No Boh nedal zaniknúť a zahynúť svojmu vernému a veriacemu ľudu. Ba povzniesol ho do netušenej výšiny. Dnes už uradosteným srdcom padáme v prach pred Velebou Božou a ďakujeme za všetko, čo ráčil dať slovenskému ľudu. Utrpenia niekoľkých mučeníkov a oduševnenú vytrvalosť širokých vrstiev použila Božia Opatera, aby vymanila náš národ z každého poddanstva. Bez prelievania krvi darovala mu vrchol národných snáh: štátnu samostatnosť. Samostatnosť, za ktorú mnohé iné národy dlho a kruto museli a musia bojovať...”

Takto písali slovenskí katolícki biskupi v osobitnom pastierskom liste pri príležitosti vzniku Slovenskej republiky roku 1939 (uverejnili sme ho v plnom znení v Kultúre 11/1999). A dnes? Každý si vie dosadiť nejedno z množstva vyjadrení za posledných desať rokov, na ktorých konci by nemohlo chýbať ani nedávne bagatelizovanie referenda predsedom KBS, či nemiestne a zahanbujúce chvastanie sa, že nedal zvoniť v kostoloch pri príležitosti obnovenia samostatnej slovenskej štátnosti. Ak si k tomu primyslíme, v akom stave je náš súčasný duchovný svet a morálna úroveň, ako nám tu opäť diskrimunujú cirkevné školstvo, do ktorého systému implantujú cudzorodé prvky (joga atď.), a to poza bučky, celkom inkognito, hoci v rozpore s medzinárodnými zvyklosťami vynášajú na svetlo pracovné verzie medzištátnej zmluvy medzi SR a Svätou stolicou, ako v tlači napádajú cirkev a cirkevných predstaviteľov a tí sa nevedia pred očami svojich veriacich zastať nielen svojho národa, jeho mučeníkov, ale ani sami seba... – vyjde nám, že národ slovenský a jeho veriaci ešte vari nikdy neboli takí opustení svojimi pastiermi ako dnes. Jedinou výnimkou je otec kardinál Korec, ktorý nepodľahol komunistickej tajnej službe a nepodlieha tajným či menej tajným zámerom protikresťanských síl ani v súčasnosti.

Žiaľ, v ostatných prípadoch nadobúdame už viac ako iba pocit, že sme stratili schopnosť rozlišovať duchov. Veď ak kresťanský politik v priamom televíznom prenose bez zaváhania a čo i len štipôčky skepsy voči svojim tvrdeniam obhajuje bombardovanie civilných cieľov v Juhoslávii a nie je schopný rozpoznať, že ide o vojnový zločin, máme jasný dôkaz o nezvratnom úpadku. Ak tohto politika následne vidia milióny televíznych divákov v detailnom zábere kamery, ako pristupuje k svätému prijímaniu, niet lepších živín pre strom, na ktorom dozrieva ovocie zla.

Nuž ak sa modlíme za úctu veriacich k biskupom a kňazom, mali by sme sa modliť aj za dary Ducha Svätého pre všetkých našich pastierov a verejných činiteľov. Lebo autorita sa nezískava nadobudnutým postom, ale pripodobnením sa Kristovi umývajúcemu nohy slabým a tápajúcim apoštolom. Už som to raz napísal: pozrite sa, čo robí pastier oviec. Možno ho ani nevidieť, lebo leží v tráve v tieni pod stromom a zbadá ho iba pozorné oko podľa hýbajúceho sa stebla, ktoré cmúľa v ústach. Môže si dovoliť túto zdanlivú záhaľku, lebo jeho ovce vedia trasu, po ktorej sa pravidelne potulujú za potravou a vnímajú pokoj svojho správcu. Ešte nikdy ich nezaviedol na pustatinu alebo tam, kde by sa nemali čoho napiť. Pastieri ľudských duší však neraz vedú svojich do nehostinných krajov poslušnosti nepodopretej múdrymi stanoviskami a rozhodnutiami, preto i duše repcú, i oni pociťujú toľko trpkosti.