkov si spokojne pretŕčajú kosti po všelijakých zahraničných školeniach, poberajú štipendiá a medzinárodné granty. Nuž čoby aj nie, keď im na to stačí čas od času naspamäť odrapotať brožúrku s globalizačným či integračným programom.

Globalizačný Moloch sa naďalej valí svetom, s tou istou, dokonca i rafinovanejšou zurvalosťou a bezohľadnosťou ako tie jeho predošlé podoby. Len tých, ktorí vnímajú jeho riziká, nie je u nás zatiaľ mnoho. Netrpezlivo gestikuluje na tribúnach, zasväteným ukazujúc dobre zrozumiteľné gestá, kupuje si mladú generáciu, korumpuje, čo sa korumpovať dá, vsádza dokonca aj na naivitu mnohých, ktorí uverili v pozemské šťastie. A tam, kde sa vo svojej netrpezlivosti ešte nevie dostatočne prejaviť, používa aj päste. A tie päste dopadajú najmä na národy, na tie malé vari najbolestnejšie.

Nás Slovákov ani táto pliaga neušetrila a neušetrí, ako nás neušetrili iné nemilé ”výboje”. Tých, ktorí sú zavčasu pokrokoví, ba ochotní vykonávať i nadprácu, máme toľko, že by azda mohli byť aj dobrým vývozným artiklom. Mnohí z nich síce neboli na Slovensku inde okrem Vysokých Tatier počas vianočnej lyžovačky, zato dobre poznajú všetko západnejšie od bratislavskej Petržalky. Sú takmer v celom politickom spektre, preto si rozumejú, hoci ich iné ako globalizačné programy sú navzájom v rozpore. A navzájom telerantní opäť raz v dejinách predvádzajú vulgárnu premisu, že jednoducho stačí eliminovať zaostalú či nepokrokovú rasu, triedu či národ, a všetko bude OK – pre nich.